Anet21

Komentárik bude dlhý (ešte dlhší, ako je u mňa zvykom), sorry jako... :D Sklamanie...Nablýskaná forma nad obsah, ktorá síce kinematograficky ponúkne v jednej chvíli krásne nasvietené intímne close up zábery rozhovoru dvoch postáv a v druhej široké pompézne zábery prírody a reliéfu krajiny, to všetko vo veľmi peknom ,,retro" deväťdesiatkovom filtri kamery, no zároveň režisér svoj mokrý sen o artovosti (ktorá vo finále je len pseudoartovosťou) pretavil do k ničomu nevedúcich dlhých záberov a scén prípravy jedla, prípravy oblečenia vybraného na večeru, rozhovorov kuchárov o príprave jedla na večeru, záberov chodenia postavy bezcieľne hore-dole po dome a podobne, pričom si neprimýšľajme žiadne parafrázy, že toto celé má v obrazoch znázorniť Dianinu rozpoltenosť, mentálny diskomfort a stres, proste nie, je to len a len vata, čistá vata na vyplnenie filmu, ktorý má z nepochopiteľných dôvodov skoro 2 hodiny. ⚪Ono už to, že celý film sa má odohrávať len počas 3 dní Vianoc je vcelku nešťastný výber, keďže jednak (kvôli artovosti) postavy spolu skoro vôbec nerozprávajú a dialógov je vo filme naozaj málo, čiže ani my ako divák potom nepoznáme charaktery postáv (na nejaké informácie o vzťahu Diany a Charlesa môžete tiež zabudnúť) a jednak sa v celom filme nič neudeje, pričom autor vsádza iba na to, že príbeh Diany je celosvetovo spopularizovaný a každý ho pozná, čiže lenivo nič nevysvetľuje, lebo ,,veď oni vedia."⚪ A ono by to samé o sebe bolo fajn, veď napríklad úvodná scéna, v ktorej osamotená Diana vojde do obyčajnej kantýny/reštiky a pýta sa na cestu, akoby bola medzi svojimi je veľmi pekným symbolom bezprostrednej ženy, ktorá ani nevníma svoje vysoké postavenie, rovnako aj scéna zvracania a nasledný záber na umývajúci si ukazovák a prostredník a utieranie si kvapky zvratkov zo saka, či scéna pri večeri, kedy roztrhne perlový náhrdelník a následne polievku zje aj s perlami je tiež krásnym obrazom, ktorý netreba nijako podrobne vysvetľovať - je obrazom ženy, s pocitom ,,spútania" v konvenciách a nárokoch na ňu, ktoré ona dokáže iba ,,ťažko prekusnúť a stráviť."⚪ Problémom však je, že táto veľmi potenciálna expozícia sa prehupne do nudnej, očakávanej a neinovatívnej žbrndy, kedy už Diana len väčšinu času pozerá do diaľky, blúdi po záhrade, blúdi po dome, prejedá sa, zvracia, prejedá sa, zvracia, chystá sa na večeru a sem tam prehodí nejaký ,,veľmi hlboký" rozhovor so správcom panstva, pričom kráľovská rodina je len tichým pozorovateľom. Stráca sa inovatívnosť a nápady, ako inak, metaforicky ukázať určité skutočnosti, ktoré zainteresovaný pozná a tomu druhému sa zas budú zdať len repetetívne (ja sama mám pocit, že film bol len o vracaní do záchoda).⚪ Film tak nudí na niekoľkých úrovniach, hrá sa, že vytvára nuansy na život so psychickou chorobou, pri úplne z prsta vycucanom symbolizme s Boleynovou si scenárista asi kvalitne uletel a dokončil to lacným citovým vydieraním diváka niekoľko minútovou patetickou záverečnou kompiláciou Dianinho spomínania na svoje krásne detstvo. Ach.⚪ K. Stewart ako Diana predvádza asi svoj najlepší výkon zatiaľ, i keď, úprimne, až toľko sa nepodobá, čo v podstate nevadí, no ja si rýpnem, keďže ju všade len chvália - osobne z jej výkonu som mala neustále pocit, že niekoho imituje, že stále rozmýšľa, aby pozerala očami zvláštne bokom a mala ten správny výraz úst, keď rozpráva a aby z toho nevypadla do ,,svojho hrania," skrátka to nebolo ani z polovice tak prirodzené, ako napr. Oldman ako Churchill (čiže tie reči, čo sa ťahajú zo západu, že to je na Oscara sú celkom mimo). ⚪Je to zas elaborát, ale nejde mi nespomenúť ešte dve veci - je neskutočne divné, že už 30 rokov sa tu neustále prepiera tá istá verzia udalostí z jednej perspektívy, pričom ako diváci sme nikdy nevideli aj tú druhú stranu, jej argumenty, jej pohľad na vec - čo nemá nijako dehonestovať Dianu ako obeť, ale jej perspektíva je tiež subjektívna a nevieme, čo sa naozaj na 100% dialo, čo ma vedie k bodu dva, ktorým je to, že je fascinujúce ako sa 99% populácie, scenáristov, režisérov, novinárov snaží skoro až glorifikovať Dianu ako nejakú askétku a sväticu bez zlých vlastností, cnostnú ženu svojho slova, ktorá by nikdy nebola ako Charles a podobné nezmysly. Je to k smiechu, veď si stačí dohľadať na googli napríklad výpovede slúžok o samotnej Diane atď.⚪ Ps. Na amerických internetoch som v jednej recenzii videla veľmi pekný výrok, ktorý si dovolím použiť. ,,Trailer je lepší ako celý film." S tým sa môžem len stotožniť. Po celom filme vo mne nezostala žiadna skutočná emócia, pritom pri 3-minútovom dobre zostrihanom a ozvučenom traileri som mala v septembri slušné imomriavky. Či ono ten Larraín nemal náhodou natočiť len videoklip alebo minifilm na YouTube? :D

Po zhliadnutí množstva kórejských rom-com seriálov už mám pocit, že ma v tomto žánri naozaj nemá čo prekvapiť, skôr naopak, zdá sa, že kórejskí scenáristi a režiséri majú nejakú tajnú mustru scenárov, ktoré si v rôznych obmenách štúdií neustále točia dookola. Začiatky bývajú vždy osviežujúce, diváka navnadí predovšetkým prostredie, v ktorom sa seriál odohráva (v tomto sú Kórejci, paradoxne, veľmi inovatívni, často dávajú divákovi možnosť nazrieť do priemyslu, ktorý nie je pre bežného diváka typický a známy - knižné vydavateľstvo, firma, vyrábajúca roboty, či ako v tomto prípade, život galeristu/majiteľa galérie a s tým spojené útrapy), krásne exteriéry, milí herci, uchádzajúca kamera, ktorá si už istých pár rokov drží v televíznej produkcii svoj štandard a niečo vyslovene zle natočené už u nich ťažko pohľadáte (narozdiel od slovenských seriálov). Napriek tomu, zo seriálu akoby unikal život, už v polovici stopáže sa divákovi zdá, že by seriál mohol skončiť, ale je pred ním stále ešte 7 dielov. Ani tu sa nevyhneme klasickým žánrovým motívom milostného trojuholníka, neprajúcej rodiny hlavných postáv a nekonečných intríg, ktoré sa už naozaj niekedy podobajú na intrigy z venezuelských telenoviel, ktoré narozdiel od tohto mali len horšiu výpravu, kameru, boli ešte dlhšie a viac sa v nich vrešťalo :D Pozitívom je minimálne to, že scenár umelo nepredlžuje nadviazanie vzťahu hlavných hrdinov či to, že v milostnom trojuholníku hrdinka už vie, koho chce a nedáva zbytočné nádeje. Sklamaním však je predovšetkým úplne nevyužité prostredie galérie (reálne sa tam o obrazoch, známych či neznámych hovorí asi 3% času, čo je pri seriáli, ktorý pracuje s tématikou, akou pracuje žalostne málo) a klasický (a poväčšine zbytočný) motív ,,o xy rokov neskôr," pri ktorom netuším, prečo kórejskú spoločnosť tak fascinuje, ale obsahuje ho snáď 90% televíznej seriálovej produkcie. (Nutno dodať, že často úplne bezdôvodne, ako aj v tomto prípade. Ako naozaj? Načo to tam bolo spomenuté? Aby hrdinke na záverečných 15 minút nastylovali iný účes?)

Klasický kórejský seriálový produkt, ktorý 8 dielov baví, aby potom 8 dielov viac-menej nenápadne nudil diváka, neustále používal v narácii flashbacky, akoby si divák nepamätal, čo videl pred pár dielmi a ktorý na dojazd z posledných síl príde do cieľa, ale len zo zotrvačnosti. V realite to znamená, že seriál je ako jeho žánrový rovesníci - na začiatku plný situačného humoru (aj keď, ako vždy sa nájde nutná dávka cringu), zaujímavých nápadov scenára, krásnych exteriérov aj interiérov (toto fakt nechápem, ako tí Kórejci robia, že sú schopní nájsť tak nádherne miesta pre natáčanie, napr. hrdinova obrovská záhrada s parkom, na to je radosť pozerať), kvalitnej kamery a milej romantiky, pričom ústredná dvojica má fajn chémiu, na ich interakcie sa pozerá naozaj príjemne a dá sa tvrdiť, že ani jeden z nich zbytočne neprehráva, ako to býva často, no potom seriál pomaličky, ale predsa uberie ,,nohu z plynu," všetky zápletky sa začnú zbytočne naťahovať, zveličovať, postavy spolu nekomunikujú vyslovene pre potrebu scenára a tak sa nikam niekoľko dielov neposúvajú, pridávajú sa (ako poväčšinou) zbytočné vedľajšie linky ďalších párov (tomuto tiež nerozumiem, to neexistuje kórejský seriál, kde simultánne s hlavným párom netreba sledovať ešte aspoň 3 ďalšie pre dej bezvýznamné páry?) a scenár teasuje predovšetkým na ,,veľké odhalenie" pravdy, pričom aj to, vďaka pomalému frustrujúcemu tempu už nemá očakávaný význam. Koniec klasicky sladučký a pozitívny, zase využitý obľúbený motív ,,po niekoľkých rokoch," pretože...ehh?? A vlastne, dojem z celého seriálu po dopozeraní tak nejak vyšumí do prázdna, nie je to ani vyslovene zlé, ale ani to nemá potenciál stať sa obľúbeným seriálom, takže v závere zostáva iba udeliť malé plus a palec hore scenáristom za použitie ,,in" témy robotiky a príjemnú nenásilnú, ale pekne zobrazenú alegóriu na dnešné, stále častejšie sa medzi mladými objavujúce mentálne poruchy - sociálna fóbia, asocializácia sa od spoločnosti a i., ktoré sa hlavne v ázijských krajinách stávajú niečím ako civilizačnou chorobou.

Podobne ako film Bábovky, aj Matky pracuje s rámcovou kompozíciou deju, ktorá je ale tak divne zvolená pre daný žáner filmu, až to bolí. Potom sa to v praxi prejavuje tak, že scenár chce zároveň spracovať komediálne prvky aj tragické prvky, chce, aby sa divák v jednej 10-minútovej scéne smial a v nasledujúcej úprimne plakal a tak ďalej a tak ďalej. Už malému dieťaťu musí byť jasné, že toto nemá reálnu šancu u diváka fungovať a že výsledkom musí byť len zmätočný o ničom nehovoriaci zlepenec (požičiam si slovíčko, pán Fico), ktorý vo výsledku nie je ani vtipný, ani tragický a ktorý by iste naše produkčné spoločnosti v kinách mohli distribuovať pod obľúbenou nálepkou ,,tragikomédia." Ani jedna zo štyroch postáv žien-matiek nemá dostatočný priestor pre svoj príbeh, psychologizácia postáv je nula celých nula nula, rovnako sa postavy ani nikam nevyvíjajú (postava Marcinkovej, so snahou vzdorovať matke, Novákovej, naivnej husy, čo opakovane naletí blbcovi, konieckoncov aj Vágnerovej, ktorá aj po všetkom cieli na množstvo followerov - v čom sa charakterovo líšili/vyvinuli v závere filmu?) Herecké obsadenie nekomentujem, celý tento náš cz/sk kinematografický priemysel pôsobí už nejakú dekádu tak, že okrem neustále protežovaných hercov typu Langmajer, Hřebíčková, Prachař, Marcinková atď. ani iní schopní herci neexistujú. Keď už sme u toho Langmajera, zaujímala by ma jeho úloha v tomto filme a samotný honorár, keďže na obraze sa objavil asi 15 minút čistého času. Na zamyslenie sú aj vedľajšie, skoro až komparzistické úlohy, v ktorých ale z nejakého dôvodu znova hrajú známe tváre typu Dolanský, Polívková a pod., ktoré sú na obraze asi 2 minúty čistého času. Dôvod je pravdepodobne ,,neznámy." Po stránke formy to nie je žiadna katastrofa, i keď nutno dodať, že Bábovky boli nakrútené s väčším citom pre kameru a detail, tu občas dosť prebíja dojem z celistvosti nielen neustále preskakovanie z perspektívy postavy na perspektívu, ale hlavne divne a nepravidelne sa objavujúci animovaný vizuál, kreslené prechody medzi scénami zavŕšené priblblým voiceoverom (pričom takto naozaj influencerky a youtuberky v nerozprávajú, kedy to tí scenáristi pochopia :/). Slabý scenár potom nezachránia ani pokusy o zdramatizovanie deja alebo poukázanie na ťažké životné situácie žien, ktoré mnohé zažívajú (scéna v nemocnici z nepríjemnou sestričkou, ktorá prikáže matke zobudiť si dieťa a nasilím ju núti kojiť, manželská hádka a nedostatok času tráveného spolu atď.). Všetko toto sa ale zlieva do jednej masy, ktorá síce pri sledovaní vyložene neurazí a nenúti človeka opustiť miestnosť kina, ale ani nemá čím nadchnúť, využíva len archetypy narácie, archetypy žánru a zo scenáristami (asi) planovaného inovatívneho dielka zostáva len klišé 1,5-hodinová záležitosť, ktorá reálne neponúkne divákovi ani smiech, ani slzy. Len ,,meh" pocit, že videl niečo, čo už XYkrát predtým.

Zo začiatku veľmi perspektívne, seriál pôsobí, že konečne cieli aj na staršie publikum (čo by jeden v týchto moderných kórejských romantikách popohľadal), hlavné postavy nie sú len naivní mladí bez skúseností vo vzťahoch, v živote atď., objavuje sa veľa humoru, a, chvalabohu, často skôr konverzačného ako toho naivného situačného, ktorý sa v k. seriáloch vyskytuje. Žiaľbohu, asi od 10. časti (presne od momentu, kedy sa konečne dá ústredná dvojica dokopy) sa začnú postavy (nepochopiteľne a scenárista si očividne veľmi uletel) správať ako spomínaní násťroční - objaví sa neustály cringe smiech, humor prejde až do úplne cringe módu typu ,,postava začne biť druhú postavu, len aby nepriznala ich vzťah verejne," doťahovanie za hlúposti, strach hovoriť o sexe a lá malé deti, nevyzretosť, postava 35-ročnej zubárky si začne písať bucketlist, čo chce s partnerom robiť (??), rovnaký bucketlist si začne nakoniec písať aj on (??) a akákoľvek vyspelosť ide ,,do kytek". Kapitola sama o sebe je potom motív ohovárajúcich, do všetkého sa starajúcich dedinčanov, ktorý sa (z nejakého dôvodu) prezentuje ako niečo milé, priateľské, na čo si treba zvyknúť a čo treba pochopiť a zžiť sa s tým. Pardón, ale jednoduchá odpoveď: Nie? To, že vás niekto v okolí ohovára, sleduje každý váš krok, má potrebu vás súdiť a posudzovať a neustále sa vám pliesť do života nie je milé ani priateľské, sorry jako. Tu je bandou podobných dezolátov, na čele s tromi staršími babkami (dobre, u nich ešte budiž, sú staršie, dalo by sa pochopiť, ze vnímajú inak, že sa o niekoho stále zaujímajú) a inými ľuďmi v strednom veku, ktorý neustále posudzujú, kritizujú a skoro stalkujú hl. hrdinku prezentované, ako sa k nimi ona otrasne správa, nechápe ich, odsudzuje, je voči nim namyslená, pritom oni ju stále súdia, nechcú pochopiť jej povahu, miešajú sa jej do života atď. Myslím, že nemá cenu sa vyjadrovať k slabo naznačenému milostnému trojuholníku, ktorý z nejakého dôvodu musí byť v každom kórejskom seriálovom produkte, takisto ako nemá cenu komentovať vedľajšie príbehy ostatných členov dezolátneho klubu, ktoré jednak nikam nevedú (jednej členke sa napr. snaží scenár nanútiť psychologizáciu smrťou malej dcéry na rakovinu. Čiže, najväčšej dedinskej klebetnici máme ako divák odpustiť, že všetkých ohovára preto, lebo aj ona mala ťažký život??) a jednak sú klasicky uzatvárané jeden diel pred koncom, alebo v záverečnom dieli, v jednej 5-minútovej scéne (vysvetlí mi niekto, čo mal byť zač vzťah režisér-scenáristka, načo sa tam objavila queer problematika úplne zničoho nič, čo bola zač postava prestarnutého speváka?) Bodkou na koniec je ale psychologizácia hlavného hrdinu, na ktorú seriál teasuje od začiatku a ktorá je v závere tak patetická, až to zabolí. SPOILER - .... Hlavný hrdina má traumu z toho, že sbskár v práci, v ktorej pracoval investoval všetky svoje peniaze do firmy, ktorá skrachovala a následne skrachoval aj on, pričom sa pokúsil o samovraždu predávkovaním a tým sa z neho stal paraplegik, čo si hlavný hrdina vyčíta ako svoju chybu, lebo ho mal lepšie poučiť o investíciách??? Následne uháňa autom do nemocnice za sbskárom aj so svojím najlepším kamarátom, kamarát sa počas ich rozhovoru v aute zapozerá mimo cesty a nasleduje havária s nákladným autom, pričom kamarát umiera, čo si zase dáva hl. hrdina za vinu, aj keď bolo jasne ukázané, že to bola nepozornosť len a len jeho kamaráta, ktorá ho zabila, lebo skrátka nevenoval pozornosť jazde. Perlička je ale Ad 1. - že sa kvôli týmto náhodám, ktorá reálne neboli jeho vinou chce hrdina zabiť skokom z mosta a Ad 2. - že predá všetky svoje veci a úspory a donesie ich rodine postihnutého sbskára, ako odškodné za .....??? niečo, čo on absolútne nemal ako ovplyvniť? K smiechu je i fakt, že po tom, ako sa hrdina prizná hrdinke s týmto príbehom, ani raz nepočujeme od hrdinky vetu typu: ,,nie je to tvoja vina," alebo ,,obviňoval si sa zbytočne, ty si za to nemohol," čiže vlastne je podľa scenáristov úplne v poriadku brať zodpovednosť za životy iných ... KONIEC SPOILERU.) Mohlo by da zdať, že priveľmi kritizujem, je však pravdou, že seriál má očividne dosť eurami, teda wonmi nabitú produkciu, výprava, kamera sú kvalitnejšie, než pri mnohých slovenských filmoch, tvorenie atmosféry prímorského mestečka zo svojimi pravidlami je v scenári pozvoľné, rovnako ako zžívanie sa hlavnej hrdinky s ním ako úplne odlišným miestom života pôsobí relatívne autenticky, herci majú až na malé výnimky fajn chémiu. Nebyť scenára, ktorý vyslovene sklame diváka (po 9. dieli ide celý seriál dole vodou, ako dejovo, tak tempom, tak humorom,  ako väčšina kórejských seriálov po polovici svojej stopáže, no otázka je, či je dobré si na tento neduh naťahovania milosrdne zvyknúť a či tým potom nezatvárame ako diváci oči nad nedostatkami kórejských scenáristov) by sa jednalo o príjemný romanticko-komediálny seriál, s nenáročným dejom na pozeranie počas dlhých zimných večerov, takto je to ale len ďalší prírastok do kórejskej dielne, ktorý síce mal potenciál (1.-3.diel výborné), ale veľmi rýchlo ho aj stratil v kope klišé vaty, a v ktorom dobrý herci nezachránili slabé dialógy, detinské správanie a scenaristické citové vydieranie divákov (lebo posledné časti sa len plače a plače...) Ps. Kórejcom už občas s tým konceptom osudovosti/fatálnosti života fakt šibe. Tento seriál je príkladom toho, kedy si už naozaj niekto uletel. Chýbala mi už len zmienka, že hrdina a hrdinka sa stretli už aj v pôrodnici pri pôrode, pričom ich matky boli kamošky :/ Ich publikum to ale očividne žerie, keďže seriál pravdepodobne mierou sledovanosti bude seriálom roka 2021, minimálne v žánrovej kategórii.