Arsenal83

Lex Barker druhýkrát bez Winnetoua, ale na 90% s tými istými hercami. Nesmiešny humor a teatrálnosť, ale dá sa to pozrieť. Hlavne, keď tou nechcenou humornou vložkou sú úmrtia Indiánov, ktorých keď strelíš, tak sa ešte krásne stále zopnú, ako keby šli na kladinu a až potom padnú. Pre gymnastickú dušu ozaj prínosné. Stále je to ale lepšie než nejaký Old Firehand z domova dôchodcov.

Veľmi dialógové, málo akčné. ale tematicky prínosné, téma vykorisťovania Afriky, dokonca pod humánnymi záštitami, ale aj daným humanistom je vlastne jedno, ako sa tam žije, hlavne, že je zárobok. Najväčšie západné demokracie totiž bezškrupulózne nahromadili svoje multimiliardové majetky na krvi iných. A robia to pod rôznymi vlajkami aj naďalej.

Pokračuje dokonalé okopírovanie Doktorky Fosterovej, ktorá šla už v slovenskom znení na RTVS, preto sa človek pýta - na čo je dobrý projekt, ktorý úplne splagioval časti, všetky dialógy, dokonca postavy vyzerajú rovnako ako v britskom originále, Issová čistá kopírka svojej predlohy, ešte aj Kobielsky je opálený ako ten Ind - nuž asi len preto, že naši herci potrebujú obživu. A po druhé, ide naozaj o dobrý a úspešný seriál, takže to bola stávka na istotu. Len škoda, že nič z toho nie je ani troškou naše.

Presne ten typ filmu, keď aj po znížená rýchlosti na 0,75 stále máte pocit, že tie postavy hovoria prirýchlo a talianska gestikulácia je proste vidieť aj v stop motion. Veľa kriku, veľmi veľa. Také je Taliansko a aj jeho komédie, ak sa na to nedá pozor. A veľa faciek, ale nie tých vtipných Bud Spencerovských, skôr tresky plesky od žien, čo skoro každá druhá vyzerá ako Lady Gaga. Ale inak je tu aj násilie na ženách ako normál, juj to bol ale stredovek. Satira celkom vydarená, ale formát čiernobiely, ďalšie body dolu, dnes predsa nesmieme byť binárni!

O dospievaní sprevádzanom smútkom, chorobou a smrťou, našťastie nie u seba. Teda okrem toho smútku  A o chorom to vôbec nie je, je to o teenagerskom vnímaní citlivej reality, len škoda, že je okolo tých mladých toľko ústnej vulgárnosti, to už asi nikto od 15 slušne rozprávať nedokáže. Silná otázka vegetatívneho stavu a čo s ním je tu prekvapivo vedená neutrálne, hoci matka, Laura Linney, ktorá hrala už v skvelom seriáli o smrteľnej chorobe V znamení raka, je tu mimoriadne nesympatická a jej postoje a prejavy sú jednoznačne vedené tak, že ju človek musí neznášať. Na druhej strane je to osobný zážitok scenáristky a tak to podala, ako to vnímala ona. Treba však poznamenať, že postava Woodyho Harrelsona je plne fiktívna, no bez neho by film svoju vlastnú plnosť nemal. Zaujímavé zamyslenie sa nad životom a že aj keď nám niekto stotisíckrát lezie na nervy, odrazu by sme mu chceli povedať toľko vecí, keď tu už nie je.

Keď spranierujú len ohováraním muža, tak v Hollywoode skončil, hoci sa po rokoch môže ukázať, že nič zlé neurobil - Johnny Depp tak prišiel o niekoľko rolí. Keď sa ukáže, že mrchou bola žena, tak jej zdvojnásobia honorár a tvária sa, že sa nič nestalo. Hovorím o zhovnetej Amber Heard, ktorá mať penis medzi nohami, už by si vo filme neškrtla. Aquaman nie je úplne zlý, pretože si udržiava to, čo v jednotke - snaží sa byť vtipný a niekedy mu to vychádza. Zvyšok je už len práca techniky, počítačov a človek si už začína uvedomovať, že tí herci fakt už nebudú čoskoro ani potrební. Minimálne v takýchto filmoch.

Skvelá knižná história, ktorá v dnešnom ohľade vadí len strašným prehrávaním Yorka, snaha o vtipnosť a hlavne ukričanosť, York tam ziape tak, že ostatní mušketieri museli ostať zákonite nahluchlí a Rišeliému sa fúz s tých decibelov ukryl až v nozdrách. Je ale zaujímavé, ako jedna kniha zmení myslenie o dejinách, lebo ten Richelieu bol v podstate pozitívnou postavou francúzskych dejín, vládol krajine veľmi dobre a kráľ z toho mal očividne radosť, keďže vďaka nemu ho volali aj "Spravodlivý" pritom on sa mohol medzitým len baviť a myslieť na zadok svojho konstábla.

Jedna dobrá časť bola výnimkou. Opäť sa prešlo k moderným praktikám a s úsilím vykresliť Mariu Antoinettu ako "inú" jej dávajú prvky moderného správania, rozkazuje si ako nejaké nevychované dievča kdesi na statku v Texase a nie princezná - kráľovná spred 250 rokov. Svojvoľne si ruší štátny smútok a strháva čierne zástavy na počesť kráľa, lesbicky laškuje, šukať s manželom chce i nechce, no proste polobordel na kráľovskom dvore, len škoda, že hovno je z toho pravdou.

Konečne časť hodná tohto formátu. A to hlavne preto, že konečne neskáčeme o roky dopredu, le držíme sa línie v jednom mesiaci a pár hlavných postáv. Dokonca v súvislosti s Hajdum a jeho prichádzaním a vychádzaním do tábora bolo napätie. Taký mal byť celý seriál.

Christian Hohenlohe nie je ani 100 rokov mŕtvy a už ho nikto nepozná, zabudlo sa, pritom majetky mal také, že Budaj by len závidel tie ochranné zóny. Dobre je sa niečo dozvedieť o človeku, zlá je však forma. To nie je dokument, to si môžete pustiť bez obrazu, to patrí do rozhlasu. Hlavná postava je Hohenlohe, lenže obrazovo je hlavná postava veverička na konári alebo tokajúci hlucháň, čoby ďalšie dráždidlo pre kotolníka Janka. Takže nabudúce si treba vybrať: robím životopisný alebo prírodopisný dokument?