Anderton

Peter Care chápal industriálny základ DM, ale ducha kapely nechápal až tak, ako sa to podarilo Corbijnovi. Výprava nemá chybu, zasadenie na vrakovisko je geniálny nápad. Len mi tam nesedí to premietanie, ani neviem prečo. Vizuálne tento klip prekonala live video verzia z Devotional, z ktorej totálne mrazí a asi preto jej fanúšikovia dávajú prednosť. Každopádne kvality videoklipu plne doceňujem.

Osobne nechápem, prečo vyšla A Question of Lust ako singel, keď na BC boli megapecky, ako Here is the House a neopakovateľná ústredná pieseň. Ale dobre, AQOL je solídny ploužák, ktorý si Gore rád opakuje vo svojich akustických setoch na koncertoch. Klip je proste len spievajúci Gore, zábery na hrajúcich členov kapley a nejaká omáčka k tomu. Gore je ale vo svojom šialenom outfite, no povedzme že nenadčasový.

Pri tomto klipe ma stále mrazí, ale ani nie kvôli obsahu, skrátka pôsobí veľmi chladne a depresívne. Ono to ku kapele sedí, ale tu je toho na mňa možno až príliš. Mute sa domnievalo, že pôjde o veľký hit, ale Little 15 vážne ako rádiovka neznie a dokonca nebola hraná ani na vtedajšom turné k albumu. Každopádne som rád, že pieseň dostala aj vizuálny kabát, osobne by som ale radšej videl video k dokonalej Nothing.

Tak aj SOFAD sa dočkal videa k piesni, ktorá nevyšla ako singel. One Caress nie je vážne skladba do rádií, ale video sa k nej hodí. A dokonca presne také, aké nakrútil Kevin Kerslake. Temný les, tajomné postavy, veľké detaily fauny a spoza kmeňov stromov vykúkajúci chalani. Gahan sa tu len mihne, ale popravde by to tu asi svojou vizážou skôr iba kazil, pretože by zase chcel ukázať tetovania a tie by sem nepasovali.

Tak trochu nedocenený singel a nedocenené video. Pričom v roku vzniku išlo o slušný šláger, ale keďže nešlo o súčasť žiadneho albumu, hoši na pieseň na dlhé roky zabudli. Vizuál vzdušne znejúcej piesne je presne v štýle hudby, ezoterický, atmosférický a akoby vystrihnutý z Lynchovho filmu. Potom niet divu, že tu aj autá lietajú. Len tá chladnička v pozadí mi lezie dodnes na nervy.

Skvelý úvodný singel z toho lepšieho z dvoch Gahanových albumov je doprevádzaný zaujímavým, temným videom. Osobne by som si ale vedel predstaviť niečo ešte zaujímavejšie a temnejšie. Svietiace Gahanove zuby pôsobia ako z úvodného dielu nejakého zombie seriálu, kde sa nikto s nikým nebude srať. Našťastie plomby ani čierne fľaky po cigaretách na kamere nevidno. A to policajné auto je nočná mora.

Sumarizačné video, kde sú inovatívne nanovo nakrútené niektoré výjavy zo slávnych videí kapely, ale tentokrát s iným obsadením. Do toho kapela hrá v miestnosti s výraznou žiarovkou a tá sa aj presúva do mizanscény každej sekvencie. Ťažko povedať, ako by vyzeral klip k oveľa lepšej albumovej verzii, každopádne tento remix splnil účel a oslovil aj iných poslucháčov, než fanúšikov kapely. No teraz ma napadá, že video by proste mohol byť iba koncertný zostrih, ako v prípade WIME. Čas už nevrátime, aj toto je geniálne.

Corbijn sa vyjadril, že tento klip nemá príliš rád, pripadá mu pomalý. A preto na výberovku klipov zaradil koncertnú verziu z Devotional. Osobne nechápem, Condemnation má skvelý klip s myšlienkou a je logickým pokračovaním vizuálneho stvárnenia predchádzajúceho videa k WIMS. Kto sa vidí v Gahanových tetovaniach, tu si ich dosýta užije, išlo totiž o jeho "tielkové" obdobie, teda bohužiaľ nielen tielkové... mimochodom spevákova najobľúbenejšia skladba, bodaj by nie, takýto vysoký výkon už zo seba jeho hlas nikdy nevydal. Obtiažnosť prevedenia (aj závislosť Mr. DG.)viedla k tomu, že pieseň začal na koncertoch v druhej polovici turné spievať Gore a k skladbe sa už po roku 2001 na turné nevrátili. Asi by musela ísť z playbacku.

Pre mňa najlepšia pieseň aj najlepší klip DM. Corbijn prejavil vskutku naplno svoju fantáziu, talent a um. Nič lepšie nemohlo vystihnúť slová a hudbu, než univerzum Hieronyma Boscha a Corbijn sa v "rohových" čiernobielych záberoch nechal inšpirovať fotografiami Irvinga Penna. No a máme tu aj Danteho peklo... proste dokonalosť, prečo bol na cenu MTV nominovaný (inak stále super) klip k I Feel You a nie tento, je pre mňa dodnes záhadou. Najlepšie pustiť si ihneď po Browningových Freaks.

Clean je perfektná pieseň na pomalé milovanie, čo pochopil aj Corbijn a presne v takom štýle nakrútil aj klip. Chcel by som si zaplávať v tom bazéne, klip si ale pravidelne nepúšťam, tých šesť minút je predsa len príliš dlhých. Keď si vychutnávam Clean, tak väčšinou so zatvorenými očami.