Posledné recenzie (11 695)
Neoneun nae unmyeong (2005)
Typický kórejský poetizmus. Dvaja z rozličných spoločenských tried resp. chudák má záujem o krásku, následne boj o vzťah, potom sa aj niečo podarí, ale dostihne ich minulosť a korenie vždy dodá choroba alebo smrť, v ideálnom prípade kombinácia oboch. A punc skutočného príbehu, čiže kiná budú plné. V európskom poňatí by určite silný príbeh bol prevedený o niečo silnejšie, pretože divákovi sú u nás zbytočné nejaké trojminútové pohľady bez pohnutia alebo nekonečný bozk, ktorý má dodávať ten pocit umeleckosti, na ktorý sú v okolí Soulu zvyknutí. Melodráma so slzičkami, kde som sa už na začiatku silne zamyslel: chalan nedokázal nájsť dievča na Filipínach. Nepochopiteľné, až taký chudobný bol? Lebo tam za 10 dolárov mohol kúpiť aj celý hárem.
Červený a čierny (1997) (TV film)
Nadčasové dielo už len tým, že aj po skoro 200 rokoch si vo Francúzsku stále môžu povedať "červený a čierny", a to hlavne po voľbách, ktoré vyhral komunista Mélenchon, no a o čiernych rozprávať nemusíme, pri pohľade na francúzsku futbalovú reprezentáciu je takmer isté, že čierna sa musí čoskoro dostať na štátnu vlajku, najmä po tom, čo afroFrancúzi už húfne obohacujú pred olympiádou aj austrálske turistky, jednu dokonca piati naraz. Ale netreba závidieť, aj austrálske devy majú právo byť kultúrne obohatené. Hoci film Červený a čierny je ako keby na jedno kopyto v porovnaní s inými verziami, tak stále ide o veľmi hodnotný filmový prínos a Kim Rossi Stuart bol vynikajúci Žulién Sorel, rola prospechárskeho záletníka mu sadla viac než zasneného princa mysliaci na hríbikový účes Fantaghira.
Rita Ora - pod Eiffelovou vežou (2021) (koncert)
Žiaľ, čakal som a čakal, ale napriek ohlušujúcemu playbacku Rita Orál pod Eiffelovkou neskončila, tak neviem, čo to za podvod.
Posledný denníček (2)
Libtard sa prizná sám
Jeden z pošvo, pardon poštokadičov, ktorý nemá nič iné na práci, len sa hrať oficiálne na slušáka, aby potom špinil a obťažoval ľudí s iným názorom na všetkých možných internetových platformách, sociálnych sieťach a v diskusiách, lebo kým nevymysleli online svet, tak len príbuzní a známi vedeli, že ide o libtarda.
Správny libtard vie hneď označiť, že ak nemáš jeho názor a netflixovskému výplachu hodíš odpad, potom si automaticky rasista, to je jasné, píše sa to na tridsiatej druhej strane marxistickej príručky libiota.
Patrik Libtard Chrastil však zabudol, že zanecháva nielen uhlíkovú, ale aj digitálnu stopu, a tak nie je ťažké vypátrať o aký etalón kádrovania v skutočnosti ide. Pri fotke sa človek najprv zľakne mysliac si, že konečne točia nejaký dobrý horor, ale o výzor nejde, zrejme následok ochorenia. Následne si však profil slušnočloveka človek pozrie lepšie a zistí, že on je tak tradične slušný. Je správne dúhový, nenávidí, pardon kritizuje Babiša, nenávidí, pardon kritizuje Slovensko, Rusko, Fica a Pellegriniho, no a týchto politikov a v Čechách im podobných označuje za "ruské prostitútky" a určite sa pri atentátoch ako ten najslušnejší len teší, ako tá spoločnosť je zase o krok bližšie k slobode.
Libtard však niekedy hodí na svoj profil aj obrázok, ktorým myslí, že šíri svoju múdrosť, pritom ním označil práve samého seba. Pretože ak píše o mediálnej manipulácii a o nacistoch, tak by sa pán Chrastil mal pozrieť hlavne na samého seba. Strih už na to má.
