Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Romantický
  • Horor

Recenzie (375)

plagát

Tri oriešky pre Popolušku (2021) 

⚪Takto. Ak nebudeme porovnávať, tak mám k tomu len jedno slovo - obyčajné. Ale že strašne. Pripomína mi to tie nemecké lacné grimmovské rozprávky, čo vysielajú na stv 1 v sobotu o 16:00. Exteriéry síce pekné, príroda, sneh, všetko fajn, ale každý ten dronový záber je ako z nejakého dokumentu, kamera ide na istotu, ono celkovo v tomto filme nie je nič inovatívne. Všetky tie exteriéry vyzerajú ako jeden plac, nechápem, prečo sa nenakrúcalo aj v nejakom hustom lese, v hore a pod. , veď Nórsko nie je len jedna snehová planina, tuto to tak ale vyzerá.⚪ Nekomentujem výzor zúčastnených, hlavná herečka je pekná, ale nemá takú tú dievčenskú charizmu, princ vyzerá ako brat herca Alexa Wolffa z filmu Hereditary, ostatné skoro nezapamätateľné tváre. Celé si to ide viac menej svojou cestou, neviem, kde je to spomínané ,,vzdávanie úcty" predlohe, skôr je to také ,,niektoré scény zadaptujeme a niektoré nie."⚪Ak už ale chcem aj trocha porovnávať, tak len v bodoch: nechápem, kam ušla chémia medzi hlavnou dvojicou, neviem, prečo je macocha neustále v nejakom ,,horor móde," pýtam sa, prečo je prvá scéna stretnutia natočená tak ako je natočená, narážam na to, že sa hneď skamošia, idú si niekam na preteky atď., prečo na kráľovskom hone sú len traja ľudia z toho je jeden princ a dvaja jeho kamaráti, prečo má Popoluška na plese závoj, cez ktorý všetko vidno, a teda nie ne inkognito, čo je, preboha, zač tá pasáž o žraní hrachu a fazule a ten vtip o prde, kde je tretí oriešok a šaty na svadbu, čo má byť zač ten záver, kde Popoluška feministicky zachraňuje princa a mieri lukom na macochu v horor móde (čakala som, že ju tam fakt oddrbe), a potom feministicky viac-menej odmietne svadbu a hlavne najdôležitejšia otázka - prečo nápadník, ktorý prejaví záujem o zlú sestru Doru je asi tak o 100x krajší ako samotný princ? No, žiaľbohu, sú to všetko rečnícke otázky.⚪Nutno dodať, že okrem fajn kamery, záberov prírody či niektorých interiérov a snahy rozvinúť motív, že sa Popoluška a Dora vlastne navzájom majú celkom rady a nebyť matky, vychádzali by spolu (to je asi to najlepšie, čo film ponúkol ako prácu s postavami) je to celkom triviálne, hudba tam snáď ani nie je, pritom Vorlíčkov film je najviac zapamätateľný práve kvôli nej. ⚪Skrátka taký ten klasický remake, čo nikto nevedel, že potreboval, lebo ho nikto nepotreboval. Ale tak, aspoň môžu Nóri byť vystriekaní z toho, že aj oni majú svoju fúzatú :D multi-kulti-lgbtqi-femini verziu. Aj keď zakomponovať tam gay bozk bolo ok, ale dať na bál niekoho s nadváhou by asi bolo strášne ofenzívne.⚪Ps.: Fakt by ma zaujímalo, koľko mal film rozpočet, pretože očividne nevystalo na komparz. Lebo vážne, kráľ a kráľovná prídu k macoche v jednom koči, nikde žiadny sprievod, stráže, nič. Na kráľovskom hone sú traja ľudia, žiadne zvieratá, psy, nikto nikde. Na bále je tak 30 ľudí, opäť skoro žiadne služobníctvo, žiadny komparz. A na to, že film chcel byť komorný sa to asi neuhrá...⚪

plagát

Cobra (1986) 

⚪Extrémny, ale že fakt extrémny prototyp slova ,,filmové béčko." Od toho, ako to okato kopíruje filmársku prácu napr. z Halloweenu (scéna v nemocnici, keď vrah pomaly chodí po chodbách je čistá referencia na Myersa) cez to, že to musí obsahovať peknú ženu, naháňačky autami, skoro nesmrteľné postavy či samé klišé scény až po to, že ako divák nespoznáme motivácie hlavných záporákov, pretože to tak ,,prosto má byť" a pretože sú ,,psychopati a nič menej." ⚪Kto toto začne pozerať vie, že nemôže čakať žiadny dejový oblúk ako od Shakespeara, veď scenár je inšpirovaný béčkovou brakovou thrilerovou literatúrou (Fair Game od Pauly Gosling), ale nemôžem si pomôcť, možno je to akousi clivosťou za filmami so Segalom (na Ťažko ho zabiť sa to tiež občas ponáša) či čo, Cobra je fajn béčko, síce lacné béčko (ktorému robil scenár náš lumen Stallone), ale občas sa naozaj aj podarila naviesť atmosféra strachu, napätia, aspoň v medziach žánru. Vlastne je to taká klasická osemdesiatková jednohubka, ktorá pobaví v ten večer, kedy nemáte čo sledovať a akurát to beží na Markíze.⚪

plagát

Anny (2020) 

⚪No, prostitútkou z ekonomickej núdze? Nie je to troška alibizmus? Neviem, závisí pravdepodobne na náture človeka, ale ja mať potrebu kúpiť vnúčatám hračky a nemať pritom peniaze, radšej by som sa asi postavila na ulicu s klobúkom a žobrala, aj to mi príde dôstojnejšie ako v šesťdesiatke šlapať. A to naozaj nesúdim, ale len hovorím svoj názor.⚪Ako tu už bolo spomenuté, čakala som trochu viac osobných informácií z detstva, mladosti atď., tie sme nedostali, naopak sme dostali dokument, ktorý je pocitovo veľmi repetetívny, vlastne dookola zobrazuje iba pani ako prostitútku, ako toaletárku a tak stále dokola. Aj nejaké hlbšie posolstvo mi vlastne chýbalo, pani sa za prácu nehabila, dokonca ju popisovala až s istou hrdosťou, to je zaujímavý námet na premýšľanie, ale čo viac? Osobne mi pripadá, že podobných dokumentov o podobných ,,dámach" by sa dalo nakrútiť v každom meste aspoň 100. Veď jej príbeh je konieckoncov celkom schematický (až na to, že dosť jasne prezentovala, že nefetovala), a ničím nevybočuje z kolónky ,,ťažký sociálny prípad." V závere som ani nevedela, čo sama Třeštíková chcela týmto dokumentom povedať. Nepozerajme na nich cez prsty? Neodsudzujme ich? Áno, chvalihodná myšlienka a jasné, že pravdivá. Ale chápať ich a schvaľovať to ako normálne povolanie či ,,z núdze cnosť," to už mi príde trochu na hrane.⚪

plagát

Moonlight (2021) (seriál) 

⚪Končím po 20 dieloch... Fakt som sa snažila, naozaj, ale toto sa nedalo. Takto nemotorne časovo rozťahať jednu triviálnu romantiku, to sa tak ľahko nevidí. A pritom premisa a leitmotív práce vo vydavateľstve je zaujímavý, trochu podobný ako v kórejskom počine Romance is a bonus book, ale tu je skoro úplne nevyužitý, téma sa točí v kruhu - kto čo napíše a koľko za to dostane a či sa editorovi podarí presvedčiť autora, aby u nich dopísal ďalšiu knihu atď. No, všetko toto by možno ako-tak fungovalo na priestore kórejských obligátnych 16 dieloch seriálu, nie na vyše 30.⚪ Strašne uťahané, hlavná herečka sa podivne šklebí a snaží o roztomilosť, hlavný hrdina nevie skoro vôbec hrať, vedľajšia romantická linka možno aj zaujímavejšia ako hlavná, ale tiež umelo predlžovaná. Všetko je plné klišé, postavy sú archetypy, až na pár reflexií postáv alebo zaujímavých myšlienok o umeleckej tvorbe je to vlastne celkom prázdne. A ono by to ani nevadilo, veď to je žánrovka, ale nadrbať o tom cez 30 dielov? Strašne ma to rozčuľuje a nechápem. Chcela som to ako amatérsky ocd-pacient dopozerať, aby ma nemrzelo, že to hodnotím bez dopozerania, ale proste nemám síl, nemám. Snáď niekto konečne raz nakrúti aj dobrý romantický seriál z prodtredia kníhkupectva/vydavateľstva, lebo doteraz je to bieda.⚪

plagát

Jozef Mak (2021) (TV film) 

⚪️Jáj, Peťo, Peťo, prečo mám ja pocit, že tento film je vyslovene robený na to byť premietaný na hodine slovenčiny? Kamera fajn, zase sa hráme na nejaký art, šikmé uhly, pohľady z boka, closeupy na tvár (či to treba v adaptácii klasickej novely je rečnícka otázka), to isté veľmi pekné exteriéry, aj tá hudba celkom rezonuje, aj keď sa občas skôr ponáša na nejaké ambienty z hororu a nie sociálnej drámy, ale čo nepochopím, je ten ale že úplne nepotrebný voiceover, ktorý dovysvetľováva už z kontextu zrozumiteľne informácie a narážky a reprodukuje odstavce z diela. Ale vlastne áno, pre žiakov je to potrebné, ak by to náhodou Janko zo štvrtej lavice nepochopil.⚪️ Dialógy sú tiež na zamyslenie, že sa tam niekto v tom storočí s krásnou slovenčinou opýta: ,,Si v poriadku?" ,,Ále choď.." ,,Chýbaš mi." Takisto strih je veľmi zvláštny, napr.: strih - Jozef pasie ovce, strih - tak nám zhorel dom, scéna má dve minúty a nič za nedozvieme, strih a sme v lese a ideme na vec s Marou, strih - drevorubač umrel a len tak medzi rečou sa dozvieme, že to bol jeho otec, divák, čo tú slabú vetu náhodou prepočul, má smolu a tak dále, všetko sa skrátka deje od jedného k druhému, ale akoby to nedržalo pokope, nakrútené je to automaticky a reťazovo, ako v samotnom diele, ale ten, kto na tej hodine slovenčiny naozaj pozor nedával sa v tom veľmi zdarilo postráca, to som si istá. To, že skrz túto formu to nemá skoro žiadnu možnosť vyvolať emóciu či sympatie k Makovi, je snáď jasné.⚪️ Herecké obsadenie radšej bez komentára, na to, že máme na Slovensku 20 hercov, čo musia byť na očiach stále sme si už zvykli. Mne len zostala otázka, že prečo si Bebjak vybral práve Maka, dielo, ktoré už je jednak prekonané a jednak problémy, ktoré postava rieši a sú pre ňu fatálne už dávno pre spoločnosť problémom nie sú - keďže ,,na hromade" a s deťmi už žije kde kto. A dovetok - Bebjak chce byť slovenský Eggers, aj Správou aj týmto tu, strašne chce byť, ale je ním maximálne vo svojich očiach.⚪️

plagát

L-DK (2014) 

Celkom prúser aj na pomery japonských romantických filmov. Klasické neustále prehrávanie, horšie ako ,,na divadle," klasický hlavný hrdina s patologickým správaním, ktorý zhodí hrdinku z kopca, aby sa na tom spolu mohli zasmiať... A podobné skvosty, ktoré už sa ani nedajú zhodiť na to, že je to ,,iná kultúra." Videné pred dvomi dňami od písania komentára a naozaj si už ani nedokážem spomenúť na záver. Čiže asi toľko. Radšej ako divák siahnite po remaku z roku 2019, ten je už o niečo menej patologický a problematický.⚪

plagát

L-DK (2019) 

⚪O dosť znesiteľnejšie ako pôvodný film z 2014. Hlavne kvôli hlavnej hrdinke, pri ktorej neskrývam, že je jednou z mojich momentálne najobľúbenejších japonských herečiek mladej generácie, resp. tejto dekády. Naozaj, Mone je presne tým prototypom nie práve najviac sexy (ale nie je škaredá, smaozrejme) herečky, s ktorou sa môžu stotožniť aj bežné ženy/dievčatá, a aj fyziognomjcky nie je tak tuctová, čiže sa dobre pamätá. Naozaj som zvedavá na jej ďalšie počiny, keď bude staršia, keďže seriál Love lasts forever z 2021 som si okrem Takeru Satoha a fajn scenáru zamilovala hlavne kvôli nej.⚪ Späť k filmu - ten na začiatku rekapituluje udalosti z pôvodného snímku a rozvíja nový príbeh, ktorý je síce občas klasicky japonsky strelený a západný divák len hlúpo čumí, no väčšinu času v sebe aspoň scenár nesie príjemné posolstvo pre mladých dospelých a dospievajúcich o potrebe udržať si dobrý vzťah, nezabúdať jeden na druhého kvôli niekomu tretiemu atď.⚪K pobaveniu je ale motív, kedy hrdinka rázne odmietne hrdinovi, aby cestoval na vysokú školu do Ameriky a vyslovene mu to zakáže, pričom hrdina sa v závere podvolí a prehodnotí situáciu a zostane doma. V západnom filme by to isto bolo úplne naopak, hrdinka by silou-mocou podporovala chlapa, aby len išiel za svojimi snami do USA, aj keby sa jej to nepáčilo, len aby vyzerala feministicky, že predsa podporí chlapa a zaobíde sa aj sama. :D⚪ Záverom, film je veľmi jednoduchá jednohubka, nič náročné na premýšľanie, viac-menej milá záležitosť, v ktorej ešte existuje práva láska a už stredoškolské páry vedia, že sa vezmú. Proste utópia, v ktorej ale aj tak chcem žiť.⚪

plagát

Gibangdoryeong (2019) 

⚪Takto. Začínam mať pocit, že tieto sebeparodické pohľady na kórejskú históriu ma dokážu zaujať viac, ako tie non plus ultra melodramatické historické kúsky, berúce sa tak vážne, až to fyzicky bolí diváka. Žáner i cieľovka je zase klasicky kolísajúca, ako vo väčšine kórejských diel, asi prvú hodinu je to skôr spomínaná historická parodická komédia, v druhej polovici sa už dej mení skôr na určitý dramaticko-historický dej a chcelo by sa to začať brať vážne, našťastie tej patetike nie je venovaný taký priestor. ⚪Ale skoro dve hodiny sú teda riadny prepal, ale skúsený divák už vie, že ak idú Azijati s filmom pod 2 hodiny, tak sú ešte veľmi milosrdní.⚪ K samotnému deju vlastne nie je veľmi čo písať, premisa o prvom mužskom ,,eskorte" je vcelku zaujímavá, no stráca sa v rôznych dejových odbočkách, často dosť cringových, retrospektívna linka by si rada uzurpovala pre seba všetku melodrámu, našťastie sa jej to tak úplne nedarí, no čím menej vtipu sa vo filme objavuje, tým viac vyniká to, ako schematicky sa Kórejci pozerajú na vlastnú históriu a že vlastne všetky tieto historické príbehy (buď úplne fikčné, alebo na motívy reálnych udalostí) nakrúcajú podľa mustier, ktoré im fungujú a nejaká inovatívnosť sa nájde veľmi ťažko. V závere vyznieva film dosť otrepane, neverím, že si na jeho sledovanie po mesiaci spomeniem⚪

plagát

Candyman (2021) 

⚪Inklúzia je sviňa. Lebo niekedy je jej v diele viac ako zmysluplného scenára. Ako v tomto prípade. Z pôvodného snímku si to berie aký-taký lore, ale naozaj iba v náznakoch, čo samé o sebe nie je problém, no ak autori chcú odkazovať na pôvodný film, ale potom robia to, čo tu, zdá sa mi tento spôsob poněkud nešťastným. ⚪K tomu, že sú všetci čierny, a mihne sa tu aj queer motív sa nevyjadrujem, dve hviezdičky len za naozaj krásnu formálnu stránku, prácu s kamerou a s vizuálom, nájazdy kamery, filtre, retrospektívne rozprávanie s papierovými bábkami, občas tá inovatívnosť záberu berie dych, až sa človek pýta, prečo je ten scénar tak mimo a prečo takúto kvalitnú kameru nemáme aj v našich filmoch. Celkovo ale, ak chcete hutnú atmosféru, pustite si radšej originál, aj keď už má svoj vek a niektoré zábery v ňom nezostarli dobre, stále má viac ,,dusna" ako tento moderný agitačný remake. Vlastne celkom zbytočný remake, čo divákovi vnucuje multi-kulti a hrá sa na artový horor - pričom artová kamera ešte snáď, no horor ťažko.⚪

plagát

Ako si nezobrať princeznú (2021) (TV film) 

⚪Sám o sebe svedčí fakt, že komentár píšem 3 hodiny po odvysielaní, a už si nedokážem ani spomenúť, čo som videla. Rozprávka bez akéhokoľvek dejového oblúka, začínajúca v pomyselnom in media res, no paradoxne, v ňom aj končiaca, ktorá skáče od jednej témy k druhej, chce sa hrať (veľmi amatérsky a asi po vzore rôznych multi-meta amerických svetov) s motívom cestovania v čase, v ktorej hlavné postavy spolu skoro vôbec neinteragujú, celý čas sa hádajú alebo podpichujú, aby si na konci povedali, ako bez seba nemôžu žiť.⚪Hudba či akýkoľvek hudobný doprovod snáď ani nie je prítomný, rovnako efekty pôsobia ako z youtube videa amatérskeho vfx tvorcu, kostýmy radšej nekomentovať, to, že sa princ žení v niečom, čo vyzerá ako kimono je tiež celkom úlet. Fakt matne si ešte spomínam na naozaj slabo napísané dialógy, ono celý scenár je 90% času tak nezmyselný, že aj na rozprávku je to už čo povedať, pričom vidno, že Janák mal očividne snahu tvoriť akúsi meta-filmo-vypravný-komedy-film, ale jednak to sám nevie a jednak to ani nemôže v žánri fungovať - v tomto prípade je vždy krása v jednoduchosti - o čom svedčí už to, že starší člen rodiny, s ktorým som tento skvost sledovala po 20 minútach ani nechápal, čo sleduje, kde sa postavy nachádzajú, ako a prečo cestujú v čase a podobne. A vlastne, nebol jediný.⚪Rozprávka má subjektívnych 5 hodín, už po 20 minútach si ako divák hovoríte, že už by to mohlo skončiť a ono je pred vami ešte viac ako hodina. Viem, že na Vianoce 2020 som kritizovala tiež Janákovu Vianočnú hviedzu s voyerom Kotkom, toto je ale úplne iný level bizarnosti (niečo na spôsob Kdyby byly ryby či Slíbenej princezny) slabého scenára i réžie, v ktorom i dobrý herci (ten Táborský to má stále v sebe, mám ho veľmi rada a o to viac ma mrzí, čo za úlohy berie, zaňho 1 hviezda) pôsobia ako blbci.Snáď aspoň trio sudičiek aka zostárnutých hereckých hviezd za to dostalo poriadne zaplatené a prilepšili si k dôchodku. Ak na toto bolo treba koprodukciu 3 štátov, tak potom neviem, koľko štátov by bolo treba, ak by dnes chceli nakrúcať niečo ako Pekařův císař...⚪Ps.: Až keď som si prečítala komentár užívateľa tu na ČSFD, doklaplo mi to celé so Shrekom 4 a Janákovou vykrádačkou :D bizárik :D