M.a.t.t.

Charizmatický hlavný hrdina, občas malebné exteriéry a vydarená hudobná stránka versus všetko ostatné. Autorom slúži ku cti aspoň to, že obecne slabé triky tlačia do popredia len keď je to naozaj nevyhnutné. Výprava však silne pokrivkáva a nedostatok prostriedkov je cítiť na každom kroku (Kaer Morhen ako skalnatá oblasť s jaskyňou, elfovia takmer na nerozoznanie od ľudí) No a bojová choreografia zabíja aj ten zvyšok atmosféry. Nakoľko knihy disponujú určitou kvalitou, seriál, ktorý z nich vychádza, občas dokáže potešiť, či už dialógmi, alebo absenciou cenzúry. Lenže ako celok to veľmi nefunguje a netešia ani nelogické zmeny v zaklínačskej mytológii. Nie je divu, že sa od projektu dištancoval aj sám Sapkowski. Ľudí, ktorí prišli do kontaktu so svetom Zaklínača však seriál môže za istých okolností osloviť. Akurát mi nie je príliš jasné, čím môže osloviť väčšinu tých, ktorí s ním do kontaktu neprišli a prečo by ho mali brať viac ako len tuctové televízne fantasy.

"The only thing about me that I like is you" Ultimátny feel good indie film, v ktorom asi nemá zmysel riešiť, prečo vzniklo telepatické puto medzi oboma postavami a prečo medzi sebou často komunikujú tak nápadne, tak že ich viacerí berú za bláznov. Pretože keď sa snaží byť vtipný, tak mu to vychádza a keď sa snaží pôsobiť na emócie, vychádza mu to snáď ešte lepšie. S čím súvisí aj dokonalé obsadenie hlavných rolí. A veľmi zaujímavý je fakt, že scenár pôvodne vznikol ešte začiatkom devedesiatych rokov a téma, ktorú spracováva, pôsobí sviežo aj z dnešného pohľadu. Vstup však povolený hlavne romantikom, žáner sci-fi je podružný a slúži len ako prostriedok na originálne poňatú romancu. Kto s tým má problém, ruky preč, In Your Eyes si určite neužije.

Že Marc Webb zvláda na jednotku vzťahové časti, nie je prekvapením (argumenty, že sa rieši piatykrát to isté neberiem, obzvlášť k začiatkom to patrí), tým je, o koľko opulentnejšie a zábavnejšie sú akčné scény. Je trochu škoda, že scenár sa snaží riešiť príliš veľa zápletiek súčasne a aj napriek štedrej minutáži niektoré pôsobia okresane. Ani Electro nie až tak dôstojný protivník, ako by sa dalo čakať, Harry Osborn v podaní Daneho DeHaana ale v mnohom prekonáva aj Jamesa Franca. Menšie výhrady by sa našli, potenciál stále nie je vyťažený naplno, ale ako ako dynamická oddychovka, naviac podporená výborným Zimmerovým soundtrackom, aj druhý Amazing Spider-man funguje výborne. Zásluhu na tom má samozrejme aj silný záver a prísľub Sinister Six, ktorého sme sa však, bohužiaľ, nedočkali.

Keď sa Jack Bauer lúčil s fanúšikmi zdrvujúcim finišom ôsmej série, viacerí boli radi za dôstojné ukončenie. Pokračovanie s podtitulom Live Another Day bolo preto do istej miery rizikom, ale vyšlo to. Tvorcom seriálu sa za tých pár rokov zozbieralo viacero kvalitných podzápletiek, ktoré dokázali zmysluplne prepojiť a naplno zúžitkovať. Aj keď sa ku koncu zdá, že tempo poľavuje, dokážu prísť s ďalším triumfom a predošlé diely sa razom javia ako predohra niečoho väčšieho. Jediná výraznejšia výhrada tak paradoxne súvisí s možno najväčším pozitívom. Vďaka zhusteniu deja do 12 epizód absentujú hluché miesta, o to neuveriteľnejšie však môže pôsobiť ešte rýchlejší vývoj zápletky, ako sme z 24 zvyknutí. Je to však dôvod na kritku? Táto drsná a emocionálna akčná jazda totiž funguje aj po deviatykrát.

Viac než čokoľvek stávka na istotu, čo je u Singera do istej miery prekvapenie. Budúca minulosť postráda dravosť a dynamiku Prvej triedy a napriek remeselnej istote pôsobí kvalitnejšie dianie v budúcnosti, ktoré má pritom výrazne menší priestor. Vzťahy medzi postavami každopádne fungujú a takmer každá je zmysluplne využitá, napriek tomu sa neviem ubrániť dojmu, že niektoré by si zaslúžili výraznejší priestor (Raven, Trusk, alebo i Rouge, ktorá sa mihne doslova na pár sekúnd). Výrazný problém nemám ani s antiblockbusterovým finále, vsádzajúcim skôr na emócie. Horšie je to so správaním postáv v istých momentoch a nie úplne logickým vyústením, ktoré naviac jemne podrýva kontinuitu celého vesmíru a ako bonus k tomu nezmyselne prezrádza časť budúcnosti. Zábavný blockbuster sa síce dostavil, ale Vaughn chýba viac, ako sa pôvodne čakalo.

Pekne natočená fantasy melodráma s vcelku zásadným nedostatkom. Príbehovo vôbec nedáva zmysel a iba kazí renomé hercom ako Rusell Crowe, alebo Will Smith, ktorý je tu naštastie len krátko. Jediným výrazným pozitívom je iba objav menom Jessica Brown Findlay. Akiva Goldsman sa svojim réžijným debutom príliš nevyznamenal a kvôli Farellovi, ktorý je magnetom na finančné prepadáky, to mrzí dvojnásobne. Odhliadnuc od toho, že ide o prepadák plne zaslúžený.

70% Aj keď sa Revolution v priebehu oboch sérií nezbavil istých neduhov (niekedy zbytočná doslovnosť, prudké zmeny motivácií postáv), nakoniec predsa len o niečo viac prevažujú klady. Seriál si neustále drží slušné tempo, nenásilné vkladané flashbacky často aj dostatočne objasňujú úlohu postáv vo svete, baví aj istá nekompromisnosť - ani kladné postavy neváhajú zabíjať pre "vyššie dobro" po desiatkách a to aj v rámci jediného dielu. Záporné postavy sa im naviac plnohodnotne vyrovnávajú a niektoré ich aj prevyšujú (Monroe, Neville). A keďže mi druhá séria príde subjektívne o niečo temnejšia a dejovo zaujímavejšia, nemám problém hodnotenie zaokrúhliť smerom nahor.

Výnimočná záležitosť, z ktorej je aj napriek zjavnému a nutnému zjednodušovaniu cítiť kvalitu diela Orsona Scotta Carda. Výnimočná hlavne v tom, ako je iná a nejde oproti klasickým očakávaniam divákov. Enderova hra je však hlavne dôkazom, že film, ktorého obsadeniu dominujú detskí predstavitelia nemusí byť nutne pre deti či teenagerov, ale môže ísť o komplexné a sebestačné dielo. Dielo ktoré vie čo chce povedať a činí tak s neskutočnou eleganciou a filmovou dynamikou.

Bolo by ľahké odpísať Zlodejku už len preto, že niektoré nosné prvky knihy sú vo filme skôr okrajovou záležitosťou. Nespravím to, pretože adaptovať podobne ladené dielo je len z princípu náročné a tak sa logicky upravovalo, škrtalo a odnieslo si to pár postáv, či viaceré miniepizódky. To podstatné tam však stále je. Jediný problém vidím v tom, že Brian Percival síce režíruje zručne, ale ducha knihy sa drží až príliš. Film tak nijak zvlášť negraduje a iba cez sled scénok pomaly plynie k nevyhnutnému záveru. Plynie však k nemu veľmi príjemne a to či už vplyvom neustále sa pod kožu zarývajúcemu soundtracku Johna Williamsa, alebo vďaka skvelo obsadeným postavám a hmatateľným vzťahom medzi nimi. Ale akokoľvek sú Hans, Rosa, Rudy, či Max skvelí, tento film skrátka patrí Sophie Nélisse. Tá sa pre rolu Liesel doslova narodila a všetky jej dilemy, smútok, či radosť budete prežívať priamo s ňou. 85%

Keď je na celom projekte najzaujímavejšia Felicia Day v epizodickej úlohe, hrajúca samú seba, niečo nie je dobre. Z témy vozíčkarstva totiž My Gimpy Life ťaží len veľmi málo a aj to činí cez skôr predvídateľne. Stále pritom ide o neškodnú záležitosť, ktorá neurazí, ale ani nemá čím nadchnúť.