Anet21

⚪Na začiatku veľmi perspektívne, krásne nasnímané zábery prípravy jedla, celkovo kamera a výprava je v tejto čínskej romantickej žánrovke asi tak o 70% lepšia ako v ostatných, ktoré som zatiaľ mala možnosť vidieť. Hlavný pár mal celkom fajn ,,normálnu" chémiu, teda nič prelomové, ale pre účely seriálu postačujúce.⚪Žiaľbohu, ani čínsky trh nevie, čo zo stopážou, tak ako kórejský, čiže tu sa to prejavuje tak, že 24 dielny seriál by sa príbehovo vošiel do 12 dielov, úplne poľahky. Leitmotív varenia sa po prvých piatich dieloch úplne vytráca a už sa až do záveru skoro vôbec nespomenie, seriál motívmi zase skĺzne ku klasickej ,, východnej" telenovele, v ktorej buď intriguje matka na syna, otec na dcéru, syn na otca, brat na brata a podobne, čiže pre skúsenejšieho diváka nič prekvapivé (archetypy ,,skúsený podnikateľ" alebo ,,matka, ktorá nepovažuje nevestu za vhodnú pre svojho potomka" sú už tak neznesiteľné, že doslova pretáčam očami).⚪Ani postavy nedokážu viac zaujať, sú veľmi archetypové, od pojašenej mladej hrdinky, ktorá ale úplne nezmyselne porušuje sľuby a sama si vytvára problémy, cez zamračeného staršieho hrdinu.⚪ Také detaily, že na prahsprostý bozk je tu treba čakať skoro 3/4 seriálu, a ani ho nevidno poriadne radšej ani nespomínam, ak vás ako diváka rozčuľuje kórejský alibizmus a zobrazovanie skoro ,,ničoho" telesného v ich romantických seriáloch, tak tu je to už vyhnané na úplne maximum. (Spomínala som to v inom svojom komentári, nepotrebujem žiadne explicitné soft porno na obraze, ale aby romantický seriál nezobrazoval poriadne ani bozk?) Záver klasicky vyšumí do stratena, klasicky čínsky vrcholí motívom svadby, a klasicky sa zápletky uzavrú asi 20 minút pred koncom. Vedľajšie postavy a pár nezaujímavý, všedný, celková zápletka, ktorá najprv cieli na intrigy a vzťah matka-syn, potom hrdina-jeho obchodná partnerka a neskôr zničoho nič na brat-brat je divne zvolená, v závere vlastne ani netuším, prečo bolo v seriáli tak veľa postáv. ⚪Otázka je aj to, prečo sa v Číne netočia aj úplne bežné romantické seriály z bežného života, bez intríg z rodiny, bez veľkých drám, skrátka niečo oddychové zo vzťahu dvoch ľudí. ⚪Pretože toto je krásny príklad toho, ako vyzerá väčšina čínskych žánrových seriálov - začiatok perspektívny, začlenenie humoru, postupne úplný úpadok a vymiznutie aj humoru, aj inovácií a prechod k schematickej fabule ,,intrigánskej" rodiny/práce/priateľov atď., kde tu akási romantická scéna. Celkom sa smejem samej sebe, že som zo začiatku naletela a myslela si, že začínam sledovať niečo nové, inovatívne :D⚪ Ps.: Malým pozitívom je, že sa v tomto seriály nepracuje s motívom podivných neexistujúcich chorôb, čo majú Číňania vo veľkej obľube - od hypnotického spánku, cez alergie na ľudí, námesačnosť a podobné bizary, ktoré sa v ich seriáloch vyskytujú - nutno dodať, že naozaj neviem prečo.⚪

⚪Mňa by len strašne zaujímalo, aký bol dôvod z jedného z najsympatickejších hrdinov zo Sapkowského poviedok urobiť úplného chuja, na ktorého sa v závere Geralt aj Ciri nahnevajú a ešte mu viac-menej naznačia, že by sa mal radšej zabiť, ako ďalej žiť s tým, čo spravil. ⚪Toto fakt nepochopím a ak mi to bude niekto schopný vysvetliť, čo je toto za geniálnu scenáristickú invenciu, budem veľmi rada. Či to by bolo málo inkluzívne, keby postava ako Nivellen, ktorá viac-menej nedobrovoľne urobila čo urobila, ale potom za to niekoľko dekád pykala dostála svojho vykúpenia? To by nebolo dosť feministické či čo? Úprimne, po tomto paškvile z mojej najobľúbenejšej poviedky už ani nemám moc chuť pokračovať v sledovaní. ⚪Herec Nivellena predčil herecky celý tento ,,super" ansábel ochotníkov na čele s Cavillom a to aj vtedy, keď mal na sebe masku. A stále to trvá, od doby prvej série - čo sa deje s tým osvetlením? Občas sú tie postavy tak amatérsky nasvietené, že celá scéna vyzerá jak z nejakého lepšieho seriálu z ČT, to má tak vážne byť alebo čo sa deje akože?⚪

⚪No, takto. Tento seriál, inak klasická žánrovka sa berie tak neskutočne vážne, až je to v istých momentoch pre diváka fyzicky bolestivé, keďže, paradoxne, ešte v úvodných dieloch obsahuje veľký počet naozaj naivných situačných humorných scén. Celkovo nechápem (asi nejaký kultúrny komunikačný šum) kórejskú posadnutosť týmito historickými, resp. fikčnými historickými seriálmi (chápem patriotizmus, spomínanie na minulosť vlastného národa atď., to je všetko fajn a samú ma mrzí, že Slováci nič zo svojej histórie nenakrúcajú), ale aby za rok vyšlo min. 10 takýchto počinov so skoro totožnými zápletkami, v ktorých zlý otec/dedko/druhý korunný princ intriguje celý dvor proti nejakému dobrému jednotlivcovi a 85% seriálu sú len doťahovačky, intrigovanie, skoro totožné dialógy o moci, vplyve moci, potrebe moci a tak dále a tak dále a to všetko ešte v neskutočne podobných kulisách interiérov a exteriérov s podobnými postavami v skoro totožných kostýmoch a stále po tom je dopyt, to už je slušný ,,záhul."⚪ A ešte slušnejší je, ak to má stále dosť vysoké ratingy sledovanosti. Ale budiž. Ak hodnotíme samotný seriál, tak na to, aký bol okolo neho veľký propagačný boom, skrz hlavného hrdinu, očividne známeho speváka (ktorý som zaznamenala aj ja a to sa v kórejskej popkultúre médií a hudby vôbec nepohybujem) je to znova raz veľmi klišé dielko, rozťahané až na 20 dielov, v ktorom je inovatívna iba samotná zámena pohlaví, keďže žena sa tu neprezlieka za obligátneho eunucha, ale za samotného kráľa (no aj z toho pramení tak strašne moc logických lapsusov, že až - tak napríklad: Ako sa chcela daná žena-kráľ oženiť bez toho, aby svojej polovičke neprezradila, o čo ide?; Ako je možné, že totožnosť ,,kráľa" pozná tak veľa ľudí, čo by práve malo byť problémom, no je to skoro verejné tajomstvo, a nikto sa ani raz nepreriekne?; Čo bolo vlastne pointou toho, prečo sa chcela stať kráľom? Usvedčiť svojho dedka z vraždy? Zabiť ho ako odplatu? A to by sa nedalo inou cestou než touto extrémne komplikovanou a riskantnou?; A bolo by rozumné vystaviť sa takémuto plánu, ak by mi po odhalení okamžite hrozil trest smrti za velezradu?)⚪Klasicky (to asi netreba zbehlým divákom ani popisovať) sa od asi 9-10 dielu dej pasívne vlečie, kde-tu scenárista flusne akúsi romantickú scénu hlavných postáv, aby udržal aj diváčky pri obrazovkách a takto na zotrvačnosť dorazí seriál až k svojmu záveru. K detailom ako to, že otrávenú osobu, ktorá už zvracia krv bez problémov a operácie zachránia v takejto historickej dobe sa už radšej ani nebudem vyjadrovať, keďže - ako som písala, ono by všetky tieto viac-menej hlúposti obstáli, ak by bol seriál primárne zameraný na ženskú cieľovku ako romantický seriál, ale bohužiaľ, sami scenáristi z neho utvorili klasický mix žánrov, kedy je to chvíľu komédia, chvíľu romantika, chvíľu dramatické a vo výsledku je to len taká dobre natočená historická telenovela, teda mínus uškriekané Argentínky a kamera so žltým filtrom.⚪Pretože to, ako vyzerajú posledné diely je v kontexte žánru seriálu naozaj k smiechu, toľko drámy, sentimentálnosti a patetickosti sa nevidí ani vo vážnych kórejských historických filmoch. Na záver, aspoň na ústrednú dvojicu sa pozerá vcelku dobre, síce ich chémia je skôr slabšia, ale je očividné, že ako herci sa snažia verne zobraziť charakter svojich postáv. ⚪PS.: Za mňa osobné sklamanie, čakala som viac, práve preto bol pre mňa prekvapením iný historický seriál, ktorý sa začal vysielať cca. súbežne s týmto, a o ktorom som nemala žiadne predchádzajúce informácie s názvom Red Sleeve, ktorý očividne zaujal väčšie množstvo divákov a momentálne (december 2021) trhá v Kórei rebríčky sledovanosti.⚪

⚪Klasická ,,kórejovčina," ktorá má prepálené skoro 2 hodiny, pritom scénar by sa dal zoškrtať na hodinu 20 minút a nikto by sa nesťažoval. Film, ktorý ani veľmi nevie, čím chce byť - či sociálna dráma, či psychothriller, takže je všetkým a nefunguje skoro nič. Hlavná záporná postava je zahraná dosť dobre, samotná herečka má tak divný výraz tváre a veľké oči, že jej ten psychopatický charakter ide veriť skoro hneď a nemusí sa ani veľmi snažiť. V rovine postáv to tiež neponúkne nič nové - žiačka, čo zvádza učiteľa, učiteľ, čo má dilemu, čo s tým robiť, manželka učiteľa, ktorá je úplne zlatým archetypom úplne blbej manželky, ktorá nevidí, čo sa jej deje pred očami a mužovu ,,milenku" ešte privíta u nich doma a správa sa k nej ako ku kamoške a takto by sme mohli menovať ešte dlho. Prvá hodina ne naozaj bieda, v druhej sa chce začať rozvíjať akýsi psycho-thriller, no v závere ani ten neponúkne ani napínavé, ani strašidelné scény, záverečné ,,rozuzlenie" už je zase takým klasickým archetypom narácie a korunu tomu dodáva úplne záverečný záber, ktorý akoby z oka vypadol zo Segalovej Love Story :D ⚪Ps. Čo mňa vždy dokáže u týchto ázijských filmov zaujať ( a napadlo mi to aj skrz tento film, ktorý sa toho tiež nebojí) je to, ako explicitný a grafický postoj dokážu zaujať k sexuálnym scénam - holé telá, vzdychy, všetko možné, ale v ich seriáloch potom ledva ukážu, ako sa dve postavy s otvorenými očami bez pohybu pritlačia ústami o seba a už je to strihnuté, nieto ešte hovoriť o nejakej sexuálnej scéne :D Je to fascinujúce :D Ono, je pochopiteľné, že tieto romantické seriály poväčšinou vysielajú okolo poobedia či v hlavnom vysielacom čase, čiže sa k nim dostanú aj mladší a tak sa to natáča takto lightovo, ale aj tak je to celé akési alibistické - hranie sa na akýsi konzervativizmus, nuansy, keď potom so sexuálnym zobrazovaním nie je problém. (Tým chcem len povedať, že celý ten koncept by sa mal ,,prekopať" a tvoriť v seriáloch realistické zobrazenia bozkov a intimity, samozrejme, netreba zachádzať do nejakých explicitných krajností, ale ak sa dve 35- ročné postavy v seriáli bozkávajú ako ryby a to je ich jediná ,,intímna" scéna, je to fakt že k smiechu)⚪

Obsahuje spoilery....Témou, ktorou film spracováva je to výborné, vlastne ani nejde o nejakú antiutopickú budúcnosť, ako skôr o víziu možnej blízkej budúcnosti, kedy kvôli sociálnym sieťam zašibe ešte viac ľuďom ako dnes. ⚪Pretože celý ten koncept zdieľania svojho života s ostatnými, neustáleho postovania fotiek, storíčiek a iných internetových hlúposti sa deje aj teraz, google určí vašu polohu aj keď si sledovanie polohy vypnete, nfc čip v mobile za vás zaplatí v reštaurácii, na story na instagrame ukážete, čo ste robili celý deň, a ak aj vy nie, tak si stačí otvoriť youtube, kde každodenne pribúda milióny videí, vlogov zo života ľudí, ktoré sledujú ďalšie milióny divákov.⚪ A tak, prečo by to nemohlo ísť ešte ďalej? Prečo by nemohol každý nosiť gps náramok, aby bolo poznať jeho polohu? (veď to je na dobrú vec, aby sa nestrácali ľudia), prečo by korporát nemohol sledovať vaše telesné funkcie? (veď vás chce len chrániť), prečo by sa nemalo voliť povinne? (veď aj dane sa musia platiť)⚪ Ono to znie ako bizár: ,,Kto by už na toto vo svete pristúpil, a ešte v počte viacerých krajín?", ale ak sa nad tým zamyslíme hlbšie, vlastne to už ani ako bizár nepôsobí, hlavne skrz to, ako sú dnes niektorí prepytujem influenceri schopní žiť ,, virtuálny život" viac ako reálny, ako sa množstvo ľudí zoskupuje do ,,stád" a preberá cudzie názory a pod.⚪Aj napriek tomu má však celý koncept filmu veľké dejové diery a muchy, i keď je očividné, že aj autor predlohy chcel každý motív vyhnať do krajnosti a v tomto vypätí potom stavať druhý významový plán. No, nefunguje to. Lebo napríklad: neverím, že by sa vlády desiatok štátov dali tak ľahko presvedčiť k tomu zmeniť svoje voľby na povinné na sociálnej sieti, nechápem, prečo tak obrovská a rozvinutá firma ako Circle dáva kameru každému blbcovi, ale sami si do priestorov očividne ani jednu bezpečnostnú kameru nedajú, keďže hrdinka si aj s hrdinom chodí kade chce, na tajné miesta, kde nemá čo robiť a nikto o tom nevie, a hlavný bod - prečo, ak hrdina itčkár, ktorý nesúhlasí s vedúcimi firmy a celým systémom, a ktorý mal celý čas pod palcom možnosť leaknúť zo serverov detailné kompromitujúce informácie na riaditeľov a zvrátiť tým celý systém to neurobil sám už dávno, ale vyčkával na niekoho inému, kto mu to rozkáže?⚪ Ďalším problémom je samotná pointa, ktorú vlastne film stratil na polceste. Najskôr sa zdá, že Watsonová sa v práci oťukáva, zisťuje, že ju chcú všade sledovať, všetko o nej vedieť, nezdá sa jej to, ale drží hubu, na to vidí, ako medializácia ublížila jej kamošovi a podozrenia v nej rastú, riaditelia korporátu ju začnú spracovávať, ale zase, vidno, že väčšinu vecí robí na silu, nechce sa neustále nahrávať, má toho po celý deň dosť, Hanks jej viac-menej vkladá svoje slová do úst, no z ničoho nič z módu ,, nezdá sa mi to" prechádza vo filme do módu ,,fanatik," ktorý navrhne skoro úplnú kontrolu spoločnosti (what??) po smrti kamaráta sa síce zloží, ľutuje, do čoho sa zapojila, osloví itčkára, aby do sveta uvoľnil tajné dáta o riaditeľoch, no vlastne nie za cieľom zdiskreditovať ich a celú firmu raz a navždy položiť, ale pre....... zrušenie súkromia všetkých..??? akože čo??? Ja naozaj neviem. V závere okolí nej krúži niekoľko dronov a ona sa usmieva. Ak malo ísť k akési zobrazenie prerodu z čistého človeka na morálne pokriveného, tak prečo to je hrané od EW na začiatku rovnako ako v závere?⚪ Čiže čo bol ten charakterový oblúk postavy? Vadilo jej teda to, čo robí, alebo vôbec nie? Ono týmto otázkam naozaj nepomáha ani scenár, ani samotná Watsonová, ktorá ad 1. - ak by nehrala v HP, tak by o ňu v živote ako o herečku nikto nezakopol, pretože fakt hrá strašne, ale že strašne slabo a ad 2. - hrá hlavnú postavu nemastne-neslano, že ako divák neviete, či ju tak zámerne inštruoval režisér, alebo to len ona nezvládla. Celá pointa teda vyšumí do prázdna, pretože film nepôsobí ako premyslená hra s divákom, kedy sa nespoľahlivá postava s divákom hrá a ten celý čas nevie, či ne dobrá, či zlá, ale ako film, v ktorom sa scenárista nevedel rozhodnúť, či z toho konceptu urobiť antiutopický triler, alebo propagandistickú agitačku. Sklamanie, aj keď úvodná pol hodina aspoň ako-tak reflektuje a nastavuje zrkadlo celým korporátnym spoločnostiam, konzumu virtuálneho života a ,,pseudovizionáristickým" prednáškam v hlave za čiernym pozadím ako od Applu a iných. Príbehovo sa ale z toho dalo vytĺcť oveľa viac, pričom aj výprava, kamera pôsobia celkom lacno až dojmom ,,nezávislých" filmov, čo však v tomto prípade nie je lichôtka.⚪

⚪Jedna hviezdička strhnutá iba pre slabé spracovanie celého konceptu ,,osamoteného" dieťaťa, ktorého rodičia sa viac zaujímajú o prezentáciu svojej osoby a počet likov a zhliadnutí na internete ako o vlastného potomka - veľmi pekný a aktuálny motív, ale v závere vlastne viac-menej stroskotáva a celá pointa (hlbšieho zblíženia, pochopenia, komu venovať svoj čas) zostáva nenaplnená, urýchlená na jedno záverečné objatie, ktorým sa celý problém rodičia-dieťa vyrieši. (aj keď, vtesnať do polhodiny nejaký hlbší charakterový vývin postavy asi tvorcovi ani neplánovali.) Dejová linka oviec je však klasicky veľmi vtipná, trefná, v mnohom odkazuje i na známe popkultúrne motívy, vtípky pobavia starších i mladších, za najinovatívnejší prvok ale považujem scénu, kedy sa psovi zahrnuté elfie papuče vystrú a zmenia na lyže, niečo takto nápadite inteligentne vtipné som v animáku nevidela už dlhú dobu. Pre Shaun vkusné zakončenie roku 2021⚪

Nejako sa nemôžem ubrániť pocitu, že celý film je vlastne strašne samoúčelný, rovnako neviem, prečo by sa práve tento počin mal nejak zásadne odlišovať od iných moderných česko/slovenských ,,tragikomédií," ktoré síce sú natočené celkom fajn, ale na ich dej zabudnete po troch hodinách odchodu z kina. Nedá sa mi neporovnávať s nedávno videným filmom Matky, ktorý rovnako samoúčelne pracoval s leitmotívom ťažkého ženského života. V tomto diele ale ide o neznesiteľnú ťažkosť mužského bytí, aj keď sa všetkým príbehom verí dosť obtiažne, keďže každý je vystavaný na archetypovom nesympatickom chlapovi s problémom prejavu citu k ženám. Ono v podstate všetky mužské postavy sú extrémni mizogýni, ktorí buď nevedia alebo nechcú prejaviť cit/náklonnosť k žene a po celú dĺžku filmu sa len navzájom povzbudzujú, že je to ok a robia to najlepšie, čo vedia. K motívu ,,stávky (sázky), hlavne tej vyzliekacej časti sa radšej vyjadrovať nebudem, ak prišla táto časť filmu vtipná, tak maximálne niekomu s vekom 13 rokov (aj mentálnych). Scenár načrtne pár zaujímavých mometov, s ktorými sa ale neskôr vôbec nepracuje a vyšumia klasicky do stratena (celé riešenie naštrbeného manželského vzťahu, scéna, v ktorej ,,transspeváčka" Pechlát popisuje, že sa mu to vystupovanie v šatách možno aj reálne páči, problémy s tehotenstvom u Hoffmanovej ženy a kopec ďalších...) Vďaka často urýchlenému scenáru (ktorý sa ale zase, paradoxne, v istých momentoch až debilne vlečie) ale záver pôsobí skoro komicky, no nie v dobrom slova zmysle. Spoiler - postava jedného kamaráta z partie umrie a naraz, 10 minút pred koncom sú všetci šťastní, veselí, vyriešia si všetky dlhotrvajúce problémy, milujú sa, až to skoro vyzerá, že im všetky problémy spôsoboval práve mŕtvy kamarát a oni od neho majú konečne pokoj :D - koniec spoileru A neodpustím si, ale naozaj už poslednú dekádu neexistuje český film, v ktorom by nehral Čermák a Langmajer? Lebo to je také kombo dvoch ,,výzorom permanentne nasratých" hercov, že hotovo.

Publicistický produkt, ktorý sa snaží o akúsi ,,osvetu" v téme znásilnenie a zneužívanie, čo je v podstate vždy dobre, keďže o podobných javoch, ktoré sú z nejakého neznámeho dôvodu v spoločnosti stále tabu sa hovorí naozaj málo, a často len tak, nenápadne a medzi riadkami. Ako dokument je to klasický zlepenec výpovedí obetí, vstupov odborníkov, a potom vlastne nič nehovoriacich záberov chodenia, pohľadov do diaľky, sedenia, atď., čo je už na môj vkus trošku žánrovo a režisérky prekonané, ale ok. Čo mi ale skoro vypálilo zrak a nemohla som od toho po celý čas odtrhnúť pozornosť bola (ako tu uz niekto v komentároch spomenul) opačne otočená diakritika, t.j. čiarky nad písmenami, tam si naozaj nedokážem vysvetliť, aký dojem mala táto grafická ,,hříčka" vyvolať. Inak ma celkom prekvapila samotná výpovedná hodnota dokumentu, kedy skoro viac emócií vyvolajú postoje a názory odborníkov či učiteľa sebaobrany ako samotných poškodených, ktorých výpovede sú veľmi chladné, vecné, skoro až objektívne (tým nechcem povedať, že som očakávala veľa sĺz a nariekania, len ma to celkom zaujalo, čo očividne predovšetkým čas dokáže s obeťou urobiť, že už ju ani samotný popis osudnej udalosti nerozhodí.) Celkové hodnotenie je ale obyčajné, dokument sa ponáša na ,,klasicky" dobre spracované dokumenty z dielne ČT a nijak nevybočuje, spracováva síce silnú tématiku a odkazuje aj na snahu po zmene v legislatívnom systéme, no nie je ničím, čo by si divák nutne chcel v budúcnosti pozrieť znova.

Live action anime alebo live action manga, oceniť treba, že tieto japonské počiny majú väčšinou 8-10 dielov, čiže nestihnú v sebe obsiahnuť toľko vaty ako tie kórejské, ktoré už v 10.dieli nemajú o čom a aj tak pokračujú. Žiadny hlbší charakterový vývin postáv sa síce nekoná (čo si už všímam dlhšie, že tieto patetické japonské rom-com vsádzajú skôr na schematickosť, archetypy a veľmi veľa klišé - dohodnuté manželstvo, bohatý muž - chudobná žena, milostný trojuholník, mladšia žena, ktorá zaujme a napraví staršieho muža atď.), ale postavy sa aspoň vzájomným dialógom snažia riešiť problém, čo je v tejto žánrovke celkom prekvapivé, a rovnako sa tu vyhneme typickým scénam neustáleho pritlačánia o stenu, vynúteným bozkom atď., čiže sa aj znižuje veková cieľovka, ktorá môže potenciálne seriál sledovať. Na romantiku je to ale na mňa stále dosť uponáhľané a nedôveryhodné a ako vidím japonskú produkciu, objav Love Lasts Forever z roku 2021 už u mňa asi naozaj nič neprekoná.

So Slonom mám istý, skoro až osobný problém, keďže ma téma, ktorú spracováva, t.j. streľba na škole (v Columbine aj vo všeobecnosti) zaujíma a má ohľadne nej aj dosť načítané, napozerané a napočúvané.⚪Ak chceme film hodnotiť iba ako kinematografické dielo, nemôžeme byť vyslovene sklamaní. Dlhé nájazdy kamery, ktoré zaberajú postavy od chrbta, čím sa vytvára dojem, že je divák s postavou v rovnakom čase na mieste sú fajn voľbou, síce v období natáčania filmu neboli už ničím novým, čo by práve režisér vynašiel, ale budiž. Rovnako až akési reťazové rozprávanie, kedy sa perspektívy postáv strihom menia a celá kompozícia je tak poskladaná z kusov je filmársky (asi) vďačná, keďže zase vytvára dojem ,,deje sa to v reálnom čase" a ,, všetko so všetkým súvisí." Ak sa ale tieto postupy opakujú neustále, začnú extrémne liezť na nervy. Ako aj v tomto prípade. Po 45 minútach (a to som ešte veľmi dobrá) už má divák pokrk pomalých nájazdov a záberov na oblohu a stále čaká, kedy už teda príde tá akcia, to tragické, to, čo je témou filmu. A keď to príde, tak to vlastne nestojí za nič. ⚪Prečo? Pretože režisér očividne až priveľmi zapojil autorskú invenciu a rozhodol sa scény streľby natočiť vyslovene štýlom ,,oko kamery." MOŽNO SPOILER ... Postavy sú teda skoro úplne pokojné, robotické, žiaci počujú na chodbe streľbu a nikto sa ani nezdvihne zo stoličky, učiteľ povie, že to nič nie je, jeden žiak sa ide pozrieť na chodbu, otvorí dvere a je zastrelený hneď na prahu, pričom toto všetko vidia spomínaní spolužiaci a učiteľ a nikto nekričí, len tak-tak ho vôbec nejaká postava vtiahne späť do triedy, na čo k nemu ledva, skoro až vychadzkovým krokom príde učiteľ a pýta sa ho ležérnym tónom, či mu nič nie je, pritom študent krváca a je v bezvedomí, rovnako čierny študent len tak prechádza po chodbách, bez emócie, až vyslovene nakráča k vrahom a nechá sa zabiť? - KONIEC SPOILERU... U niektorých komentárov sa spomína, že toto ,,bezemociálne" zobrazenie režisérom bolo chcené a má naznačiť istú stratu akýchkoľvek emócií v podobnej chvíli, úplný blok, kedy neviete, čo robíte a hovoríte a telo ,,ide len na automatiku." Nemôžem sa s tým však stotožniť a priznávam, že viac emocionálne, nie explicitné alebo brutálne, ale surovo emocionálne, plné kriku, behu ľudí kade-tade a podobne by záverečné scény pôsobili oveľa presvedčivejšie, reálnejšie a v konečnom dôsledku i tiaživejsie, pretože celý tento ,, chladný" symbolizmus sa strašne míňa účinkom, je hrozne samoúčelný, a hlavne pri rekonštrukcii reálnej udalosti. (Pretože naozaj, tie pomaly po chodbách idúce postavy, ktoré vedia, že sa kúsok od nich strieľa a iné podobné scény sú skôr bizarné ako symbolické a skôr pripomínajú paródiu a parodovanie tej skutočnosti).⚪ A tým sa dostávam k hodnoteniu filmu ako k rekonštrukcii, či ak chceme ,,dokumentu" o streľbe na škole Columbine. Tu si režisér celkom dosť uletel a autorská invencia zašlapala, i keď pre mňa úplne nepochopiteľne a pre diváka, ktorý nie tak dobre pozná reálne udalosti mu možno aj skreslila pohľad na vec. ZASE MOŽNO SPOILER ... tá homosexualita, to akože načo?, prečo režisér/scenárista na konci vložil do monológu strelca informáciu, že zastrelili riaditeľa, keď nič také sa nikdy nestalo a zastrelený bol iba jeden učiteľ telocviku? Prečo v úplnom závere zastrelí jeden strelec druhého a potom sa ešte sám vyberie ďalej strieľať a hľadať ľudí po škole? Veď v realite sa obaja strelci ,,zašili" do jedálne a každý sa zabil/zastrelil sám, jeden krátkohlavňovou ručnou zbraňou strelou do spánku a druhý s vložením si brokovnice do úst, tak prečo to film úplne poprel a vymyslel si vlastný scenár udalostí?? Lebo údajne ani nechce byť podľa skutočných udalostí, ale len na motívy?⚪ Celý film je teda predovšetkým sondou do života vybraných mladých ľudí a toho, čo viedlo k osudným udalostiam, pričom ako divák pomaly pomyslene odpočítavame životnosť postáv. Škoda, že to odpočítavanie trvá skoro 90% filmu a už v polovici viac nudí ako baví a že v tých zvyšných 10% sú zvolené režisérom také postupy, ktoré nemôžem vystáť. ⚪Pretože fakt pardon, ale naozaj na mňa nemá ten cielený efekt, ak sa postavy v existenciálnej situácii správajú ako roboty, bez paniky, bez emócií, len preto, aby u diváka zafungovala reverzná psychológia a začal sa podvedome báť toho, akí sú všetci pokojní, divní, statickí. A hlavne pri tejto téme je taký spôsob spracovania fakt hovadina. Záver? - ak by som ako neznalec chcela vidieť niečo o Columbine, tak radšej reálny dokument, než toto rozvláčne, pseudonuansové čosi, čo pekne vyzerá, ale vlastne je studené ako zadok ľadového medveďa.