Arsenal83

Málo komediálna a nelogická vec s pravdepodobne dobrovoľníkmi v hlavných rolách, ktorým neveriť ani jednu emóciu. Základná idea: Prečo by sme si ako pár milión eur rozdelili, keď sa môžeme pozabíjať, že? Scenár písaný v latríne, hlavná herečka polovicu filmu oblečená sporne a jediný zabitý ostane divák.

Nádherné obrázky pokazené záverečným vyplakávaním, ako musí každý znížiť svoju uhlíkovú stopu, inak planéta proste zhorí, zahynie, zanikne. Pritom stačí zbytočne nevykecávať, skočiť tam do ľadovca a je po uhlíkovej stope.

Krásna príroda zhora, ako sme už vídali v iných podobných seriáloch, lenže tie sú nevyčerpateľné, každý obrázok je vždy jedinečný. Takže určite pohladenie na duši s peknou hudbou v pozadí, dobrým komentárom. Inak to nemá nič spoločné s vtákmi ani Borisom Kollárom.

Panoptikum šeredných a nemocných ľudí, ktorí sa spolu váľajú na kope v posteli, pred kamerami sa tvária, ako im to skvele funguje a ešte dokonca spolu za ručičku idú do kostola, lebo sú požehnaní. Hovorím o polyamorii. Ďalší nemocní ľudia ma už nezaujímajú.

Vďaka Bohu za tú Bloody Mary, predsa len paradajkový džús je zdravý aj s vodkou. V tomto formáte však dokument ostal hodnotný len prerozprávaním príbehu. Herecké vložky katastrofálne až rušivé. jediným zaujímavým snáď bolo, že sestry sú pochované spolu. Inak všetko sme už videli, počuli a oveľa lepšie.

Výborný námet, kto by netúžil byť neviditeľným? Najmä s vizážou Kevina Bacona? Lenže, koľko ľudí by túto schopnosť použilo na dobré účely? To všetko prináša tento zábavný film ako posolstvo a vlastne na ňom ani nevidieť rok výroby už 2000. Škoda len, že vlastne posledných 20 minút sa nesie len v duchu akcie a boja a že téma neviditeľnosti nepriniesla nápaditejšie scénky a snáď aj zvraty. Práve záver posúva film do priemeru, lebo je fakt nepodarený.

Tak strašidelnejší bol už aj klip od Linkin Parku "Somewhere I belong" a tam navreté hrdlové tepny speváka. Nemôžeme byť ale sklamaní. Somewhere quiet je presne taký, ako sľubuje. Quiet.

Po vojne sa firmy tvárili, že sú proti nacizmu a že im "otrokov" resp. pracujúcu silu museli vnútiť. Pritom ale dôkazy sú jasné: po takejto pracovnej sile bažili. Obávam sa, že dnes, ak by to bolo možné, podnikatelia by nekonali inak. Lebo zisk je priorita, čo tam po človeku. "Brali ich ako citróny. Vyžmýkali ich do poslednej kvapky a potom ich vyhodili." Ej, čo mi to len pripomína. Žeby pásovú výroby v trojsmenkách?

Lex Barker druhýkrát bez Winnetoua, ale na 90% s tými istými hercami. Nesmiešny humor a teatrálnosť, ale dá sa to pozrieť. Hlavne, keď tou nechcenou humornou vložkou sú úmrtia Indiánov, ktorých keď strelíš, tak sa ešte krásne stále zopnú, ako keby šli na kladinu a až potom padnú. Pre gymnastickú dušu ozaj prínosné. Stále je to ale lepšie než nejaký Old Firehand z domova dôchodcov.

Veľmi dialógové, málo akčné. ale tematicky prínosné, téma vykorisťovania Afriky, dokonca pod humánnymi záštitami, ale aj daným humanistom je vlastne jedno, ako sa tam žije, hlavne, že je zárobok. Najväčšie západné demokracie totiž bezškrupulózne nahromadili svoje multimiliardové majetky na krvi iných. A robia to pod rôznymi vlajkami aj naďalej.