Anderton

Na Plechovom bubienku je patrné, že sa jedná o románovú adaptáciu. No a adaptácia je to vydarená, aj napriek tomu, že literárny základ nezaprie. Dosť som alergický na vyjadrenia kritikov, že niektoré romány sú nesfilmovateľné. Všetko je sfilmovateľné a všetko sa dá natočiť záživne. Plechový bubienok bol asi ťažký oriešok, ale ako vidno, všetko sa dá. Videl som už dávno, ale vzhľadom na tému a herecké výkony Adorfa a predstaviteľa malého Oskara sa na takýto ťažký film nedá zabudnúť.

Nebeské dni môžu byť pre mnohých Mallickových fanúšikov, ktorí ich ešte nevideli veľkým prekvapením. Predpokladám, že príjemným. Neuchopiteľná mystika a artový feeling jeho neskorších diel je tu vystriedaný klasickým scenárom, kde je jasné, čo sa deje a prečo sa tak deje. Mne to vyhovuje asi viac, ako ten jeho neskorší a dnešný art. Malick tu ale hneď na začiatku kariéry uviedol na scénu svoju obrazotvornosť a lásku k prírodným, takmer až gýčovým obrazom. Prečo majú všetci zaškatulkovaného Gerea ako hereckého pajáca?

Horúčka funguje aj po 35 rokoch. Je to zázrak, ale je to tak. Nebol som pri jej sledovaní ovplyvnený žiadnymi vonkajšími vplyvmi okolia, ktoré by ma tlačilo k tomuto filmu, pretože je fenoménom doby. Nežijem totižto v 70tych rokoch. Takže môžem s kľudným svedomím prehlásiť, že film z tohto hľadiska objektívne funguje. Či je to prázdna komercia, alebo skvelo zahraný odpočinkový muzikál, záleží na vkuse diváka. Ja toto disko obdobie z duše neznášam a napriek tomu som sa bavil. Takže len zopakujem, že film funguje.

Saló je kvalitný film. Točil ho inteligentný režisér, ktorý presne vedel, čo chce povedať. Lenže je to ten najodpornejší film, aký som kedy videl a nie som určite sám. Ja som ho vlastne nebol schopný vôbec vcelku vidieť, pozrel som si väčšinu pasáží a usúdil, že nikdy viac. Možno po dlhých rokoch, keď budem otrlejší divák, si to pozriem v kľude celé. Dnešné slasher horory mi ale tú otrlosť nezabezpečia, mám na mysli skôr filmy, ktoré sa nás snažia zničiť psychicky. Taký slabší psychický odvar pre začiatok by mohol slúžiť napríklad atmosférou a dobou podobný Konformista.

Barry Lyndon je asi najchladnejší Kubrickov film. Jeho genialita pramení práve z tohto chladu. Je to ale dôvod, prečo som si ho neobľúbil rovnako, ako iné geniálne Kubrickove filmy, ktoré som ochotný si pozrieť aj viackrát. Príliš dlhé a príliš odťažité, s nesympatickými postavami, ktorých chovanie je rovnako nesympatické, čiže sa chovajú prirodzene, ako väčšina ľudí. Takže veľké uznanie tvorcovi, ale srdcovka z toho nie je.

Ak by som mal vybrať najlepší slashový horor všetkých čias, neváhal by som ani sekundu a označil túto klasiku. Ak by som mal vybrať najlepší horor všeobecne, Masaker by bol minimálne v prvej päťke. Ako je možné, že po takmer 40tych rokoch tento film nepôsobí v žiadnom smere ani trochu smiešne a vyvoláva zdesenie omnoho väčšie, ako súčasné prefabrikáty? Výborne napísané a ešte lepšie zrežírované gore scény. Najlepšia a najdusnejšia záverečná pasáž v hororovom žánri vôbec. Na londýnskom filmovom festivale bol Masaker označený za najlepší film roku 1974.

Predchodca dnešných obľúbených mysterióznych trilerov a hororov s veľkou pointou. Ťažko povedať, koľko ľudí by dnes na ňu včas neprišlo, ale na tom až tak nezáleží, podstatné je, že dáva filmu hlbší zmysel. The wicker man je atmosféricky neobvykle konzistentný film, ktorý má svoju hĺbku a poskytuje zaujímavé filozofovanie ohľadom náboženstva a fanatizmu. Táto téma bude aktuálna vždy. Pozerať sa na nejaký mainstreamový remake je absolútnou stratou času.

Tretí kmotor je sklamaním pre tých, ktorí považujú prvé dva diely za vrchol kinematografie. Tento diel ním rozhodne nie je, takže ich plne chápem. Mne sa páčil približne rovnako ako diely 1 a 2, možno trochu menej. Je to dané tým, že kultovosť prvých dvoch dielov neprežívam a pozerám sa na túto trilógiu s miernym odstupom a tým pádom asi aj objektívnejšie. Tento film som si užil a nevidím dôvod, prečo byť z neho sklamaný. Teším sa, kedy si ich prvý krát pustím všetky tri po sebe a som zvedavý, aké bude potom moje hodnotenie tohto fenoménu. VIDENÉ ZNOVA: Záverečný diel má najlepšie vyvrcholenie, končí tu celá sága, takže sa niet čo diviť a FFC opäť ukázal svoj režijný um. Na plný počet ale nezvyšujem, tá snaha o Michaelovo pokánie mi príliš nesedí, rovnako ako uzmierenie s manželkou, tá by ho už po predchádzajúcich udalostiach sotva chcela vidieť. Ale bohvie...inak mafia a Vatikán, týmto u mňa tvorcovia zabodovali. 90%

Ak si kliknete na rottentomatoes na sekciu favourite five films, nájdete pri každom režisérovi, či už vyslovene komerčnom, alebo vyslovene umeleckom, medzi ich naj filmami prvé dva diely Kmotra. Mierne mi to lezie na nervy. Filmy za to nemôžu, ja viem, sú výborné, ale je to jeden z dôvodov mojej miernej averzie voči nim. Tiež je proti mojej srsti, ak tie najkultovejšie herecké výkony filmovej histórie patria morálne skazeným postavám. Klady sú tu určite rozpísané všetky a dopodrobna, takže preto je môj komentár z trochu iného súdka. VIDENÉ ZNOVA: Z podobných dôvodov, ako pri prvom dieli, Kmotor číslo dva je lepší na druhý krát a v zrelšom veku. Cesta na vrchol je zároveň cestou na dno, do absolútnej samoty. Život si proste vyžaduje rovnováhu a šťastie si za peniaze nekúpite. Nemá zmysel takéto klišé neustále omielať, stačí si pozrieť tento film.

Asi som mierne zakomplexovaný, ale mám miernu averziu voči filmom, ktoré všetci zbožňujú a mnohí z nich možno iba preto, že je toto adorovanie súčasťou popkultúry. Videl som filmy, ktoré ma emocionálne dostali viac, ako Kmotor, ktoré ma svojim dejom upútali viac, ako Kmotor a v ktorých ma zaujali herecké výkony viac, ako v Kmotrovi. Pre mňa je tento film "iba" veľmi dobrý. Uvidíme po čase, zrejme sa jedná o dielo, ktoré je možné plne pochopiť a doceniť až po nabraní množstva filmových (a životných) skúseností. VIDENÉ ZNOVA: Ako som očakával, Krstný otec na druhý krát a vo vyzretejšom veku pôsobí takmer bezchybne. Povráva sa, že kniha je lepšia a pri niektorých filmových skratkách aj pri tak mohutnej stopáži tomu úprimne verím. Lenže tu sa na rozdiel od knihy pozeráme na Branda, Pacina, Caana, Duvalla alebo Cazaleho. Je to teda otázka toho, či máte radšej film, alebo literatúru.