Anet21

⚪Krátke pokračovanie k predošlej sérii, ktoré objasňuje životy hrdinov v budúcnosti, výber školy a povolania, skrátka udalosti, ktoré rieši každý mladý dospelý. Nič náročné, s jemným morálnym presahom pre mladých.⚪

⚪Šedý japonský romantický priemer, naivná hrdinka s dobrým srdcom, triedny macho, ktorý je ale vo vnútri čistý Mirek Dušín, no ešte to nemal nikdy šancu prejaviť a až láska dobrej ženy ho zmení, do toho všetky možné žánrové klišé a toposy, čo vám len v japonskej žánrovke napadnú. Úplne nenáročné, s krátkou stopážou a vhodné aj pre dospievajúce dievčatá 12+. Tie si podobné seriály užijú asi najviac.⚪

⚪Tak ja neviem. O tom, že sa zase raz hrá na ,,woman power" sa ani nemusíme baviť, rovnako o tom, že efekty vďaka rozpočtu vyzerajú skôr vtipne, hlavne cgi zvieratá.⚪To, že sa scenár vybral pôvodnejšou, komornejšou cestou je pekné, rovnako poteší logicky rozmýšľajúca hrdinka, ktorá musí zapojiť mozog (ako už aj Arnold) na to, aby predátora dostala. Kamera je veľmi vkusná, niektoré exteriéry sú nasnímané veľmi pekne a pôsobia ako namaľované obrazy, celkovo príroda je vo filme ďalšou hlavnou postavou. Tak, a to je tak všetko, čo sa dá na filme vyzdvihnúť.⚪Čo je ten oblek votrelca, ktorý vyzerá ako človek v kostýme, z toho má ísť nejaký veľký strach? Prečo hovoria indiáni angličtinou s prídavkom akcentu generácie Z? Prečo ten jazyk nie je viac archaický, nech aspoň rozprávajú v zastaranej angličtine. Aj spôsob komunikácie a správania sa medzi postavami je napísaný moderne. Ono presne toto sú tie prvky, na ktoré by si mal dať scenárista pozor, pretože aj keď maličké, tvoria celok. Ak vidím, že ich scenár odflákol, ťažko potom vážne brať zvyšok. Veď aj ten storočný Winettou pôsobí v rovine spoločenského života Indiánov realistickejšie ako toto. Ale dobre.⚪Hlbšie nerozvádzam ani to, že Predátor je tu očividná férová postava a bije sa s Indiánmi na fair play, ručne a pod., hlavne aby nemal nijak navrch, čo... zase smrdí ťahaním za nitky scenáristom, ale iný divák si to možno ani nevšimne. Hlavne teda, chce byť fér, ale potom na počkanie doráža zranených.⚪Záver je ale komédia, v ktorej sa hrdinka mení na Kevina zo Sám doma, nachystá si pastičky, asi geometriou si vypočíta uhly, lomy svetla, dopady lúčov, no skrátka silná emancipovaná žena, ktorej nie je páru. Ha-ha.⚪Je pekné sa vracať k starej známej značke a zase ju trošku vydojiť, a zároveň pôvodnej značke neurobiť takú hanbu, keďže ju tento film nerobí. No, žiadna špička napätia, tempa či sociálnej drámy nie je ani náhodou. Skôr zase raz žmýkačka nostalgie.⚪

⚪Veľmi klasická japonská romantika, v ktorej sa nepolepšený muž napraví vplyvom dobrej ženy, v ktorej od seba stále hrdinov oddeľuje množstvo podnetov a následkov zlých rozhodnutí a keď už chcú byť spolu, tak hrdinov otec nesúhlasí so vzťahom a všetko sabotuje. To, že sa ale všetko na dobré obráti je asi jasné všetkým.⚪Objavuje sa tu veľa používaných klišé, až priveľmi uslzená hlavná hrdinka, ktorá viac plače ako vyjadruje svoje myšlienky či názory a pocitovo v strede seriál stráca dynamiku, stagnuje. Inak ale neurazí, na japonské pomery žánru skôr štandard, ale nič, k čomu by sa divák rád opakovane vracal.⚪

⚪Ako kritika spoločnosti, života na sociálnych sieťach a túžby po prijatí a obdive je to skôr slabšie, oveľa silnejšie z toho prýšti (a obávam sa, že nechcene) strach a hnus, kam sa spoločnosť uberá, ak človek dokáže svoju hodnotu určovať len podľa toho, či má dosť kamošov a sledujúcich na Instagrame, či ho dostatočné množstvo ľudí uznáva alebo či sa o ňom píše a hovorí.⚪Áno, túžba byť populárnym tu bola vždy, ale to, čo sa z nej stalo v posledných rokoch je nechutná patologická glorifikácia toho ,,byť celebrita," pričom vôbec nie je ťažké uveriť, že hlavná premisa príbehu by sa naozaj stala. Veď už dnes sa dajú na internete nájsť odhalené príbehy ľudí, ktorí pre záujem ostatných napodobňovali rôzne psychické choroby, fyzické postihy či sociálne problémy, len aby ich niekto uznával a mal rád.⚪Po stránke scenáru si Neftlix svoje klauzule na kvóty splnil dokonale - asi 15-ročná černoška je ativistka za potrebu odobratia zbraní a influencerka, v jednej chvíli zaznie od homosexálov veta: ,,I hate straight people," čo paráda, v dobe liberálnej demokracie si môže každá strana povedať svoje, čiže, chvalabohu, ešteže aj hetero postavy si môžu slobodne povedať, že neznášajú h.... Jáj, aha vlastne. Tak nič. Môže sa to len jednostranne. Len vtedy je to demokracia.⚪Celý film skôr pôsobí ako agitácia na odobratie a akúkoľvek držbu zbraní v USA, než ako akákoľvek iná kritika spoločnosti. To, že hlavná hrdinka je očividne úplne blbá, má nulovú empatiu, keďže pod fotky seba ako obete teroristického útoku napíše: ,,Hej, to som ja," vôbec sa ani nesnaží predstierať, že je vystrašená a podobné nezmysly, to už je vrchol. Aha, a ešte po tom všetkom podľa jednej postavy ,,aj tak zostala privilege white girl," čiže sa vôbec nepoučila. Hmm.⚪

⚪ Klasická japonská ,,trága," klasickejšia snáď už ani nemôže byť. Postava si je neistá, má traumy z detstva, zlý vzťah s matkou a patologický vzťah k mužom, neváži si a neverí na lásku, ktorú má, hľadá lásku inde, až vo fatálnej situácii zisťuje, že lásku už mala dávno, ľutuje to, čo robila a ukončuje problémy rovnako fatalisticky, pričom za sebou zanecháva ubolené vedľajšie postavy.⚪Pekná výprava a hudba, krátky rozsah a zameranie sa na reflektovanie seba samého skrz text a poéziu. Inak celkom klasické a ľahko zabudnuteľné.⚪

⚪️Romantické béčko, ktoré by sa nestratilo o 14:30 na Prima Love, a nikto by si ani nevšimol, že ho nenakrúcala nejaká no name americká káblovka, ale Netflix. Tej béčkovosti dopomáhajú aj slabé herecké výkony všetkých hercov a úplne predvídateľná zápletka (vydávať sa kvôli tomu, že si neplatím zdravotné poistenie je strop, to na Slovensku by bolo takých manželstiev ako maku). Dialógy znejú často príšerne, objavujú sa v nich klišé typu: díler, ktorému dlží hlavná postava peniaze sa jej vyhráža hláškou : ,,Viem, kde býva tvoja rodina," a podobné schématické repliky sú recyklované ako na bežiacom páse. To, že film nie je muzikál, ale pravidelne sa v ňom objavujú spevácke výstupy hrdinky zase pôsobí ako akési promo na ňu ako reálnu osobu a speváčku.⚪O podprahovej agitácii o migrantoch, ktorí postavili Ameriku či všetkých mužoch ako misogýnoch atď. radšej ani nehovorím. To, že záver je všetkým jasný ešte pred zapnutím snímku je realita a u žánrovky to ani nevadí, no cesta, ktorá k tomu záveru vedie nie je ani trošku inovatívna, ani troška nápaditá, len zabehnutá v bezpečných vodách toho, čo na divákov (asi) funguje. Prečo inak musel ísť hrdina do väzenia, keď stačilo si to všetko vyrozprávať a nemuseli sa priznať, mi je záhadou. Takto radšej vzal všetko na seba, u armády zostal v hanbe a hrdinka nemala žiadny postih, i keď sama sa správala nanajvýš hlúpo. Topka, to je asi ten feminizmus.⚪️Ak je inak naozaj pravda, že v Amerike vám nevydajú bez poistenia ani životne dôležité lieky (čo inzulín istotne je) a radšej vás nechajú umrieť bez nich, čiže im urgentné ošetrenie a prípady asi nič nehovoria, tak potom paráda a určite má zmysel, aby si ju Európania adorovali.⚪️

⚪Viac-menej zbytočné pokračovanie, ktoré má divákovi ukázať, ako žili hrdinovia po svadbe, no dosť dobre by to stačilo si predstaviť a ďalej nerozvádzať.⚪Oni sa totiž obaja správajú akoby spolu boli nie, že dva dni, ale dvadsať rokov, obe postavy majú medzi sebou chémiu asi ako dvadsaťročný pár, ktorý už na seba ani nesiahne, čo je pravdepodobne zapríčinené aj detskou cieľovkou 12+. No aj tak, aby sa mladomanželia ani nedržali za ruky, ich bozky pôsobili ako bozky staršieho páru a všetko to bolo medzi nimi skôr suché, to je v žánri romantickej komédie fakt prepal. To, že spolu ani nechcú mať nič intímne je už úplné fantasy, hlavne u mladého zdravého muža.⚪Radšej sa hlbšie nevyjadrujem k pretrvávajúcemu prehrávaniu, afektu ako z anime, vedľajším postavám, ktoré sú len krovie a nemajú žiadny význam (to krásne vidno na postave hrdinkinho kamaráta zo školy, ktorý o ňu začne mať záujem iba preto, aby mohol začať jej manžel žiarliť, vytvorila sa konfliktná situácia a vyriešila sa, hneď potom jeho záujem o hrdinku opadá a do konca seriálu sa na neho už nesústredí pozornosť), ani k tým strašným skokom v čase, kedy sa v tom dá slušne zamotať a divák ani nevie, či prešiel rok, polroka atď. Táto séria by mala mapovať skoro 8 rokov ich života, i keď pocitovo sa to nezdá vôbec, keďže postavy stále vyzerajú rovnako, správajú sa rovnako a sú rovnako blbé.⚪Tým sa dostávam k postavám - od prvej série sa nezmenili, hrdinka je stále úplné tupelo bez ladu a skladu, ktorá nedokáže rozmýšľať, vyberie si školu, na ktorú nemá, neustále je ju treba presviedčať, že ju manžel miluje, hrdina je zase úplne chladný hlupák, no nie tak príjemne, tajomne chladný, ale pôsobí ako autista či človek, ktorý nechápe emócie druhých, často hrdinke ubližuje tým, ako sa správa a sám nie je schopný pochopiť, čo urobil zle. Dobre, je to žánrovka pre dievčatá, ale aspoň aký -taký charakterový vývin by postavy mohli mať. Aj sympatická postava kuchára dostáva v tomto pokračovaní minimálny priestor, i keď jeho linka s Európankou Chris by mohla byť zaujímavejšia ako samotná hlavná.⚪Inak je 16 dielov stále scenáristická samovražda, diely sa naťahujú neustále rovnakými motívmi, kedy sa hrdina a hrdinka pohádajú, aby sa mohli zmieriť, stále majú medzi sebou nezhody, ale nakoniec sa vždy všetko na dobré obráti. Áno, pre 13-ročné dievčatá snáď adekvátne, pre starších už skôr otravné.⚪Ešte dve poznámky - naozaj nemám rada ten ázijský obľúbený motív, že si hrdinka vyslovene uštve chlapa, neustále ho uháňa, hovorí mu, že ho miluje, až on nakoniec povolí, pretože ho to uháňanie prestane baviť. Neskutočne patologické. Rovnako ako to, že hrdinka tu určuje svoju hodnotu len a len svojím mužom, neustále mu chce byť nablízku, chce robiť to, čo on, vyberie si školu ako on len preto, aby s ním mohla tráviť čas, akoby nemala žiadne vlastné záujmy, vlastnú radosť. Pri tom tŕpne úsmev.⚪

⚪Ak divák (dospelý divák) navštívi divadelné predstavenie, určite od neho neočakáva akési edukačné predstavenie akoby priamo vytvorené pre stredoškolské zájazdy študentov. Toto isté sa dialo i pri slovenskom predstavení Prorok Štúr a Smíření akoby bolo jeho mladším bratom.⚪Postavy, ktoré odriekávajú monológy plné poznámok, ktoré bežný divák pozná zo všeobecného prehľadu či štúdia dejepisu v škole, všetko správne didakticky zarámcované rokmi, dejinnými udalosťami a historickými postavami, na všetky ,,nenápadne" poukázané s tým, čo robili, ako žili atď.⚪Tá nútená edukácia z toho nepekne zaváňa, tématika hry nepôsobí ako prirodzene zapracovaná do deju, ale ako násilím našróbovaná. O vsuvkách s dedinčanmi, ktorí vyslovene len popisujú, čo sa stalo ani nehovoriac. A o sbore už radšej vôbec. Inak sa zase potvrdilo, že Kozub je primárne divadelný herec, ktorému tá činoherná poloha sedí najviac.⚪

⚪Otras, pozérstvo, hra na scénickú modernosť a postmoderné divadlo, pritom to akurát znehodnocuje naštudovanú látku.⚪Viem, že v národnom divadle v Londýne sa hral aj Cyrano s prázdnym proscéniom a jednou stoličkou či Čajka s plastovými pohármi a tromi zelenými stoličkami, táto Maryša je dramaturgicky niekde na podobnej úrovni.⚪Každé podobné spracovanie ma len utvrdzuje v tom, že modernizácia klasiky je hnus a hlúposť, ktorá nie je potrebná a slúži len na potlapkávanie sa dramaturga a režiséra po pleciach, ,,ako to len dobre vymysleli." A kritika spieva ódy o štvrtých významových plánoch a podobne.⚪Je to k smiechu, scény s dialógom neustále narúšané divnou choreografiou či vyslovenou modernizáciou textu. Ešte, že existuje záznam s Hřebíčkovou, ktorý je predlohe verný a ukazuje, ako by mala naozaj vyzerať.⚪