Anderton

Dráma zo súdka Insider alebo Dark Waters (a ďalších), kde bojuje, trochu nadnesene, jeden proti všetkým a my aj z reality vieme, že má pravdu. Tento prípad ma prekvapil, pretože by som očakával, že NFL skrátka zavedie lepšie helmy a bude všetko v poriadku. Lenže ich ego im to nedovolilo, čo málokedy končí dobre. Landesman neostáva iba pri suchom životopise, tematizuje identitu Američanov a v podstate ju obracia naruby, keď musí zmenu k lepšiemu v krajine zabezpečiť muž z Afriky. Zároveň sa film drží myšlienky "mŕtvi hovoria namiesto živých" a pre ďalšie dôkazy sa musí proste čakať iba na ďalšiu mŕtvolu. Netreba dodávať, že mnohí tu menovaní by mali sedieť v base.

Už po prvých minútach je zrejmé, že Flanaghan sa rozhodol nakrútiť oldschool psychologický horor, ktorý zrejme kvázi cieľkovka, teenageri, neprijmú. Bay mu ale asi na to povedal, že ľakačky tam byť musia, aby sa vlk nažral a ovca ostala celá. To sa týka predovšetkým intenzívneho finále, ktoré síce vydesí, ale občas sa divák môže strácať v tom, kto koho posadol a prečo. V jadre film o vyrovnávaní sa s veľkou stratou a hľadaním nového zmyslu života (prostredníctvom nových vzťahov) a o tom, že trvalý teror z ľudí urobí monštrá. Nič v žánri objavné, ale aspoň sa, čiastočne, išlo proti prúdu modernej pásovej hororovej výroby.

V jadre psychologická dráma o boji troch žien o dve malé dievčatká. Dosaďte si za nadprirodzenú bytosť reálnu ženu a výsledok, vrátane pointy, by bol rovnaký. Ono to pôsobí dojmom, že nakoniec Del Tora napadlo, že sa z toho urobí horor a jedna žena bude, len tak mimochodom, duch. Na mňa finále fungovalo perfektne, psychologicky (z hľadiska detí) je uveriteľné a dodáva príbehu hĺbku. Osobne mám ale problém s tým, že napriek expozícii o nie príliš schopnom páre sa obaja rozhodnú, že si deti chcú nechať a i keď tri dôležité postavy príbehu vedia, že sa tu deje niečo nadprirodzené, tak každá ide skôr na vlastnú päsť a o zvláštnej situácii medzi sebou skoro nekomunikujú. 70%