Anet21

⚪To, že žáner hororu ide pramálo dohromady so žánrom komédie sa potvrdilo už niekoľkokrát a Raimiho práca to potvrdzuje duplom.⚪Z jednotky, ktorá bola síce vcelku bizarná, ale stále dramaticky hororová a relatívne vážna sa v dvojke stala komediálna hororová paródia a lá neskoršie pokračovania filmu Nočná mora z Elm street, s démonmi meniacimi sa na hlavy na obrovských dlhých krkoch, s démonmi s obrovskými ústami, ktorí chcú hrdinu zjesť a podobné patetické bizarné nezmysly, ktoré majú byť asi vtipné, no ak by aj, s vtipom odíde akékoľvek žánrová atmosféra strachu. Dokonca aj efekty krvi, ktoré som v prvom diele tak chválila sa v tomto zázračne pokazili, tu je krv už skôr hlúpo svetlo červená ako farba od Primalexu, čo ťažko povedať, či bol zámer.⚪Áno, motorové píly namiesto rúk sú v popkultúre asi pojmová záležitosť, ale film je skôr pre akúsi špecifickú cieľovku, ktorá sa dokáže povzniesť nad hlúposti, detinské efekty, detinské monštrá a stále vidieť a oceniť v deji hororové prvky.⚪Inak film poskytuje dobrú odpoveď na otázku, prečo je Raimiho poetika vo filme Stiahni ma do pekla tak bizarná, prestrelená, skoro až parodická, ktorá väčšinu divákov rozosmiala či znechutila a odbúrala skoro všetok horor z príbehu. Pre toto. Lebo Raimi.⚪

⚪Kamerové triky, všetky tie pohyblivé nájazdy, pohľady kamery zhora zo stropu, zboku, dolu hlavou a podobne určite predbehli dobu a je neskutočne zaujímavé vidieť ľudí s takou scénickou predstavivosťou, ktorým všetko toto napadne. Aj dizajn démonov je na rok výroby veľmi kvalitný, poteší aj filmová krv, ktorá je približne podobnej farby a hustoty ako reálna (čiže napr. také Profondo rosso so svojou oranžovou krvou ako detské tempery by mohlo závidieť) a rôzne spôsoby zabitia démonov=posadnutých, ktoré sú patrične explicitné (i keď na dnes už trošku bizarné).⚪Príbeh ako taký je ale skôr slabší, neponúka vlastne nič iné, ako aký-taký rámec a okamžitý vstup ,,do akcie," čo je asi pre fanúšika fajn, na druhej strane, film nie je extrémne atmosférický a nejde z neho vyslovený strach a teror, divák skôr obdivuje zručnosť maskérov ako by sa sám bál. Či film zostarol dobre je otázne, minimálne niektoré kamerové zábery a uhly sú určite nadčasové.⚪A odporúčam si na Youtube vyhľadať videá o tom, ako sa film nakrúcal, keďže to sú príbehové perly - nielenže mal film malý rozpočet, takže veľa hercov a ľudí zo štábu boli známi od Raimiho, ale napríklad sklá, ktoré sa rozbíjajú v oknách sú reálne a nie z filmového cukru, čiže sa herci mohli kedykoľvek dorezať, rovnako cez biele šošovky vraj herečky nič nevideli, pretože boli hrubé a skoro nepriehľadné, čiže pri scénach s nimi boli skoro slepé a nevideli, kam napr. padajú či strhnutý most, ktorý je vo filme je naozajstný most z miesta, v ktorom sa nakrúcalo, pričom sa tento mal prerábať a tak vedenie mesta dovolilo filmárom ho strhnúť a nakrútiť si to.⚪

⚪Paradoxne, najlepší vtip ,,filmu" je v záverečnej čiernej obrazovke, ktorá hlási, že tento ansámbel plánuje ľudstvo obohacovať o ďalšie ,,filmy" zo svojej výrobne.⚪Hviezdička za to, čo ako jediné funguje - kamera. Až diváka napadne, že zoskupenie s podobnými možnosťami by mohlo nakrúcať niečo kvalitné, keby chcelo, no ono radšej nakrúca toto - niečo medzi paródiou a nežánrovým skečovým mišmašom, ktorý drží pokope len vďaka akému-takému rámcu. Ak by niečo podobné vyšlo na platforme YouTube, snáď by to bolo oprávnené, no natlačiť vďaka sponzorom (Čuba bol očividne vždy viac ,,chlapec pre všetko" a biznisman, ako herec) tento produkt do kín a následne na Netflix a chcieť, aby zaňho diváci platili, to už je iná káva.⚪Humor je klasicky prestrelený, pseudodada, často bez zmyslu, stavajúci na komolení slov, za celú stopáž vyjdú asi 3 vtipy, a to tiež vtipy typu: ,,vydýchnete trochu vzduchu nosom."⚪Inak sa všetci o niečo snažia, ale nevychádza to (ako aj v samotných skečoch), vraj sa zase dosť improvizovalo, do finálnej verzie sa dostali napr. aj scény s prerieknutím či zabrebtnutím a Kozubovi 80% času nie je nič rozumieť.⚪Herecky je to tiež nekonzistentné, niektorí si idú svoje, niektorí hrajú teatrálne ako v divadle, rôzne mini cameá nedávajú vôbec žiadny zmysel. Príbeh, ak sa to tak dá nazvať je vyslovene robený iba ako akýsi rámec, nič v ňom nie je skutočne domyslené, už len to, že postavy cestujú akýsi roadtrip bez zmyslu iba preto, aby sa mohli uskutočniť niektoré vtipy či scény hovorí samé za seba.⚪Znehodnotenie kostola v jednej scéne nechám bez komentára, zaujímalo by ma, ako mohla cirkev s podobným natáčaním v priestoroch kostola súhlasiť, rovnako scény s mníškami idú za hranicu, ktorá už súdnemu nebude vtipná. Ak sú chlapci takí vtipálci a ,,strieľajú na všetky strany," dúfam, že v budúcom počine si budú robiť rovnakú srandičku aj z imáma, rabína a pod. Jáj, počkať, to asi nie. Hmm.⚪V celkovom hodnotení najlepšie z celku vyznievajú animácie s postavami, až sa natýska pocit, že keby táto skupina vytvorila animovaný film, lepšie by urobila. Takto je to len zlepenec Youtube scénok, ktorých kvalita sa nezmenila, ktoré sú stále viac trápne ako vtipné a na ktorých sa bavia predovšetkým herci, nie diváci. A to je celkom problém. Ale tak, zaslepeným fanúšikom (väčšinové publikum tak 13+) to asi stačí.⚪

⚪Čínsky film, ktorý si toho vzal na ramená toľko, že nestihol riadne spracovať skoro nič. Žáner nie je jasne ukotvený - najprv sa film zdá ako film pre mladých dospelých, no následne už skôr ako akási romantická sociálna dráma, až to skĺzne k romantike pre dospelých, do toho všetkého desiatky motívov typu: úmrtie otca a nedostatok peňazí, práca za malý peniaz, strata zamestnania, ťažkosti v škole, nemožnosť sa dobre zamestnať po vysokej, problémy vo vzťahoch, problémy s triednym pôvodom a statusom... skrátka je toho toľko, že za dve hodiny stopáže sa uveriteľne a s emóciami nespracuje ani polovica, i keď niektoré scény majú potenciál aspoň ako-tak preniesť na diváka emóciu.⚪V celkovom ponímaní ale zbytočný priemer, ešte aj klasicky čínsky strojený a upnutý.⚪

⚪️Ach, zas ten zbytočný hype.⚪Celá zvolená kompozícia, resp. narácia je zvláštna, to, že je príbeh o jednej osobe rámcovaný rozprávaním niekoho iného nie je v podstate nič nové (veď už len taký milovaný Shawshank je stavaný na podobnom princípe), no tu sa celkom stráca pointa, prečo sa príbeh zameriava na to, čo urobil z Elvisa jeho manažér. Ešte, keď je ten manažér hraný nechutným a nesympatickým Hanksom, s hlasom 12-ročného pubertiaka. Až za natýska pocit, že ,,klasické" biografické spracovanie z pohľadu prvej osoby by si divák užil viac.⚪Ďalšia kapitola je kamera, všetko je nablýskané, všetko je v akomsi boho retro štýle, objavujú sa rôzne cgi titulky, striedajú sa v rýchlom slede s dronovými zábermi, následne zábermi ako z dokumentárneho filmu, následne komiksovými prestrihmi, časozbernými zábermi a tak stále dookola. Či je toto tá inovatívna invencia režiséra, no, pravdepodobne. Len by to vôbec nemuselo byť všetko tak načančané, okázalé a pompézne, krok ku komornejšiemu spôsobu náracie i výpravy by dielu prospelo. Tichých scén je tu pomálo, spievajúce scény (aj s černochmi) na druhú stranu pôsobia vizuálne veľmi dobre, no stále ako keby bol film prázdny, obsahovo diváka obohatí o niekoľko informácií, no, všetko to skutočne zaujímavé či pôsobivé akoby ostávalo bokom, alebo sa len rýchlo naznačilo a už sa s tým ďalej nepracuje.⚪Subjektívne film trvá večnosť, zdá sa, že dej už finišuje a hľa, ono je ešte 1 hodina 20 minút do konca. Pretože, všetko to formové megalomanstvo či napodobňovanie známych scén z filmov či klipov, ktoré film prináša je síce vizuálne zaujímavé, ale čo z toho, ak obsahovo sa film stále krúti v kruhu, divákovi je jasné, kam daná scéna smeruje či čo chce zobraziť, no film ju aj tak ,,rozpitve na drobné" tak, že pocitovo trvá hodinu. A pritom každá scéna je skôr urýchlená, s množstvom strihov, spomienok na minulosť, no aj tak pôsobí väčšina zbytočne ,,dlho." Fascinujúce, ako sa vôbec niečo podobné môže podariť.⚪ Kvôli tomu film sám o sebe pôsobí skôr chladne, ak aj vyvolá emócie, tak v práve v tých tichých pasážach (hlavne scény s manželkou Priscilou), o Elvisovom charaktere sa rozkryjú len útržky - scenár teda nechcel len sucho popisovať jeho život, no nakoniec spravil presný opak. Vo výsledku film skôr popisuje divákovi, čo má cítiť než, že by evokoval pocity. A to nie je nikdy dobre. Samé za seba hovorí to, že najemotívnejším momentom filmu je záverečný zostrih z reálnych vystúpení s reálnym Elvisom. Hm.⚪Ešte k Butlerovi - schopný herec, nemožno povedať, že sa nesnaží, ale určite to nie je žiadna jeho životná rola, pre ktorú by si tohto herca divák zapamätal do smrti. Rovnako podoba s reálnym spevákom nie je veľká, to, že ho maskéri neustále stylovali, aby bol aspoň čiastočne ako on je fajn, no samotné záverečné záznamy ukazujú, aký bol Elvis za mladi krásny chlap a že by celého Butlera strčil do vačku.⚪Inak, uvedomenie si, že Presley zomrel ako 42-ročný človeka zamrazí, keďže na sklonku života vyzeral skôr ako zachovalý šesťdesiatnik. Ak ale človek túži po relevantných informáciách o ňom, radšej nech si nájde životopisný dokument.⚪

⚪Klasická kórejská historická dráma, v ktorej skoro každá postava intriguje, skoro každá postava je neľúbivá, všetko je len naoko, predstierajú sa city, náklonnosť, oddanosť, priateľstvo, všetko. Až sa vynára otázka, pri tom, koľko Kórejci už podobných filmov a seriálov nakrútili, či naozaj toto niekoľko storočí trvajúce obdobie bolo tak prehnité, zlé, plné sváru a zloby.⚪Ak aj áno, nebolo by zlé, aby to aspoň v kinematografii bolo zobrazované trochu pestrejšie, keďže väčšina diel s touto tématikou si je podobná ako vajce vajcu a motív ,,pomsty, ktorá vlastne nepomôže a neuľaví žiadnemu zúčastnenému" je tu s nami taktiež už stáročia. (Monte Christo by vedel hovoriť.)⚪Film teda ponúkne pramálo inovácií, poteší pekná výprava a fajn herecké obsadenie, čo už nepoteší je scenár so svojou klasickou kórejskou prehrotenou melodrámou, postavy, ktoré spolu nekomunikujú a nepovedia si informácie, ktoré by mali vysloviť, a taktiež záver plný pátosu, ktorý strieka z každej strany.⚪V podstate veľmi klasická žánrovka, min. v kórejskej tvorbe nič nové pod slnkom.⚪

⚪Taký bizár, že takto dobre som sa už roky nenasmiala.⚪Pokus o art, ktorý ale veľmi nevyšiel, dlhé panoramatické scény akosi zívajú prázdnotou, i snaha o aký-taký presah sa míňa účinku, i keď je viditeľné, o čo sa snažilo (napr. túžba po dieťati, keď si dá hrdinka melón pod tričko a pod.), no všetko je to zarámcované tak hlúpo, že celok je len blbosť, v ktorej sa podivné softpornografické zábery striedajú s muzikálovými vystúpeniami, čo kompozíciu rozbíja na neurčitú reťazovku, kde raz sme ako divák tu, raz tam, snáď by sa to aj mohlo po čase spojiť, no vlastne aj nie. A ešte je to aj z Číny.⚪Ale späť k nechcenej komike - úvodná scéna, v ktorej herečka leží na posteli a medzi nohami má polku melóna, to je až k popukaniu (vážne, bez irónie), nič ale oproti muzikálovej scéne, v ktorej Číňanky tancujú a spievajú s kýblami na hlavách a záchodovými zvonmi v rukách, túto scénu vystrihnúť a je to instantné meme na internete.⚪Inak o nejakej kvalitnej výprave či hereckých výkonoch sa nedá ani baviť, jedna * za to, že jedno z mojich najobľúbenejších ovocí (dobre, viem botanicky zelenina atď.) je melón. Ale teda, po tomto filme sa naňho už asi nikdy nepozriem tak, ako predtým:D⚪

⚪Strašná sprostosť, až je to skôr komédia. A paródia. Naozaj, film je brat všetkých tých Megapiraní, Krokodíl vs. Anakonda a podobných katastrofických nezmyslov vysielaných o 0:30 na Barrandove.⚪Úplne odveci premisa (pyramída na Antarktíde?), hlúpe dialógy, zlé herecké výkony, čerešničkou je ale úplne trápny vizuál Predátora a jeho brnenie, pôsobiace ako z papundeklu a to, že Predátor sa tu spriahne s človekom v rámci hesla: ,, Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ." Topka a extrém.⚪Aha, zabudla som, že Predátor ešte nezabíja ženy či starcov, ktorí sú chorí. Votrelec je zase zlý iba preto, že je toto monštrum zlé od počiatku a nikdy nezískalo žiadny charakterový punc. A to je tak všetko. Spôsobom prevedenia asi o 50% lepšie ako Sharknado.⚪

⚪Japonské Madisonské mosty, ale že do bodky. A keďže samotné Madisonské mosty považujem za vrchol pátosu a hlúposti červenej knižnice (kniha je brak ako vyšitý s tak prostoduchou štylistikou, až to bolí), toto nie je o nič lepšie. Len viac ázijské, hrdinka nie je matka od rodiny, ale ,,len" budúca nevesta s dlhoročným priateľom, ktorého si nemôže dovoliť opustiť, hrdina asi playboy, miestami viac ,,kórejsky ukričané," inak ale fatalistické, o jednom osudovom dni a noci, ktoré mohli všetko zmeniť, ale vlastne nezmenili nič. Záverečná scéna úplne okato kopíruje Madisonské mosty (keby všetky tie paralely v priebehu filmu tým hlúpejším nedošli), ako celok skôr zabudnuteľný priemer.⚪

⚪Dúfam, z celého srdca dúfam, že trend metanarácie aspoň do 10 rokov odoznie a nikto po ňom už ani neštekne. Ono, meta narácia má svoj zmysel, ak je účelová, ak to, že postava vie, že je postava a pod. má svoj dôvod. Rovnako meta narácia nie je žiadnym moderným výdobytkom, v próze sa objavujú takéto postmoderné postupy už možno aj 70-80 rokov dozadu. To, že sa meta spopularizovalo skrz rôzne konzumné projekty a teraz robí meta každý, pretože je to ,,in," to je problém. Pretože, potom vznikajú filmy ako tento, v ktorom meta narácia nemá žiadny význam, iba ak ten jediný, že namiesto prepracovaného scenára so scénami, v ktorých by sa ukázal napr. charakter hrdinky nám sama hrdinka lenivo všetko popíše do kamery, pretože je to moderné a ešte to aj uľahčilo prácu so scenárom. Dve muchy jednou ranou. (Persuasion z 2022 by vedelo rozprávať)⚪Tento film o dospievaní síce chcel mať akú-takú premisu s presahom, v ktorej sa vypočítavá chladná bifloška mala zmeniť skrz priateľstvo na milú a chápavú, no celé sa to pochovalo pod nánosom zbytočných lgbt klauzúl a všeobecnej nudy o príprave školskej divadelnej hry, ktorá vyplnila skoro celú stopáž. Ďalšia poznámka je herec Matarazzo, urobiť z neho potenciálneho milovníka, to bolo naozaj odvážne, preto to ani nijak extra nevyšlo, i keď chémiu s hlavnou herečkou nemali zlú, no tento šušľavý bezzubý chlapec, obávam sa, zapadne v archetypoch nerdov asi navždy. Ono sa potvrdzuje aj teória, že herci so ST sú vlastne takí ,,one hit wonder" a ich hviezda žiari maximálne tam, všade inde sú pramálo uveriteľní či dobrí. Vidno to u M. B. Brownovej, vidno to u Matarazza, akoby spoločne s detstvom z nich vyprchal aj talent a z napriemerných detských hercov sa stali len priemerní dospelí. Film inak ľahko zabudnuteľný, i keď záverečná pointa je aspoň morálne fajn ukotvená.⚪