Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Romantický
  • Horor

Recenzie (375)

plagát

Joker Game: Daššucu (2013) 

⚪️Saw strihnuté s Battle Royale a delené Escape Room. Celkom repetetívne, keďže sa celý dej v podstate odohráva na dvoch lokáciách, čiže sa scenár snaží pracovať hlavne s postavami a ich charaktermi. Divák, ktorý ale videl aspoň 5 ázijských psychologických filmov či hororov už nedokáže byť ničím prekvapený, záverečný zvrat či prítomnosť ,,istého typu motívu a postavy v deji" je možné odhadnúť po expozícii a aj samotný motív útekovej izby ako určitého riešenia spoločenského problému dáva ešte menší zmysel ako v spomínanom BR.⚪️Hádanky, ktoré dievčatá riešia tiež nie sú nijak zaujímavé či premyslené, riešenie niektorých naviac pôsobí ako úplná náhoda (napr. jemne vyrytý znak niečím ostrým do omietky na stene, ktorý vedie k ďalšej indícii, ale všimnúť si ho je skoro nemožné a viac-menej náhodné). Pozitívom je predovšetkým kratšia stopáž a určitá atmosféra vyplývajúca zo stiesnenosti a komornosti príbehu. ⚪️

plagát

Aku no kjóten (2012) 

⚪V dnešnej dobe masových strieľaní v podstate kdekoľvek geograficky aj priestorovo je samotný koncept celkom mrazivý, no film sám o sebe nie je ničím zaujímavým. Také japonské Americké psycho jemne šľahnuté s Jack stavia dom.⚪Hlavná postava je psychopat bez skoro žiadnych iných charakteristík, ktorý má rôzne halucinácie, nepozorovane zabíja ľudí a neskôr si povie, že vyzabíja svoj celý ročník, pretože je skrátka psychopat a dáva mu to zmysel.⚪Prvá polovica filmu je neskutočne nudná, bez tempa, skoro sa zdá, že tvorcovia si mysleli, že ak bude úvod (t.j. polovica filmu) úplne zbytočný, druhá polovica so streľbou na škole odpáli aj divákov. No, nestalo sa.⚪Koncept ako taký je brutálny, nemožno povedať, že by sa na vraždy ,,dobre pozeralo," aj samotné efekty nie sú najhoršie, no všetko je vyplnené toľkými scénáristickými chybami a hovadinami, že ako celok aj akčná časť pôsobí hlúpo.⚪Tak, pre moje zdravie, v skratke: 1.) Streľbu v okolí školy nikto nepočuje, polícia prichádza až niekoľko desiatok minút po nahlásení streľby. 2.) Nikde v škole sa nenachádza nejaký mobil či pc, ktorý by sa fungoval, aby z neho obete zavolali. 3.) Obete, aj keď im ide o život kričia, upozorňujú na seba v úkrytoch, nahlas rozprávajú medzi sebou, na čo je divákovi tak bolestivé pozerať, pretože by sa to nikdy nestalo. 4.) Útočník si presne pamätá, koho zabil a koho nie, i keď je v škole niekoľko desiatok ľudí, rovnako sa zázrakom objavuje všade, kde niekto uniká, má 100% mušku a triafa tak, ako chce. 5.) Samotné vraždy sú repetetívne, útočník len chodí a strieľa, asi 30 ľudí postrieľa len tak, na jednu ranu, bez toho, aby sa obete bránili, max. iba kričia. 6.) K tomu sa vzťahuje bod, že útočník má brokovnicu na dva náboje, z nejakého (asi záhadného dôvodu) mu však nikdy nedôjdu náboje, stále prebíja a vyberá ich z vrecka, aj keď so sebou nemá žiadne zásobníky, tašky, skrátka nič, čiže asi bezodné vrecko na nohaviciach. 7.) Čo nadväzuje na bod šiesty a ten je rovnaký ako pri najnovšom Texaskom masakre z roku 2022 - postavy nie sú schopné spacifikovať útočníka, aj keď sú v prevahe, dokonca im to ani nenapadne. Asi 20 ľudí pokope stojí, max. kričí v kúte, no neurobí nič, len čaká na smrť, pritom, ako som už spomínala, útočník stále prebíja a v tomto časovom okne by snáď nemal byť problém na neho skočiť a začať ho mlátiť, kúsať, škrabať, skrátka čokoľvek. A áno, v realite je samozrejme postup pravdepodobne iný, ale stále sme na platforme filmu. Bolo by naozaj uspokojivé, keby to skúsila aspoň jedna skupina ľudí a scenárista by takúto scénu včlenil do deju, ale že sa všetci do jedného nechávajú submisívne zabiť a vyslovene aj stoja na mieste, to je nonsens.⚪Úplne zbytočne potom pôsobia Battle Royale ,,hadr" dejové výplnky s postavami, ktoré sa majú radi a zomrú či postava, ktorá ide všetkých zachraňovať, film ju prezentuje ako ,,final" postavu a následne ju útočník zabije na počkanie. Úžasná invencia scenáristu.⚪Záver konečne privádza aj AŽ dve inteligentné postavy, ktorým napadlo čosi, čím by sa mohli zachrániť, no aj celý koncept učiteľovho odhalenia polícii je hlúpy - postavy než aby hneď povedali, že to on zabíjal na útočníka len pozerajú, do poslednej chvíle som mala pocit, že ho ani neusvedčia. Čo mala značiť  záverečná scéna s treťou preživšou neviem, rovnako ani to, kam mal snímok pokračovať, keď do dnes nič nevyšlo.⚪Pochopila som, že film je na motívy v Japonsku známej hororovej knihy, či ide o sériu, to mi nie je známe, dosť jasne to ale naznačuje, prečo je film napr. tak repetetívny - v próze napr. nie je tak nutné každý vraždu popísať iným, inovatívnym spôsobom, dá sa to rôzne obísť, no nakrútiť do filmu všetky vraždy len ako zásahy brokovnicou, to už je celkom lenivosť. Na každý pád je však dosť jasná inšpirácia inými dielami, ako už bolo spomenuté - Americké psycho skrz šarmantného zabijaka, Jack stavia dom skrz psychopata s vlastnými introspekciami, pohľadom na svet a pocitom, že ,,robí niečo viac," ale aj Battle Royalom a konceptom postupného likvidovania študentov. Skrz hlúposť postáv a samoúčelnosť, keďže scenár si posúva dosť očividne figúrky tak, ako treba je však dielo skôr v podpriemere, i keď po stránke brutality a naturalizmu je vcelku vysoko.⚪

plagát

Geunyeoeui bimiljeongwon (2020) 

⚪Extrémne nudné, zdĺhavé nelineárne rozprávanie o živote jedného chlapa, ktoré sa vo svojej podstate dá zhrnúť v motíve ,,manžel podvádzaný manželkou a jeho bratom," čo ale Kórejci pri svojej potrebe všetko zahaliť pátosom a melodrámou natiahnu na skoro sto minút, pretože zábery na prírodu, pohybujúce sa listy vo vetre či prechádzanie sa postavy po chodníku sú také ,,artové."⚪Pointa a záver je veľmi antiklimatický, keďže k žiadnej poriadnej konfrontácii protagonistov (hlavne v dialógoch) nedôjde, a aj celá,, detektívna" linka ,,ohrdnutý manžel po 17 rokoch odhaľuje pravdu, kto ho chcel zabiť" je vlastne úplne zbytočná. Zase raz scenáristický krok vedľa. Taká skoro klasická kórejská hra na niečo, čo film nie je. Hlavne scenár. Plusové body iba za klasicky kvalitnú výpravu a veľmi peknú orchestrálnu atmosférickú hudbu.⚪

plagát

Láska hory prenáša (2022) 

⚪(Česko)Slovenská kinematografia (hlavne tá  žánrová) je dnes už na takej úrovni, že aj každá snaha či pokus o ,,čosi viac" sa cení. O nejaký inovatívny postup, kompozíciu, zábery kamery či scenáristický motív, skrátka aspoň dačo, na čom by sa odzrkadlilo, že pri príprave filmu ľudia v tíme premýšľali.⚪Tu sa režisér snaží o spájanie viacerých dejových liniek i viacerých rozprávačov, o splietanie a rozplietanie finálnej zápletky či o prvky, ktoré sa podobajú napríklad na postupy Princeznej zakletej v čase (samotný dvaja herci si aj tu zahrajú pár), čo je pekné, pretože je to aspoň snaha. Snaha, ktorá sa v rovine výpravy, inovatívnej štylistiky a kamery aj napĺňa.⚪V rovine scenáru je to už o poznanie horšie. Škrípu dialógy, občas sú zvláštne štylizované, občas sa postavy pýtajú na to, čo je jasné z predchádzajúcej odpovede alebo čo vyplynulo z kontextu, škrípe humor, ktorý je skôr paródiou samého seba, a asi nie účelovo, škrípu niektoré scény, ktoré pôsobia ako výplň. Už asi od 40. minúty rapídne klesá tempo, divákovi je jasné, kam záver smeruje a ďalších skoro 50 minút sa dej len naťahuje, až má divák chuť pretáčať.⚪Rovnako postavy nie sú nijak charakterovo prekreslené, čo sa dá odpustiť žánrovke, ale naozaj ťažko sa verí, že sú zamilované, smutné atď. Kapitola sú herci, ktorí sú buď neskutočne ,,prkenní" viď Lambora, Germani, Czuczor alebo prehrávajú a sú vyslovene otravní (Landl). To, čo v úvode pôsobí ako svieži vzduch v žánrovkových vodách je veľmi rýchlo spláchnuté do priemernej hlúposti, ktorá buď pôsobí ako vedomá kópia alebo ako paródia na romantické komédie (slovo ,,bum" na klávesnici horskej služby je vrcholom vtipu tohto filmu, rovnako ako Kukura v závere). Na to, že je to ale režisérov prvý film celkom slušný rozjazd.⚪

plagát

Šťastný nový rok 2: Dobro došli (2021) 

⚪To, čo som písala pri prvom diele platí do bodky aj pri tomto, akurát sa všetko ešte tak o 40% zhoršilo.⚪Film má veľa spoločné s tohtoročným skvostom 365 dní - Tento deň. Oba filmy sú totiž iba akousi kompiláciou hudobných videí bez pointy a deju, občasne vyplnené dialógovou scénou, ktorá rovnako nemá pointu, dej a v konečnom dôsledku ani dopad na príbeh.⚪Všetko je luxusné, banálne, všetky postavy okrem vzťahov neriešia žiadne reálne problémy, a áno, aj jednoduchá zábava môže byť eskapizmus pre diváka, ale musí v nej byť aspoň čosi, čo má hodnotu, kvalitu.⚪Tu okrem slušnej výpravy, resp. kamery nemá hodnotu nič - ani postavy, ani dej, ani dialógy, všetko je karikatúra vyhnaná do krajnosti, všetko je skôr hudobné video než celovečerný film. Ani žiadne genius loci nefunguje, a to už je čo povedať.⚪Krónerovci si zase nakrútili film od seba pre seba. A D. Havlová už začína mať syndróm Z. Studenkovej, kedy už skrz plastiky nedokáže ani poriadne vyslovovať.⚪

plagát

Šónen (2018) 

⚪Film by aj chcel mať nejaký druhý významový plán v téme eskortu a prostitúcie, ale v závere je neskutočne plytký a hlúpy, až sa celý zosype. ⚪Sexuálne scény sú až priveľmi explicitné a naozaj niekedy hraničia so soft pornografiou (čo neviem, aký má význam), na každý pád ale nie sú ani nijakým spôsobom senzuálne či zaujímavo nakrútené, skôr naopak, pôsobia ako akési útržky práve z reálnych filmov pre dospelých, v ktorých je človek iba telo či otvor.⚪To je práve hlavným problémom - scenár chce, aby film rozobral charakterový prerod mladého študenta a jeho pohľad na ženy a sexualitu, no v zásade sa nič také neudeje, prerod nie je skoro vôbec viditeľný, postava neprejavuje skoro žiadne hlbšie city či rozpor z toho, čo robí, aj keby podľa scenára asi mala a aj jeho ,,láska" k danej žene je skôr len akýsi chtíč a zmyselnosť, nie zamilovanie.⚪Film je tak neskutočne plochý v rovine charakterov postáv, každý je skôr sebec a na skutočnú lásku sa nehrá, čo z filmu robí akúsi ódu na konzumnosť, v ktorej sa sex len konzumuje, ale nekoreluje s láskou, v ktorom prostitúcia a eskort sú prijateľné spôsoby obživy a v ktorom skutočné city zanikajú. Najlepšie to vidno na spomínaných sexuálnych scénach, ktoré samé o sebe sú nakrútené tak (ťažko povedať, či to bol zámer alebo skôr kúzlo nechceného), že hlavný hrdina sa pri sexe správa ako zvieratko, vyslovene sa rýchlo ,,vydupe, " pričom je toto aj patrične hlúpo znázornené a o nič viac nejde. Aj samotné sexuálne scény sú teda svojím spôsobom chladné, nemorálne, aj keď plán režiséra bol pravdepodobne úplne opačný.⚪Takže oslava konzumu a prostitúcie? Nie tak úplne, ale zo sociálneho hľadiska skôr smutný fakt.⚪

plagát

Premlčané (2022) 

⚪Zbytočné. Po skončení filmu divákovi zostane v ústach trpká pachuť, hneď z niekoľkých dôvodov.⚪Prvý je samotný koncept rádiového vysielania - vo filme mal tento interaktívny prenos skoro nulovú významovú hodnotu, nedáva zmysel, prečo ho hrdina použil, keď mohol ,,obetiam" hneď sám poslať obálku s peniazmi a vysvetľujúcim textom a ušetril by si teatrálne vystupovanie, ktoré v konečnom dôsledku nepomohlo nikomu, ani polícii. Núka sa tak pocit, že scenárista využil túto formu len preto, aby zaujal, strhol na seba pozornosť z pretože filmy, v ktorých v priamom prenose na linke komunikuje vrah/útočník/obeť sú trendy.⚪Druhým bodom je samotná postava Rodena - ultimátny hacker, ktorý zázračným spôsobom hackuje snáď všetko, čo má elektrinu a je na počudovanie, že nehackol aj celú budovu rádia, ktorý má na konte niekoľko miliónov, ale i tak si príde pre ďalšie a ktorý potrebuje vo filme z nejakého dôvodu dva zašifrované notebooky, štyri telefóny atď., pritom ani polku z toho nevyužije. Hrdina je esenciou klasickej archetypovej postavy hackera - ultimátneho génia zo západných filmov, škoda len, že tu skôr pôsobí ako karikatúra tohto archetypu.⚪Tretí bod nadväzuje - celý film pôsobí skôr ako akési urputné snaženie sa o atmosférický ,,západný" film, či ako snaha režiséra ukázať, že aj v našich pomeroch môžu vznikať komorné, ale dramatické filmy. Áno, môžu, ale radšej nie takto. Pretože potom to pôsobí, že niekto si pozrel Tiesňovú linku a Telefónnu búdku a rozhodol sa nakrútiť niečo podobné.⚪Štvrtý bod je neskutočné šušťanie dialógov papierom, všetky monológy aj dialógy pôsobia akoby boli písané pre prozaický text (detektívku, thriler) a nie pre scenár, sú často krkolomné, veľmi preštylizované, neuveriteľné pre film. Krásne to vidieť v Rodených monológoch, ale nielen tam. Radšej opomeniem fakt, že pre akúsi ,,uveriteľnosť" často nie je hercom rozumieť, niektoré repliky aj sám Roden ,,prežuje" a niekedy sa postavy zakoktajú, akoby sa ,,šlo na prvú dobrú."⚪Záverečným bodom je samotný záver filmu - jednak sa absolútne stratí tempo, už v polovici filmu sú rozdané a ukázané všetky karty, čiže diváka už nič neprekvapí a film dorazí do cieľa na neutrál, jednak je záver odbytý, neuspokojivý, hlúpy, keďže celý čas sa hrdina snaží naznačovať, že prišiel vykonávať očistu a chce polícii pomôcť nájsť vraha, no potom túto misiu vôbec nesplní, vezme si peniaze a odíde. A ako kritika témy premlčacej doby toto naozaj neobstojí. Záver, ktorý by sklamal aj v podradnej detektívke. Kvôli dĺžke textu už radšej ani dlhšie nespomínam, že dejová linka polície nemá v deji žiadny zmysel, snaží sa síce poukázať na jej byrokraciu, ale nefunkčne, herecké výkony v tejto linke sú tragické a nie je jasné, prečo tu vôbec je. Asi, aby sa vyplnil čas.⚪Úvod nepôsobí úplne neschopne, no je na škodu, že slabý scenár, ktorý chce ,,prechytračiť" diváka nedokáže ani domyslieť vlastné logické chyby a medzery. Keby sa radšej upustilo z túžby napodobňovať západ.⚪

plagát

Veľa šťastia, pán Veľký (2022) 

⚪Celý film pôsobí ako televízny záznam činohry, celý koncept ,,konverzačky" je vždy lepšie pochopiteľný aj uchopiteľný v divadle, vo filme sa postupne (v 99% prípadov) začne strácať dynamika a scény začnú pôsobiť repetetívne. Ako aj v tomto prípade. V krátkom minifilme by premisa obstála, no v klasicky dlhom snímku, v ktorom sa naviac nič hlbšie ako klasické vzťahové medziľudské problémy neriešia je to scenáristická samovražda. Zase raz.⚪Celkovo nie je ani jasné, čo zamýšľal scenárista s premisou a či vôbec plánoval takto dlhý snímok, keďže množstvo dialógov je nadstavovaných umelo, postavy sa v nich (znova strašne činoherne) vracajú k tomu, čo už hovorili, na čo už sa pýtali, čo už im bolo zodpovedané, len aby nebolo ticho, aby sa nejaký dialóg odohral a snáď niekam aj dej posunul.⚪Ďalší bod je samotný druhý významový plán, v ktorom nielenže padajú múdra, že je sex najdôležitejší, ak hrdinka nezažila orál, tak to sa jej skoro ani neoplatilo žiť a iné sexuálne konzumné narážky, ale zároveň sa v závere divák dostane k woke pointe, v ktorej sú všetci konzervatívci netolerantní, eskort a prostitúcia by sa mala normalizovať, lebo je to ,,normálna" práca (ehmmm) a matka, ktorá našla svojho syna nahého váľať sa na kope s inými nahými mužmi pri bohviečom a bola z toho zdesená je netolerantná zlá a spiatočnícka a hrdina z nej má traumu. On z nej. Aha.⚪V priebehu deju sa vyskytujú narážky (na náboženstvo a pod.), z ktorých možno tieto záverečné farebné perly odtušiť, ale že celý dej skĺzne k tejto liberálnej pointe som naozaj nečakala. Rovnako ani to, že uvidím 60-ročnú Thompson s nohavičkami pri členkoch, ako si dáva robiť orál, s nahými prsiami, opretú nahú o stenu či úplne nahú pred zrkadlom. Zaujímalo by ma, čo si týmto chcela herečka dokázať, ešte v tomto veku.⚪Každopádne, očividne už aj konverzačky sa v tejto dekáde nezaobídu bez toho všetkého nutného balastu, v ktorom sa plnia kvóty na rasu, sexualitu, názory atď. Tak, snáď cieľovke dobre padlo.⚪

plagát

Jitřní záře (2022) (seriál) 

⚪V súhrne - ambiciózne, veľa dejových liniek, motívov, ale skutočne dobre si scenár poradil asi len s tou hlavnou, všetky ostatné tam boli len ,,dopočtu," či aby tam boli.⚪Úvodné časti zbytočne detailné a podrobné, linky so susedmi, obcou, sociálnymi pracovníčkami vyšumeli do prázdna a nie je jasné, na čo im bola venovaná tak veľká pozornosť (hlavne Žilkovej napr.)⚪ Záver zase skratkovitý, skôr uponáhľaný, v ktorom sa charakter Záře nestihol prejaviť, v ktorom slabo fungovala psychologizácia aj vzťah matka-dcéra. Postava otca je tiež zaujímavá, hlavne tým, že nemá na dej skoro žiadny dopad, nevidíme hlbšie interakcie so Září a pod., až skoro nie je jasné, akú funkciu v seriáli mala.⚪Okrem slušnej výpravy a niektorých hereckých výkonov scenáristický priemer, nič, čo by bolo treba chváliť či odporúčať.⚪

plagát

Jitřní záře - Epizoda 6 (2022) (epizóda) 

⚪Záver sa už tiahne pocitovo neskutočne, naozaj celému dielu chýba dynamika a akási ucelenosť, skáče sa od jedného k druhému v rýchlom slede, celé to ,,uvedomenie sa" postavy, že chce žiť inak je veľmi urýchlené a ako na popud scenáristu.⚪Rovnako aj motivácie hrdinky by mohli byť vykreslené lepšie, predsa len, odhodlať sa ku kroku sama odísť do detského domova je náročné, tu ho však postava urobí ,,akoby nič," rozhodne sa a hneď odchádza, akoby ju nič skutočne nedržalo späť.⚪Škoda, že reálna postava - Půlnoční bouře - očividne svoje sny nedosiahla (podľa jedného interview vraj chcela byť herečka, no podľa internetu by už mala mať sama dieťa, čiže očividne plány nevyšli), táto miniséria však okrem slušnej výpravy nepriniesla nič natoľko zaujímavé, aby na ňu divák spomínal i niekoľko rokov po. Nehovoriac o tom, že množstvo liniek sa načrtlo (hlavne spory so susedmi, obcou atď.), ale neuzavrelo, len vyšumelo dostratena a tunajší maskéri asi nemajú žiadne prostriedky, keďže nedokázali postavy rodičov nijakým spôsobom vizuálne postaršiť, i keď sa diel odohráva skoro o 20 rokov neskôr, čo tiež pôsobilo skôr vtipne.⚪