ScarPoul

V zásade rovnaký príbeh ako Cute Girl. Rovnaké postavy len v iných úlohách, a hoci sú tam niektoré dejové zvraty pozmenené, je to celé ako keby to prešlo cez kopirák. Obidva filmy majú hodnotu len v tom, že nám ukazujú spôsob života mladých ľudí v 80 rokov v Čine. A ešte hudba je taká, že sa dostáva pod kožu. Každopádne mi obidva snímky prídu ako na zákazku. Ako niečo čo sa má točiť aby to pobavilo ľudí. Umelecká hodnota mimo tej historickej tam nie je takmer žiadna hoci na ústrednú dvojicu sa dobre pozerá a chémia medzi nimi funguje. Znesiteľná priemerná jednohubka.

Prvých 40 minút je hravých a príjemných. Aj vďaka dedinskému prostrediu a plejáde postavičiek, ktoré archetypálne naplňujú svoj osud či už z pozície rozumných príbuzných alebo vtipných kamarátov. Siao-sien Chou zase točí s ľahkosťou a dynamikou. Vtipy mu častokrát vyjdu a zanechajú dobrý pocit a dokonca aj tie muzikálové čísla sa tam hodili. Ústrednú pieseň budem mať ešte nejaký čas v hlave. Ku koncu to prejde do tradičných romcom príbehov, bez nejakého rušivého elementu. Všetko končí v zásade happyendovo. Nič prekvapujúce. Ale osobne mám z toho dobrý pocit. Nie je to žiadne masterpiece ale ani sa to takým dielom nesnažilo byť. Chcelo to baviť a to sa tvorcom podarilo na výbornú. Uvidíme čo ďalšie Chouové filmy. Zatiaľ ale úsmevná záležitosť, ktorá fanúšika takýchto filmov( ako som ja) celkom poteší.

Druhá séria je minimálne rovnako dobrá ako prvá. Som veľmi šťastný, že sa tento seriál dostal na úroveň kvalitnej konverzačky s niekoľkými chuťovými prestrelkami. Tvorcovia sú si istejší a herecky je to na úrovni. Prerod Diega Lunu je tu zobrazený bez najmenších príkras. Najviac poteší, že aj napriek tomu, že držíme palce DEA tak rovnako držíme palce aj jemu, aby to všetko ustál. Množstvo postáv z pôvodných Narcos sú čerešničkou na torte. A prísľub tretej série, ktorá by mala byť tým, čo pre pôvodný Narcos bol Cali carter má až zimomriavkový efekt. Scoot McNairy kupodivu vo svojej úlohe uveriteľný a s množstvom silných miest. Santaolalla skvelý a Andrés Baiz ako režisér je zase stávka na istotu. Som nadšený a teším sa na to čo bude ďalej. 2 séria - 90%

Samozrejme, že to nie je také ako jednotka. Stáva sa z toho propaganda a všetko začína byť na príbehu účelové. Ale kupodivu to stále baví. Film už nie je taký elegantný a dych berúci ako jednotka ale veľmi zaujímavým spôsobom stavia prvú časť do diskurzu a kontradikcie. Dá sa o tom diskutovať poriadne dlho ( ak je na stole správne pitie a snack), a takých filmov( ktoré nedosahujú kvalitu originálu, ale rozpráva sa o nich) nie je veľa. Myslím, že by si séria zaslúžila lepšie pokračovanie alebo finále. Ale mimo toho, to stále prinieslo v prelomových rokoch myšlienky a postavy, ktoré by dnes vďaka PC až tak hladko nefungovali. Pozerateľný priemer.

Svojho času bol toto jeden z mojich obľúbených filmov. Doteraz si pamätám ako som ho ako trinásťročný videl a nevedel som poriadne zaspať nasledujúce tri dni. Fukasaku vie natočiť akciu. A čo si na filme vážim zo všetkého najviac, dokáže predať aj nejaké posolstvo. V rámci žánru a prevedenia, bezchybné. Vždy keď som videl ako Američania alebo fanúšikovia Hunger Games tlieskajú nad originálnym nápadom tejto knižnej série, spomenul som si na BR a na to, ako emocionálne ten film rozbije človeka ( ak je to teda jeho šálka kávy). A ako sa vlastne komerčný vkus stal fádnym a nezaujímavým. BR je film ktorý si vždy rád pozriem. A ak by mal niekto záujem čítať podobný príbeh len v stareckom prevedení, odporúčam Koniec strieborného veku od Jasutaka Cucui. Aj to je riadna chuťovka.

Ženský výstrek ktorý vytvorí dúhu. Imamura svoj posledný film natočil zručne. V tradícií jeho predchádzajúcich filmov, ktoré natočil po 89, sa aj tento dostáva do civilnejšej roviny. Ale prvky magického realizmu a sexuálnej deviácie robia z filmu presne to, čo očakávame. Film je plný úsmevných momentov - japonec s vedomím že bude mať sex, uteká rýchlejšie ako černoch trénujúci na olympiádu - ktoré ho poľudšťujú. Kódži Jakušo je znova vo svojej hereckej kreácií úradníčka po bankrote uveriteľný a sympatický. Film celkovo pomalý otvára mikrokozmos malého mestečka so všetkými bizarnými postavičkami. Film o hľadaní si miesta v živote. O nových začiatkoch a o ženskom ejakuláte. Imamura točil filmy, ktoré boli svojou témou kontroverzné aj pred 30 rokmi. Dokázal vytvoriť bizarné svety a bizarné postavičky, ktoré sa zmietali vo víre túžob a strachu. Vydláždil cestu Japonskému filmu ako ho poznáme dnes. Toto nie je Kurosawa ani Ozu. Toto je režisér, ktorý oslavoval ľudskú animálnosť, sexualitu a deviácie. A snažil sa ich vnímať ako niečo obyčajné, hoci im dodával umelecký háv. A vo väčšine prípadov sa mu to aj podarilo.

Film o doktorovi, ktorého expertízou je pečeň a ktorého úpenlivá snaha prísť na spôsob ako zabrániť neustále sa šíriacej žltačke na prvý pohľad nevyzerá ako typické Imamurove dielo. Ale podobne ako v prípade jeho predchádzajúceho snímku Úhor je aj tu dominantný ľudský príbeh. Postavy, ktoré obklopujú život doktora spoznávame cez jeho interakciu. Jeho túžba niečo zmeniť je v centre celého diania. Jeho robota začne mať vyššie poslanie a toto poslanie začne úplne stierať všetky predsudky a názory aké by u neho mohli nastať. Odrazu skrýva utečenca, potláča svoje túžby k mladej slúžke, ktorá je do neho zamilovaná a snaží sa nebrať zastrašovanie armády na vedomie. Príbeh ktorý končí padnutím atomovej bomby má skvelú výpravu. Zameriava sa na obyčajného človeka, tradície a modernú vedu, ktorá bola v mnohých veciach ešte v plienkach. Koniec je potom príjemným prekvapením. Citlivým, úsmevným a čarovným. Film, kde je hrôza potláčaná, hoci je jej tam množstvo. A Akira Emoto v úlohe Kanzo Senseia znamenitý. Hlavne jeho beh starými uličkami japonského mestečka.

Príjemný film s fantastickým Kódži Jakušom. Jeho Jamašita je uveriteľnou postavou, ktorá sa zmieta v tragédií a podobne ako uväznený úhor, ktorý je jeho spoločníkom, sa snaží nájsť miesto, kde by mohol patriť. Dôraz na hlavného hrdinu, ktorý je obklopený rôznorodými postavičkami funguje. Prostredie malého mestečka je tu využité na maximum a absenciu výrazných dramatických scén sa tu Imamura snaží nahradiť ukázaním jednoduchého spôsobu života malomestských ľudí, ktorých najväčšou drámou je nájsť si k sebe cestu. Hoci sa tu Imamura na začiatku nezaprie. Striekajúca krv, nahé telá a silná dramatická atmosféra - zvyšok filmu je skôr poetický a príjemný. Film, ktorý z jeho druhého tvorivého obdobia trochu vybočuje ale svojou príjemnosťou a úprimnosťou baví. Ústredný hudobný motív je krásny a skvelo dopĺňa feeling celého príbehu. Finále je potom pozitívne ladené, čo je tiež niečo v čom by ste Imamuru ťažko hľadali. Nie dokonalé. Má aj lepšie filmy. Ale aj napriek tomu to bolo veľmi príjemné.

Trochu som sa okašľal. Toto je dokument pre detského diváka. Čo nie je vôbec zlé. Podávajú sa tu podstatné informácie, Crowe ako rozprávač funguje a kamera je krásna. Až poetická v niektorých prípadoch. Bohužiaľ, kto je odchovaný na BBC dokumentoch a kto si značne užíva zárezy, ktoré do prírodopisného filmu robí David Attenborough bude trochu sklamaný. Ale ako prvé zoznámenie s problematikou morských korytnačiek je to viac ako dostačujúce. Len aby som uviedol na správnu mieru. Dokument je dobrý, len celá tá odysea je vyrozprávaná rýchlo a bez výraznej akcie alebo dramatickej scény. Bunji je ale v pohode korytnačka a želám jej všetko dobré.

SPOILERY: Na začiatku som si myslel, že to bude strašná volovina. Lenže potom to začalo napĺňať žánrové pravidlá, bez toho, aby to pôsobilo hlúpo a ja som sa odrazu začal tešiť. Že by ďalší poctivý nezávislý oldschool horor? Lenže potom príde posledných 20 minút, ktoré to hodia do vôd priemeru a to aj napriek tomu, že je tam celkom prekvapivý zvrat. Tvorcovia ako keby ku koncu nevedeli čo ďalej a namiesto poriadneho zamyslenia išli líniou v poslednej chvíli príde záchrana. A tu to prestáva fungovať. Keď som ešte na konci videl ošetreného psa, ktorým prešla guľka musel som sa pousmiať. A je to strašná škoda. Policajt čo sa prestrelí v poslednej sekunde? Otec, ktorý krvácajúc nájde v hustom lese práve ten strom, ktorý má nájsť? A finálny cliffhanger odrazu pôsobí ako päsť na oko. Pritom bosorka vyzerá pekne nechutne. Atmosféru to má dobrú a dokonca aj hrdinovia vám prídu po čase sympatický. Na začiatku si to neberie servítky a zomierajú ľudia, len aby boli v závere tí dôležitý zachránení. A tých 35 rokov medzi prológom a hlavnou dejovou líniou?...( what happened)? Ako vravím, nebyť posledných 20 minút tak fušersky odfláknutých jednalo by sa o výbornú chuťovku. Takto je z toho pozerateľná a miestami zábavná jednohubka.