Marceloo

Podarená Hixploitation komédia, v ktorej na ženský volejbalový tím po víťazstve v turnaji nečakajú bujaré oslavy, ale vidláci v lesoch, ktorí si chcú na nich pochutnať. Už od prvých minút je jasné, že sa tento film nebude brať vôbec vážne a práve preto si ma získal. Prekvapivo príde aj na slušnú porciu gore, niektoré scény človeku utkvú v pamäti a vďaka krátkej stopáži je to ideálna záležitosť na víkend. Logiku tu hladať netreba, pretože o to sa tvorcovia ani nesnažili. Tento štýl humoru nie je pre každého, ale komu by sa páčil, môže skúsiť taktiež francúzsky Goal of the Dead z 2014, v ktorom namiesto redneckov úradujú zase zombíci a s týmto kúskom majú k sebe dejovo aj štýlovo velmi blízko.

Ginger Snaps in Norway. Po roku od Eight for Silver celkom slušný príspevok do Werewolf subžánru. Paradoxne to s Eight for Silver zdiela v mojich očiach totožné nedostatky, teda nie príliš podareného CGI vlka a absolútne retardované konanie postáv v druhej polovici filmu. Inak ale všetko funguje tak ako má. Herci sú skvelí, príbeh s detektívnym nádychom podmanivý (aj keď mytológia z úvodu mohla dostať viac priestoru) a tvorcom sa darí vytvárať ideálne depresívnu náladu, pri ktorej sa človek zamyslí nad celým dejom a film mu nevyšumí po pár dňoch z hlavy. Za mňa dosť uspokojivá záležitosť, ktorá mi aspoň trochu pomohla skrátiť dlhočizné čakanie na majstrovstvá sveta v biatlone, kde bude Nórsko minimálne v mužskej kategórii totálne dominovať. Šport a kultúra v Nórsku krok za krokom nádherne kvitnú a tento film je toho dôkazom.

V uplynulých hodinách zverejnil internetový ''pirát'' BobDobbs viac ako 30 nových hororových snímkov zväčša mizernej kvality. Carnifex ma ako jediný zaujal a som rád, že som si ho pozrel. Ide o s prehladom zvládnutý režijný debut, na ktorom je vidieť, že sa Sean Lahiff pri natáčaní druhého Wolf Creeku a niekolkých ďalších celkom slušných austrálskych hororov niečomu priučil. Postavy majú medzi sebou príjemnú chémiu, austrálskou divočinou nikdy nepohrdnem a aj to prekvapenie skrývajúce sa v lesoch sa mi dosť páčilo. Režisér dokáže pri svojom debute celkom zručne narábať s atmoférou, a aj keď je tu obrovská kopa vecí, ktoré by sa dali doladiť, neprekvapilo by ma, keby po ňom siahlo niektoré zo známejších štúdií a ponúklo by mu prácu na nejakom ambicióznejšom projekte. Za mňa velká spokojnosť, aj keď všeobecne zrejme nepôjde o film s pozitívnymi reakciami.

Taký klasický seriál od Netflixu, v ktorom sa mieša všetko možné a krok za krokom si koleduje o zrušenie už po prvej sérii. Hlavná trojica mi bola velmi sympatická a Ruby Stokes mi svojím výzorom a hereckým prejavom velmi pripomínala Lucy Lawless v Ash vs Evil Dead, takže by som ju velmi rád videl v nejakom hororovom celovečeráku. Tu je hororových scén len zopár a aj tie, ktoré tu sú, obsahujú len pomerne smiešnych digitálnych duchov a v podstate sú úplne neškodné. Aj dej je akosi nie úplne celistvý, vela vecí zostane nevyriešených, postavy sa zjavujú a miznú v chaotickom poradí a skrátka je tu vidieť, že tvorcovia nemali jasnú víziu. Ako pozrieť sa to dá, ale byť dnes vonku lepšie počasie, asi by som to po prvej epizóde už nezapol. Odporúčam skôr podobne ladené The Order alebo Locke & Key, ktoré sú tiež na Netflixe, ale kvalitou sú úplne niekde inde.

Súhlasím s kamarátom stitch7. Tvorcom tu išlo o to, aby podobne ako krátko pred koncom filmu nalákali čo najviac detí. M3GAN je ukážkovým príkladom moderného generického hororu, po ktorom si človek po pár hodinách nebude pamätať ani jednu scénu. Panenka je síce creepy, ale je tu výrazne cítiť PG-13 rating, kvôli ktorému sú všetky vraždy mimo záber. Tvorcov ako Gerald Johnstone a Akela Cooper je na takýto horor, ktorý patrí jednoznačne na VOD, obrovská škoda.

Aj druhá epizóda úplne super, len som mal ako človek neznalý hernej predlohy menší problém s tým, akú dynamiku tvorcovia zvolili. Osobne o tých postavách takmer nič neviem, takže ich potulky po rozbitom meste ma až tak nechytili. V závere ale epizóda šokujúco naberie na obrátkach a dostane sa na úroveň tej prvej. A tých 52 minút je na takýto skvost málo. Každá epizóda by tu mala mať dĺžku celovečeráku.

Zo začiatku sa mi páčilo, ako sympaticky tento malý horor paroduje ''strašenie'' z mainstreamových hororov, ale v druhej polovici už je film strašne naťahovaný a v niektorých scénach je jasne vidieť, že tvorcovia nevedeli, ako to celé ukončiť. Casting je sympatický a keby to malo okolo 80 minút bolo by to za slušné tri, ale takáto stopáž bola skrátka príliš. Nápady sa ale tvorcom uprieť nedajú, takže v budúcnosti určite uvítam nejaký ich ďalší kúsok.

Pre mňa najlepší hixploitation od druhého Wolf Creeku a excelentné oživenie tohoto viac-menej mŕtveho hororového subžánru. Ryuhei Kitamura vie presne čo hororoví fanúšikovia od filmu chcú a to im aj prináša. Nadupaná banda zbojníkov, ktorí hláškujú pri každej interakcii (tu lutujem divákov nehovoriacich anglicky, pretože v preklade sa toho dosť stratí), nádherná rukojemníčka v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, rodina zmagorených vidlákov s fanatickou ideológiou a v neposlednom rade telesné končatiny a tekutiny lietajúce na každú stranu. V závere prišli trochu zbytočné hrátky s kamerou a osvetlením, ale to režisérovi odpustím. Milujem tieto horory, v ktorých vlastne nikto nie je tým dobrým a nehrá sa tu na nejaké moralizovanie. Po viac ako roku zaslúžených päť pre celovečerný horor od ktorého som ani na sekundu nedokázal odtrhnúť zrak a už sa nemôžem dočkať, kedy si to pozriem zase.

Asi zájdem za sesternicou a poviem jej, aby dala svojim žiakom v špeciálnej škole napísať slohovú prácu s nejakým hororovým nádychom, pretože aj tie chúdence detičky by dokázali napísať rozumnejšie veci, než táto partia kamarátov. Jedna hviezda za digitálneho snehuliaka a Victoriu Moroles grcajúcu sneh, teda dve scény, pri ktorých som sa úprimne zasmial. To ale určite nebolo cielom tvorcov, ktorí by mali na svoje ambície preraziť vo filmovom priemysle rýchlo zabudnúť.

Roxanne Benjamin som mal doteraz zafixovanú ako talentovanú hororovú režisérku s tým správnym zápalom, ale touto vykrádačkou britského hororu The Children si u mňa riadne pokazila meno. V podstate tu funguje len technická stránka filmu, ktorú mali vo velkej miere na starosti týpci z minulotýždňového podareného Sick. Inak tu nestojí za reč vôbec nič. Akonáhle príde k akejkolvek komunikácii medzi charaktermi, film pôsobí až smiešne. A to radšej nebudem písať o ''hororových scénach''. Antológie a seriálové epizódy režisérka zvláda, ale na celovečeráky ešte samostatne nemá a tento kúsok sa tak stáva ďalším nepodarkom od BlumHousu.