M.a.t.t.

Kto by bol povedal, že jednou z najväčších slabín seriálu nazvanom Marco Polo, bude práve ústredný charakter. Ten je v podaní nie až tak výrazného Lorenza Richelmyho skôr vedľajšou postavou, ktorá pomerne rýchlo príjme Mongolov za svoj druhý národ a do popredia je občas tlačený násilne, aj kvôli problémom, na ktoré si nepriamo zarába svojim rýchlym postupom v očiach Chána. Odhliadnúc od toho a až príliš pozvoľného úvodu, ktorý môže odradiť, má nový seriál Netflixu čo ponúknuť. Len je potrebné akceptovať fakt, že naozaj nie je o Marcovi Polovi, ale o rozmachu Mongolskej ríše pod vedením Kublajchána a celkom jasne mu dominujú čínsko mongolské intrigy a predstavitelia oboch strán (výborný Benedict Wong a o nič horší Chin Han) Ak budete čakať niečo iné, s najväčšou pravdepodobnosťou budete sklamaní.

Vitajte v svete pirátov. Black Sails si od samého začiatku razí cestu dopredu bez romantických prikrášlení, s minimom námorných súbojov, ale za to s množstvom intríg a politických podzápletiek. I tak má čo povedať a s pribúdajúcimi dielmi partia okolo kapitána Flinta vystupuje čoraz istejšie. Charaktery, ktoré mohli zo začiatku pôsobiť plochým dojmom, dokazujú, že v sebe skrývajú ďaleko viac, pribúdajú zvraty a strhujúce tempo nedáva divákovi vydýchnuť. Vyplatí sa počkať si, vidina zlatého pokladu je na tejto dobrodružnej výprave čoraz jasnejšia.

Klasická fantasy jednohubka, ktorá ničím nevybočuje z radu. Ale ten pocit premárneného potenciálu bol v tomto prípade ešte silnejší ako obvykle. Siedmy syn má viacero charizmatických hercov, slušné tempo a viac než obstojnú trikovú stránku. Ale k čomu je to dobré, keď chýba zmysluplný a dobre napísaný príbeh, ktorý ani nemá jasnú cieľovú skupinu a tvári sa mimoriadne osudovo. Aj preto som možno o niečo tvrdší ako obvykle.

Jay and Silent Bob's Super Groovy Cartoon Movie iba potvrdzuje úpadok Kevina Smitha a mám problém uveriť, že pod tak nevtipnou superhrdinskou paródiou, preplnenou fekálnym humorom, je scenáristicky podpísané meno jeho kalibru. A vôbec nič na tom nemení ani fakt, že séria Bluntman and Chronic vznikla už dávnejšie ako doplnok k jeho filmom. Slabá animácia je pritom zďaleka najmenším problémom a mrzí ma to aj kvôli zaujímavým menám podpísaných pod týmto projektom. Seriáloví Clerks boli kvalitatívne inde.

Vitajte vo svete, v ktorom sa pokojne aj bývalý trestanec môže stať šerifom malého mestečka. Vitajte v Banshee. Malé zapadnuté mesto v Pennsylvanii je ideálnym miestom na nový štart, nájdete tu mimo iné indiánsku komunitu, Amišov, ale aj svoju bývalú životnú lásku. Časom možno aj niečo viac. Len si treba dávať pozor na množstvo gaunerov, ktorí sa vám budú snažiť znepríjemniť súkromný, aj profesný život. Naštastie na to nebudete sami a možno sa vám podarí z okolností vytĺcť aj niečo, čo vám pobyt ešte viac spríjemní. Je len na vás či tomu dáte šancu. Nebudem vám klamať, cesta bude lemovaná množstvom krvi a potu. Ak sa však nebojíte výzvy, smelo do toho. Odmena môže byť sladká.

Adaptácia, ktorá rozdelila divákov na dva tábory. Jeden bol nadšený, že sa mohol vrátiť do sveta, ktorý ich pred rokmi tak nadchol, ďalší zase sklamaný, nakoľko nedostal nového Pána Prsteňov. Je to logické, aj v priamom porovnaní knižných predlôh Hobit stráca v osudovosti, atmosfére, ale vďaka rozprávkovejšiemu štýlu je to dokonale akceptovateľné. Problém nie je v tom, že sa Peter Jackson pokúsil z Hobita vytvoriť nového Pána prsteňov, ani v adaptácii tak krátkej knihy do troch dielov. Problém je v tom, že aj napriek štedrej minutáži a zapracovaniu dodatkov je väčšina postáv buď plochá, alebo nevýrazná a pridanú hodnotu nahradilo vizuálne pozlátko a priehrštenie trikových scén. Vlna kritika z niektorých strán je i tak neopodstatnená, v rámci fantasy žánru ide stále o spičku a prvotriednu dobrodružnú zábavu, ktorá nerobí nikomu zo zúčastnených zlé meno. Len tá duša pôvodného diela trochu chýba.

Vlastne by bolo veľmi jednoduché zhodiť prvú časť poslednej kapitoly boja o Panem a odsúdiť ju ako najslabší diel. Predošlé diely boli totiž v mnohom úplné iné, čo však čitateľov predlohy nemôže prekvapiť. Ale aj pri rozdelení Drozdajky na dva filmy je vlastne všetko na svojom mieste a pri krátení by sa strácali motivácie postáv. Motív labilnejšieho jedinca zneužívaného spoločnosťou je cítiť, vítané sú aj zmeny oproti predlohe, ktoré sa dotýkajú vybraných postáv. I vrcholné momenty sú točené vrcholne a s patričnou intenzitou hodnou revolúcie. Lenže aréna a istý náboj predsa trochu chýba. Miesto nej je tu na žánrové pomery inteligentne spracovaná mediálna satira a boj na mediálnom fronte, ktorý rozohrávajú dve kľúčové figúrky na šachovnici. Nie je to vôbec málo, ale skutočná revolúcia príde až nabudúce.

Záverečné titulky sú geniálne, platí to aj o vypointovaných scénach, kde je v strede pozornosti Ice Cube a výborná je aj záverečná sequelová koláž. 22 Jump Street je po všetkych stránkach zábavnejší film ako prvý, no i tak ho nemôžem hodnotiť výrazne pozitívnejšie. Pretože Lord a Miller nevedia rozprávať príbeh a skôr ako o deji možno hovoriť o spleti skečov s vulgárnym humorom presahujúcim medze únosnosti. Komediálny žáner vo vrcholnej podobe si predstavujem predsa len trochu inak.

Vynikajúca thrillerová práca, ktorá si vystačí s konverzačnými scénami a flashbackovou štruktúrou, ale dynamickou réžiou, stiesňujúcou de Marcovou hudbou a presne hrajúcimi hercami to predáva bez najmenšieho zaváhania. Dokonca ani s neustále sa kopiacimi zvratmi nestráca pôdu pod nohami a aj z retrospektívneho hľadiska dávajú kľúčové udalosti zmysel. Potešujúce je, že to platí aj o záverečnej pointe, ktorá nemá ako skaziť celkový dojem. Niet divu, že film s tak atraktívnou témou trhal v Belgicku rekordy návštevnosti. Vzhľadom k jeho kvalitám ani nie je dôvod mu to nepriať.

Film, ktorý dostojí svojmu názvu. Na jednu stranu sa tvári ako klasický teenagerský konzum, na druhú stranu sa v ňom skrýva niečo viac, ako témy humanizmu, či zaraďovania sa do spoločnosti. Len škoda že svet Veronicy Roth nedáva vôbec zmysel a jej kastovný systém by nemal šancu ustáť dlhšie časové obdobie. Čo ma bohužiaľ vyrušovalo v expozícii viac než dostatočne. Odhliadnuc od toho, však Divergencia nie je zlá, či už vďaka sympatickým hercom, aktívnej hlavnej hrdinke a atmosfére dystopického Chicaga. Tú režisér Neil Burger navodzuje umne, nemá problém s tempom a vie predať aj akčnejšie scény. Minimalistická a jednoduchá zápletka síce v závere dopláca na skratkovitosť, ale navzdory tomu filmu nemožno uprieť, že v rámci danej cieľovky v zásade funguje. 70%