Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Romantický
  • Horor

Recenzie (375)

plagát

The Gray Man (2022) 

⚪Asi spoilery.⚪Úvodom, verím, že kniha (zatiaľ som ju nečítala) musí byť slušný brakový thriller, ktorý má dynamiku, špionážny premisu a silnú hlavnú postavu. Akurát, že do tohto predraženého filmového dielka sa nedostalo skoro nič z toho.⚪Celý film pôsobí ako strašné béčko, pri ktorom aj takých 96 hodín pôsobí ako vysoké umenie. Najprv, tá skoro reťazová kompozícia, ktorá v každej kapitole skáče geograficky s hrdinom je možná a snáď funkčná na platforme knihy, ale nikdy nie filmu - lebo potom to pôsobí uponáhľane, zbrklo, každých 10 minút sa postava nachádza v inom štáte, čo ešte pre tých najhlúpejších Netflix zdôrazní obrovským titulkom s názvom miesta na celú obrazovku.⚪Za ďalšie postavy - casting robil asi niekto po známosti, inak totiž nie je jasné, ako mohol hlavnú úlohu dostať Gosling, ktorý sa na podobné úlohy typovo nielenže nehodí, ale ani s nimi nevie pracovať. To isté platí o Evansovi, ktorého psychopatický zabijak je uveriteľný asi ako hranie choroby dieťaťom, ktoré nechce ísť do školy. Rovnako herec z Bridgertonu v roli sociopatického riaditeľa svojím prejavom a občasnou mimikou a gestikuláciou pôsobí skôr ako Ch. Tucker zo Zľavomatu.⚪Efekty v tomto dielku ani nestoja za reč, všetko je neprehľadné, efekty pri páde lietadla či náraze električky do budovy sú vyložený vtip, rovnako ako ohňostroj, pri ktorom sa zdá, že dym sa použil na zakrytie nedostatkov. Rovnako mizerná je aj akcia, bitky a ich réžia a choreografia, nielenže nie je skoro nič vidieť a všetko je neprehľadné, ale zároveň je všetko neskutočne neinovatívne, zápasy neobsahujú nič podnetné, čím by sa na ne dobre pozeralo. Zlatý Bourne a bitka v sprche.⚪Keď už sme u toho, divák by mohol namietať, že väčšina premisy pôsobí ako vykrádačka J. Bourna, no tu si treba uvedomiť, že v krimi literatúre je tento typ špionážnej subžánrovky veľmi často používaný a mnohé motívy sa opakujú. Druhá vec sú ale už vyslovené nezmysly, ktoré neprejdú ani v brakovom románe typu: tajní agenti zneškodňujúci iného agenta začnú strieľať na ulici plnej ľudí a upozorňovať na seba, následne začnú strieľať i na prichádzajúce policajné autá a policajtov, strieľať hlava-nehlava civilné autá, objekty atď. Bože...Ono asi malo logický význam, že toho Bourna niekto zneškodňoval sám v hotelovej izbe alebo v poli na samote, pretože to potom pôsobilo oveľa uveriteľnejšie a komornejšie, však? Táto scéna je scenáristický prepal, vďaka strihu ešte obohatená o klišé perly ako: ,,To je tak ťažké niekoho zabiť?"⚪To, že film chce, aby divák súcitil s postavami, i keď reálne nepozná vďaka urýchlenej narácii ani jednu je vrchol, rovnako ako záverečný pästný súboj s ,,naženiem si psychologizáciu postavy traumou z detstva," pri ktorom by bolo asi o 100% uspokojivejšie, keby dotyčného naozaj zabila mladá sniperka.⚪Zaujímalo by ma, kedy si už scenáristi uvedomia, že to, čo funguje v knihe ako médiu nikdy nebude rovnako fungovať vo filme a naopak. Zdá sa, že to stále nechápu. A dúfam, že Mitaš za ten štek aspoň dostal dobre zaplatené.⚪

plagát

E zuo ju zhi wen (2005) (seriál) 

⚪Reč z Taiwanu je naozaj o dosť ,,podivnejšia" pre ucho než taká japončina, ale prekvapivo, táto adaptácia mangy je asi o 80% lepšia ako tá japonská z roku 2013.⚪Hlavná hrdinka tu síce je stále blbá jak vagón korčúl, no nie je natoľko afektovaná, v istých momentoch pôsobí jej postava realistickejšie, a aj samotný mužský hrdina je ľudskejší, nie je tak ,,hlúpo" chladný, nepôsobí, že je zabraný len do seba, ale hrdinka obmäkčí jeho povahu a spolu s ňou je oveľa milší, čo sa v japonskej verzii absolútne nestalo, skôr naopak. Dokonca herec v hlavnej úlohe aj vyzerá lepšie, i keď zase pôsobí staršie.⚪Treba ešte pochváliť kvalitnú chémiu medzi hrdinami, ktorá tu naozaj je prítomná a istú väčšiu odvahu v scénach zbližovania (nepredstavovať si nič vulgárne, iba bozky), ktoré pôsobia realistickejšie a prirodzenejšie, naozaj ako od mladého páru.⚪Inak, prehrávanie vedľajších postáv je skoro na úrovni japonskej verzie, rovnako cez 30 dielov na prvú sériu je seriálová samovražda, často sa dá bez strachu pretáčať.⚪Celý seriál je možné zhliadnuť s titulkami aj na Youtube.⚪

plagát

Itazura na Kiss: Love in Tokyo (2013) (seriál) 

⚪Spočiatku žánrová klasika v podobe motívu ,,chladného japonského pána Darcyho" a bezprostrednej hlučnej dievčiny, ktorí sa do seba zahladia, i keď sú zdanlivo rozdielni. Asi prvé tri diely som sa naozaj i smiala nahlas, pár vtipov (či konverzačných, či situačných) sa naozaj podarilo, čo sa pri romantických komédiách z Japonska tak často nestáva.⚪Od piateho dielu rapídne klesá tempo, motívy sa začínajú opakovať, a vlastne všetko je neskutočne repetetívne, i keď niektoré dejové linky majú akú-takú hĺbku, pochovajú ju všetky tie opakujúce sa nezmysly a schematicky vytvorené postavy - hlavná hrdinka je vyslovene hlúpa, nie tak roztomilo naivná, ale hlúpa, nič nechápe, správa sa ako decko a jej hlbokú lásku a cit je skrz to celkom ťažko uveriť, hlavný hrdina by mal byť síce príťažlivý tým chladným mužným prístupom, no pôsobí skôr ako sebec a hulvát, častokrát aj dobre mierené slová ignoruje, vysmeje sa im a pod., čo si postava ospravedlňuje tým, že ,,robí správnu vec," rodina hlavného hrdinu je chvíľu zábavná, no potom už hlavne otravná, ostatní kamaráti skôr pôsobia ako výplň, napríklad otec hrdinky, ktorý za celú sériu nemá väčší priestor, rozhovor s hrdinkou, hlbší vzťah, skrátka nič.⚪Rovnako nechápem, ako sa scenáristovi podarilo, že vedľajšia postava má lepšie prekreslený charakter a charakterový vývin než tá hlavná, ale stalo sa. Kuchár a kamarát hlavnej hrdinky prechádza za dej väčším charakterovým vývinom ako samotný hlavný hrdina a nutno dodať, že pôsobí oveľa príjemnejším dojmom, až sa natýska otázka, prečo si hrdinka nevybrala jeho.⚪Celý dej je vyplnený klasickými žánrovými klišé, často nahádzanými na seba, nechýba vyznávanie, odmietnutie, žiarlenie na seba, dohodnuté manželstvo s inými, čo dej naťahuje na zbytočných 16 dielov, pričom klasických 10 by len prospelo. Pretože ak divák už asi 10x za sebou vidí v seriáli scénu, v ktorej jedna postava ,,veľmi nenápadne" špehuje druhú postavu, je to otravné. Všetky tieto scény pôsobia ako zo starej zlej grotesky či pokazenej francúzskej frašky, sú prehrávané, čo len umocňuje celé hrdinkino hranie, ktoré je tak teatrálne a afektované, že i na pomery žánru ho treba predýchať. A radšej nerozvádzam fakt, že chémia medzi hlavnými hrdinami je v priebehu deja skoro nulová, skôr nanútená. Záver zase klasicky prehnane doslovný, no stále nič oproti zbytočnosti druhej série.⚪

plagát

Dashcam (2021) 

⚪Tá forma, ach, tá forma. Už pri filme Cyberbully sa potvrdilo, že nakrútiť celovečerný film, ktorý z 90% pozostáva zo záberov na obrazovku počítača a na programy, medzi ktorými hlavná postava preklikáva, je nonsens a tak repetetívne, že sa takéto zábery divákovi opozerajú už po prvej polhodine, nech je premisa akokoľvek zaujímavá.⚪Tu, rovnako, počas celého filmu hlavná postava preklikáva a upravuje video v jednom z programov na editovanie videí, prechádza zložky, kliká a medzitým, občasne padne i akýsi dialóg, resp. monológ. Aký je žáner tohto filmu je neznáme, kompozíciou sa skôr ponáša na inscenáciu divadelnej one man show, o horor rozhodne nejde, skôr o absolútnu nudu bez ladu a skladu. Toto neuhrá nič, ani ak sa to skryje za nálepku ,,festivalovka."⚪

plagát

Amerikánka. Na vzletové ranveji (2022) (divadelný záznam) 

⚪Ja vlastne po všetkých tých odsledovaných divadelných záznamoch (ktoré poskytuje ČT zadarmo v archíve) modernej činohry neviem, prečo už dávno nepracujem v divadle ako dramaturg. Pretože mám plnú hlavu divných nápadov, len nemám kamarátov režisérov a hercov, ktorí by tie nápady so mnou realizovali. Bohužiaľ, niekto tých kamarátov má, a potom naše divadlá produkujú podobné skvosty, ktoré síce majú akú-takú pointu, no divák sa k nej musí prehrýzť niekoľkými dlhými minútami ničoho, scénickej vaty v podobe chodenia hore-dolu, výplnkových scén o ničom a pseudoartovými monológmi o živote, pričom už v polovici je toho dosť. A nie, že by si mal na to ešte divák zaplatiť lístok.⚪Pseudointelektuáli, ktorí chodia do divadla len pre to, aby si niečo dokazovali, mohli sa tým chváliť a cítili sa dôležití podobnému pokusu o umenie dajú určite 5*, rovnako ako divadelná kritická obec, ktorá si pochlebuje vo svojej bubline a v podobných dielach vidí hĺbku a sureálnosť.⚪ Bežný divák, ktorí nie je hlupák, ale ani nemá potrebu sa hrať na niečo, čo nie je ale podobné dielka ani vidieť nepotrebuje.⚪A to, že v tomto zázname sa neustále používa prudký strih z lokácie na lokáciu, nie je tiež žiadna sláva.⚪

plagát

Divadlo ve filmu: Macbeth – Too Much Blood (2020) (divadelný záznam) 

⚪Shakespeare v týchto avantgardných divadelných hrách, v ktorých je jeho samotná hra osekaná len na to najpodstatnejšie a dôraz sa kladie na scénické prevedenie, modernosť atď., to je des. Bytostne neznášam modernizáciu klasických diel, nie týmto spôsobom, a tu sa mi to len potvrdilo. A prečo je to celé v upravenej modernej asi B1 angličtine, keď to uvádza české divadlo, je tiež záhadou.⚪

plagát

Kendža no ai (2016) (seriál) 

⚪Premisa o pomste hlavnej hrdinky svojej úhlavnej nepriateľke (ale zároveň kamarátke od detstva) je síce viac-menej opozeraná a skrz motívy jasne určuje záver, no nie je nudná, psychologizácia postáv, hlavne tých mladých v retrospektíve je zaujímavá, námet by sa ale lepšie ujal ako celovečerný film, než táto miniséria, ktorá zbytočne rozvádza niektoré dejové linky, nie tak jasne dôležité pre hlavný dej.⚪Nelineárne rozprávanie deju pomáha, určitú atmosféru nemožno sérii uprieť, no záver samotný už je tak hlúpym pátosom, že celková pachuť v ústach po zhliadnutí sa usadí niekde medzi citovovydieracou melodrámou a telenovelou.⚪

plagát

Muréna (2021) 

⚪Festivalovka, ktorá chce hovoriť o prerode a dospievaní na pozadí genius loci Balkánu, no všetko robí nejak napoly.⚪Exteriéry i interiéry sú vybrané veľmi dobre, na niektoré dronové zábery je radosť pozerať, rovnako motív potápania a lovenia je pre tunajších divákov istotne exotickým, no celá premisa postupom času mizne do stratena - čo sa najprv javí ako motív romantickej lásky sa v závere zobrazuje skoro úplne opačne, ťažisko deju na dcéru sa občas sčasti prenáša na matku, a aj celý motív despotického otca, ktorý rodinu dusí je slabší - od začiatku filmu nie je jasné, že otec je vyslovený tyran, pôsobí skôr jednoducho, tak, že musí mať posledné slovo a myslí si, že vie všetko najlepšie, v závere sa ale na jeho postavu už ukazuje ako na tyrana, s ktorým sa nedá žiť, má tendenciu k fyzickým bitkám a je vyslovene zlý.⚪Rovnako motív dcéry, ktorá podporuje matku v nevere a v tom, aby opustila otca a začala si s jeho kamarátom ,,zdá se mu poněkud něšťastným." Celý charakter hlavnej hrdinky to potom zvláštne rozbíja, na jednej strane dospievajúce dievča, prezentované ako objekt sympatií diváka, na druhej strane nie úplne čisté hodnoty, ktoré naozaj nevyplývajú z pubertálnosti.⚪Celý film plynie pomaly ako samotná tečúca voda, ukazuje skôr utápajúcu všednosť života či bežné chvíle konverzácii, no stráca na prepracovaní charakterov postáv, slabších hereckých výkonoch i nevytvorení lepšej chémii medzi postavami.⚪A to, že hlavná hrdinka by bola tak naivná, že by si myslela, že ju cudzí chlap niekam vezme, len preto, že ho o to poprosí, to už hraničí s čírou hlúposťou, nie nízkym vekom.⚪

plagát

Vyčkávání (2022) 

⚪Názov filmu jedným slovom popísal pocity diváka pri sledovaní - celý čas divák vyčkáva, či sa aspoň niečo podnetné stane a vyčkáva zbytočne.⚪Pôvodnú novelu ,,Pastorova žena" som nečítala, ale po menšom rešerši možno povedať, že pôvodnú látku si tvorcovia upravili naozaj ako chceli a to do úplne moderného hávu. Keby to ešte nepôsobilo tak samoúčelne.⚪Samé pseudofilozofické myšlienky, aby sa medzi postavami tvorilo napätie, ktoré ale nikam nevedú, úplne slepé nahodené motívy, ktoré sa ďalej nerozvíjajú, neustále obnažená hlavná hrdinka, scéna sexu a tak stále dookola.⚪Pekné fínske exteriéry sú pravdepodobne to jediné, čo film naozaj plnohodnotne ponúka. Inak ide iba o zdĺhavú pseudoartovú záležitosť, ktorá je zbytočne explicitná, repetetívna (koľko scén z filmu je len hrdinkino nahé plávanie vo vode by sa naozaj oplatilo spočítať), hrá sa na psychologizáciu hrdinov a pritom poskytuje len karikatúry - nespokojných ľudí, blúdiacich ľudí v sebe a pod.⚪Neodpustím si ešte pár poznámok - predloha je o dosť morálnejšie postavená, ak sa nemýlim, k mimomanželskému sexu v nej ani nedôjde, čo dá hrdinke za česť, tu sa rozhodol scenár ísť úplne opačnou cestou.⚪Fínsky jazyk je extrémne nepekný a po chvíle počúvania má človek pocit, že počúva maďarčinu.⚪Všetky postavy sú obsadené neskutočne nesympatickým castingom, ktorý nevie hrať (hlavnej trojici kraľuje pastor, ale to je tiež len medzi slepými jednooký kráľ), milenec a manželka sú herci-tragédi, ktorí pôsobia ako trochu lepší ochotníci.⚪Hlavná hrdinka je zároveň stelesnením mužatky, ktorá síce má ženské telo, ale o tvári radšej pomlčať.⚪Záver samotný je čerešničkou na koláči - smiešnejšia ako sledovať postavy, ktoré podvádzajú (nahlas v rovnakom dome) a následne sa podvedenému ospravedlnia ležérnym: ,,Prepáč" je už len pointa, že vďaka nevere sa manželka s manželom viac zblížili, čiže manželkino zanášanie ich vzťahu vlastne pomohlo. Extrém.⚪Vyznenie skôr ako agitačka k smiechu, divák má tendenciu pretáčať už po 30 minútach, keďže je viac ako jasné, kam bude dej smerovať. A žiadny art to naozaj nie je.⚪

plagát

Koi suru kiseičú (2021) 

⚪️Čistá esencia ,,romantiky po japonsku." Postavy s neskutočne divným charakterom, absolútne divným správaním, s atypickými fóbiami (z baktérií, z očí a pohľadu), ktoré sa navzájom zamilujú úplne náhodne, urýchlene, len z toho, že spolu v tichosti trávia čas a zažijú asi 3 konverzácie. Veď hovorím, že japonský film.⚪️Láska tu kvitne z jedného pohľadu, tichej všednosti dní, z pár filozofických úvah, čo znie celkom vkusne, horšie je, že je tento koncept už akási ,,povinná jazda" viac ako ,,kultúrna záležitosť."⚪️Leitmotív filmu je síce zaujímavý, dokonca to, čo hovorí hlavná hrdinka o toxoplazme a zmene správania u ľudí ňou nakazenou sa naozaj skúmalo a existuje aj pár slovenských odborných článkov na túto tému, no naozaj nefunguje predstava, že väčšina depresií a porúch mysli vychádza z nakazenia človeka určitým parazitom, ktorý zmení vaše správanie. Zaujímavý námet, ale už sedliacky rozum hovorí, že to jednak nemôže byť pravda, a jednak by sa potom odstránením parazitov dala okamžite u ľudí vyhubiť depresia, poruchy atď. Čiže námet je vo svojej podstate skôr sci-fi.⚪️Divák, ktorý pozná japonské žánrovú romantiku a už ho ,,len tak niečo nerozhádže" cez film prejde relatívne bez ujmy. Dobre je zobrazený i každodenný život človeka s fóbiou.⚪️