ScarPoul

Dôvod prečo som do toho išiel - Jane Levy. Výsledok - Not worth it.

Jeden z najlepších Scorseseho filmov. Tu sa ukazuje ako veľmi je pre celý tvorivý tím dôležitá Schoonmaker ako strihačka. Ten film má toľko informácií a tak šialené tempo, že nedokáže nudiť. Stále sa tam niečo deje. A keď sa nejedná o podvody a násilie, sú to vzťahové problémy vyšperkované na neúnosnú mieru. De Niro a Pesci majú herecký koncert. Každý pohľad, každé gesto, každé zastavenie kamery, má svoje opodstatnenie a dôvod. Ten film dýcha z každého políčka niečim surovo úprimným. A Scorsese takéto filmy robiť vie. Pri Goodfellas mi to tempo trochu utekalo, ale Casino som vždy považoval za šialenú jazdu. Tú Scorsese pre mňa prekonal až Vlkom z Wall Street. Pre mňa nadčasová záležitosť. Kamera, hudba a scenár. Všetko je tu spravené tak, ako má byť.

Ono to síce začne zaujímavo, ale od konfrontácie s policajtom sa to nesie vo vlne zaužívaných klišé. Originalita ide mimo a zostáva len tradičné dokončenie príbehu v kontextoch žánru. Čo trochu pri hereckom triu Samberg, Milioti a Simmons zamrzí. Ak by som chcel romantický film siahnem asi po iných dielach. A na sci-fi je to príliš na povrchu. Postavy síce prejdú premenou ale pre mňa je nedostačujúca. Film síce odsýpa a nemá hluché miesta, ale nemám dôvod si ho pozrieť druhýkrát, čo je pri niečom, čo sa hrá na Feel Good movie, problém. Osobne mám Hromnice radšej. Samberg je tu prekvapivo herecky na úrovni. But is it enough?

Ono je to tak. Niečo sa javí ako dobrý nápad, ale nie je. Niečo sa vám snaží nahovoriť, že je to inteligentné, nad vecou a zároveň riadne brutálne...ale nie je. Snaží sa to vo vás vytvoriť sympatie voči postavám a zároveň predať hlbšiu myšlienku...ale nedeje sa to. A to je Mayhem. Scenár je tak veľmi zlý...že podkopáva čokoľvek, čo je na tom filme dobré. Ale ani tých vecí nie je až tak veľa. Hodina a dvadsať minút sa nesie v znamení predvídateľnosti a neskutočnej nudy. Po prvých 20 minutách som vedel presne ako to bude vyzerať na konci. O postavy sme sa nebáli a vtipy nefungovali. Krvi bolo málo a tie dejové zvraty pôsobili samoúčelne. Toto nie je ani béčko. A teraz k tomu dôležitému. Mali by sme začať riešiť fakt, že Samara Weaving zachraňuje filmy. Len kvôli nej som túto ohavnosť dopozeral a bol som ňou unesený. Každý film čo som s ňou videl, posunie o úroveň vyššie a ja len napäto čakám kedy prejde z druhotriednych filmov do prvej ligy. Herecky to ťahala veľmi a pritom je vedľajšia postava. Jej gestá, drobná herecká akcia, aj keď na ňu nie je kamera upriamená, a ten zlatý úsmev. Ona filmu vyslúžila dve hviezdy. Inak je film tak nelogický ako vyprážaný ľad.

Dostal som sa k tomuto úplnou náhodou. Pozrel som prvú časť a bol som taký, že okej. Nebolí ma z toho hlava skúsim ďalšiu časť. No a takto som sa dopracoval ku koncu. Očividne je v mojom 30 ročnom, tučnom a spotenom tele niečo, čo sa vie stotožniť s problémami 12 ročných dievčat. Minimálne mám asi rovnako veľké prsia... (joke?). Každopádne je to seriál, ktorý veľmi komplexne pojednáva o dospievaní, hoci z toho dievčenského pohľadu. Má to sympatické postavy, niekoľko vtipných scén a množstvo morálne vyspelých rozuzlení. Ak by moje decká dakedy pozerali niečo takéto, asi by som bol šťastný. Hodnotový seriál, ktorý vytvára charaktery a poukazuje na rôzne ťažkosti s tým späté mi príde ako veľmi príjemný nápad. Nie je to vulgárne, je to nenásilné a hlavne hrdinky som si obľúbil. Hlavne Mary Anne. Za mňa spokojnosť. Hoci rozhodne nie som cieľová skupina... či? 1.séria - 80%

Takýchto filmov je milión.Rasová segragácia je aj v súčasnosti dosť veľký problém. A mnohí filmári sa tejto téme venujú, len intenzívne menia prostredia v ktorých sa rovnaký príbeh o snahe o rovnoprávnosť odohráva. The Banker má všetky zaužívané klišé. Vety typu - som na teba hrdý synak - alebo tradičnú white hate - kedy sú až na dve-tri postavy takmer všetci plnokrvný rasisti. Takže aj napriek tomu, že film neprináša nový pohľad na problém, využíva zaužívané pravidlá žánru aby nám predstavil ďalších odvážlivcov, ktorý sa snažili spraviť niečo nemožné. A Nolfi to servíruje bez chýb, bez prešľapov a dopomáha mu k tomu silné herecké zoskupenie. Hoult a Jackson sú tu parádny. Stáva sa z toho Feel Good movie. Možno mám pre tieto veci slabosť. Možno úmyselne nevidím za stenu priemernosti, za ktorou sa zvyknú takéto snímky schovávať (a nemusí ísť vždy vyslovene o rasizmus). Ale sú to fajn strávené dve hodiny. Kde aj napriek family friendly pocitu cítiť nespravodlivosť na sto honov. A kto vie? Možno práve takéto filmy prebúdzajú viac empatie, ako tie, ktoré sa snažia silou mocou ukazovať hrôzostrašné dopady rasovej nenávisti. Každopádne, subjektívne za mňa, mierny nadpriemer.

V zásade sa jedná o skutočný náhľad do života chudobných ľudí na Taiwane. Každý režisér sa snaží o drobnocit vo vykreslení charakterov, ktorý spôsobuje sympatie voči postavám a aj porozumenie. Siao-sien Chou vo svojej poviedke Nosič reklamy síce koketuje so sociálnou drámou o živote strádajúcej rodiny ale príbeh končí v typicky pozitívnom duchu, ktorý u tvorcu, minimálne z tých filmov, ktoré som videl, vyžaruje. Zároveň je v rámci zvyšnej dvojice najslabší. Druhá poviedka Vickin klobúk, mi príde svojou formou a snahou o poetický presah u potulných predavačov najvyzretejšia a zároveň najsmutnejšia. Funguje v nej úplne všetko. Tretia poviedka Chuť jabĺk má výbornú prvú časť a aj formu. Vystačí si s ľahkým humorom, ktorý mi tam ale nepasoval. Vyústenie je síce pozitívne ale narúša predtým tak pekne vybudovanú atmosféru. Tento film je príjemnou sondou s uveriteľnými postavami. Sonda to nie je pamätná ani dôležitá v kontexte tvorby zúčastnených tvorcov ale aspoň ukazuje, že boj o šťastie zvádzajú aj ostatní. Hudobne je to pestré a príjemné. Znesiteľný priemer.

Niektoré diely výborné. Iné zase pritiahnuté za vlasy. Ako keby tu miera absurdity dosiahla nový stupeň a narúšala tak zaužívané vtipy a prostredie v ktorom sa postavy nachádzajú. Na to, že sa jednalo o poslednú sériu je vidieť v niektorých dieloch absolútnu neschopnosť prísť s nejakým kvalitným nápadom. Finále je potom mdlé a nezaujímavé - až na Teri Hatcher. Čakal som od toho trochu viac. Neupieram tomu fenomenálnosť a kvality. Larry David niekedy trafí klinec po hlavičke tak ako nikto. Ale v konečnom dôsledku chápem, prečo to tak zapadlo. Každopádne som spokojný, že som to videl. 9. séria - 75%.

Dokumentárny cyklus ktorý podobne ako Planet Earth učaruje. Hrdinovia za kamerou sa vydávajú tam, kde nikto pred nimi a zachytávajú zvieratá a ich zvyky bez obalu a príkras. Blue Planet II je krásnou exkurziou do sveta, ktorý ešte nepoznáme. Drobné záblesky porozumenia, inteligencie u zvierat a ich prínosu pre svetový ekosystém tu vytvárajú manifest pri ktorom sa oplatí zamyslieť. Posledný diel cyklu ukazuje vedcov a výskumníkov s prognózami a dopadmi ľudského elementu na oceány. Po všetkej tej kráse a úžasných scenách čo sme videli je tento diel akýmsi varovným prstom. Attenborough bude pre mňa vždy tým človekom čo ukazuje na staré kolená, že sa to dá aj inak. A že krásy o ktorých nevieme, sú všade okolo nás. Dokonca nás vyzýva kam sa pozerať, aby sme ich docenili. Za použitia modernej techniky je toto cesta, ktorá zanechá emóciu. Obrovská spokojnosť.

Raz za čas sa dostanem k českému filmu a dúfam, že nebudem znechutený. Vlastníci ma ale potešil. Havelka nie lenže krásne zadefinuje charaktery ale zároveň veľmi organicky a prirodzene prechádza z vypätých situácií do tých vtipných a robí to uveriteľne a s ľahkosťou. Koniec mi príde trošku polopatistický a zbytočne moralistický - každá hlúposť potrestaná - pretože by sa mi žiadala viacej absurdné zakončenie. Ale to je moja jediná výtka. Nepôsobí to divadelne a má to skvelé tempo a množstvo wtf momentov. Postavy dokážu nasrať aj znechutiť. Celú show si pre seba kradne Andrej Polák, ktorého postava má aj nejaký presah a je vo svojej podstate morálne e EQ inteligentná. Spokojnosť. A zase mám na rok od českého filmu pokoj.