Circumscriptor

"I know what you're thinking. "Did he fire six shots or only five?" Well to tell you the truth in all this excitement I kinda lost track myself. But being this is a .44 Magnum, the most powerful handgun in the world and would blow your head clean off, you've gotta ask yourself one question: "Do I feel lucky?" Well, do ya, punk?" Skutočne ma fascinuje, ako rozdielne tento film vnímam v porovnaní s ostatnými filmovými fanúšikmi. Je jedno, či sa jedná o priaznivca, alebo odporcu Drsného Harryho - asi každý z nich sa zhodne na tom, že tento snímok miluje/nenávidí z jedného prostého dôvodu; jedná sa o sedemdesiatkové klišé. S týmto tvrdením musím hlboko nesúhlasiť. Film pracuje s celkom originálnymi a realistickými prvkami, ktoré nie sú jedinečné len na tú dobu, ale vo filmovej brandži ako celku bývajú v móde len veľmi výnimočne. Jeho prvým plusom sú perfektne zohraté postavy. Hlavne Drsný Harry je skôr večne otrávený, než drsný a v podaní nezabudnuteľného libertariánsky zmýšľajúceho Clinta Eastwooda je to jedna z najlepších filmových postáv vôbec - Clint totiž svoje spoločenské postoje prenáša aj na filmové plátno. Ďalším plusom je, že sám hlavný hrdina nie je tak drastickým stredobodom pozornosti, ako napr. John McClane zo Smrtonosnej pasce. Jeho ďalšou výhodou je, že ani nie je priveľmi nepriestrelný a nezraniteľný, čo opäť zanecháva klišéovatosť filmu v úzadí. A najveľkolepejším prvkom tohto kinematografického skvostu nemôže byť nič iné, než samotný Clintov revolver Smith & Wesson Model 29 ráže .44 Magnum. Kebyže sa film natáča v súčasnej dobe, tak s najvyššou pravdepodobnosťou mu pridelia asi nepraktické .500 Magnum, alebo o niečo praktickejší Ruger Super Redhawk .454 Casull (v dobe natáčania sa pištole tejto ráže žiaľ sériovo nevyrábali), ale spomínaný Smith & Wesson bude vďaka svojej účasti už navždy legendou. Nuž, Drsný Harry je vážne veľmi príjemný film so zaujímavou a originálnou atmosférou, ktorý rozhodne nesmie chýbať vo filmotéke žiadneho kinematografického nadšenca do paľných zbraní!

Vážne si nie som istý, či som videl rovnaký film, ako ostatní uživatelia. Tomb Raider je neskutočná ľahkomyselná idiotina pre 50-ročných morbídne obéznych masturbátorov, ktorá vo svojej podstate stelesňuje všetko, čo na filmoch podobného žánru z duše nenávidím. Aj keď sú tu herecké výkony relatívne dobré, tak scenár vo mne do poslednej bodky vyvoláva pocit, ako by ho písalo desaťročné decko, počítačové efekty a lá začiatky CGI svojím prevedením pripomínajú skôr o dvadsať rokov staršie filmy a všadeprítomná iracionalita diváka príšerne irituje. Pre kriticky mysliaceho jedinca trochu rozviniem tú iracionalitu - v každej akčnej scéne sú jednoducho vždy popierané fyzikálne zákony vrátane samotnej kauzality a hlavní protagonisti disponujú podobnými schopnosťami, aké sme mohli vidieť medzi hrdinami Matrixu Reloaded. Je tu však jeden menší problém; Matrix bol len počítačová simulácia a jeho postavy mohli získať schopnosti v závislosti od toho, ako dobre vedia hacknúť program. Zatiaľčo prostredie Tomb Raidera má u diváka evokovať dojem reality, akú poznáme z bežného života a tak teda silne pochybujem, že je možné hackovať fyzikálne zákony. Nuž, podobný film som si pustil posledný krát (viem, že asi som nenormálny, ale jednoducho nie som stavaný na lacnú zábavu).

Aj keď mám Stephena Kinga ako spisovateľa celkom rád, tak Pet Sematary patrí skôr medzi jeho podpriemerné diela, hoci malo obrovský potenciál. Od filmovej adaptácie som toho veľa nečakal, ale koniec koncov sa jedná o pomerne dobre urobené béčko snažiace sa o verný opis knihy. Tento film však v sebe má niečo príšerné a strašné - tak odporné, hnusné, emocionálne vydieračské a nechutné dávkovanie atmosféry, ktoré sa hrá s citmi diváka sa len tak často nevidí. Pet Sematary je naozaj len pre veľmi silné žalúdky a emocionálne stabilných divákov; ľudí opačného charakteru to dokáže pomerne slušne rozhodiť. Nuž, a nakoniec by som to všetko chcel zhrnúť s malým dodatkom - vzhľadom na to, že snímok je podľa nie až tak dobrej knižnej predlohy, je vcelku natočený pomerne obstojne, ale ak by sa však jednalo o moju vysnívanú verziu tohto filmu, tak by som sa snažil o nakrútenie ešte väčšieho a viac naporcovaného emocionálneho thrilleru, ktorý by končil jednoducho tým, že by Louis Creed svojho syna nepochoval a radšej by ho pekne zaniesol naspäť do vlhkého hrobu. Síce by to nebolo tak veľkolepo krvavé a efektné, ale som si bytostne istý, že by to filmu drasticky navýšilo kvalitu.

Naozaj zaujímavá kombinácia slabšieho odvaru Se7en skombinovaného s Red Lights. Pozoruhodne tu fungujú prvky tradičného trhilleru a mysteriózneho filmu, v niektorých momentoch to šlape presne tak, ako by malo - ale je tu jedno veľké "ale". Aj keď ma to mrzí, tak mám neustále pocit, že Solace je po celú dobu slabé, nedokončené a ešte len čaká na dobu, kedy by sa mohlo rozbehnúť, ale Anthony Hopkins v hlavnej úlohe film neústupne ťahá vpred. A to dosť solídne. Veľmi silno totiž pochybujem, že by podobný snímok mohol takto očividne zachrániť niekto iný, než práve Hopkins.

Po zhliadnutí druhého dielu som si ako divák skonštruoval bezchybnú dedukciu, ktorá pripisuje jeho jasný pokles kvality oproti dielu prvému k explicitnej absencii Johna McTiernana. Preto som počítal s tým, že to trojka krásne vráti do starých koľají a môžem sa tešiť na približne rovnakú nálož, akú mi mohla poskytnúť brilantná jednotka. Ale nakoniec som sa dočkal niečoho, čo vo mne vyvoláva trochu zmiešané negatívne pocity - neviem, či mám byť smutný, alebo enormne nasraný! Prvá polovica filmu šlape ako hodinky, je nápaditá, napínavá, dokáže diváka zaujať (jednoducho typická mctiernanovská masáž mozgu). Ale v druhej polovici sa film prehupne do Harlinovho osemdesiatkového klišé, ktoré ma neuveriteľne unavuje a nudí (kebyže to prehupnutie nie je tak postupné, tak mám pocit, že som sledoval dva rôzne filmy). Som hrozne smutný z vlastnej naivity, že som si tak dlhú dobu dokázal myslieť, že tento film bude možno konkurovať samotnej jednotke. Nuž, mýlil som sa. Dokonca aj hlavný záporák taktiež príliš skoro stráca svoju tajomnosť a Irons legendárnemu Rickmanovi nesiaha ani po členky. Bohužiaľ, Die Hard 3 je pravdepodobne najviac schizofrenický film môjho života...

V podstate je to to isté, čo Groundhog Day, akurát je to v modernejšom, menej originálnom, temnom, primitívnom a trápnom rádobyformáte. Nejaký pokus o film tam bol, ale vážne nevidím iný účel zhliadnutia tohto filmu, než úmyselné mrhanie časom. Naozaj neviem, čo by som k tomu viac povedal - nefunguje to ani ako horor, ani ako komédia a ani ako fantasy.

Neskutočnou chybou tohto filmu je jednoducho to, že nasral obrovské množstvo divákov, ktorí so zatajeným dychom očakávali veľkolepý návrat Monty Pythonov. Ja som to ale celé bral z opačného konca a ešte k tomu aj s pomerne veľkou rezervou. Očakával som nízkorozpočtovú stupídnu magorinu, ktorej som sa aj dočkal. A sám môžem s čistým svedomím povedať, že Absolutely Anything dokonca veľmi príjemne predčilo moje očakávania. Vzhľadom na nízky rozpočet sú tu celkom obstojné efekty, herecké výkony sú tiež fajn, ale najpozoruhodnejší je práve filmový humor. Skálopevní fanúšikovia Monty Pythonov budú možno mierne zmätení, ale humor v tomto snímku je zaujímavou kombináciou britského a amerického - v priebehu stopáže sa niekoľkokrát striedajú, miešajú a v konečnom dôsledku to funguje celkom dobre. Len ja naozaj neviem, akej kategórií divákov by som tento film odporúčil. Nuž, asi mi ostáva uzavrieť to tak, že len tým, ktorí majú so mnou relatívne zhodný filmový vkus.

Upozornenie: Komentár sa vzťahuje na INSIDIOUS a aj na INSIDIOUS 2! Nuž, James Wan je skutočný hororový magnát, aký sa len tak niekde nevidí. Érou takto nadaných ľudí boli predovšetkým sedemdesiate a osemdesiate roky (k hlavným lídrom patril John Carpenter) a preto ma veľmi teší, že podobní režiséri ešte nevyhynuli. Insidious má od začiatku tú správnu trýznivú atmosféru (nečakajte lacné lakačky), všetko je správne hnusné a vyladené do najmenšieho detailu. Film je robený jednoducho tak, že divák je odsúdený na to, aby čo i len to najmenšie napätie a hrôzu prežíval spolu s hlavnými protagonistami - pri scéne, v ktorej "médium" vstúpilo do izby chlapca v kóme a začalo opisovať svoje vidiny, mi prišlo naozaj zle. Nápad so vstupom do zásvetia, na ktorom stojí celý film, mi príde nesmierne originálny a jeho inicializácia je tu prevedená naozaj bravúrne. Akurát, možno ako jediné mínus prvého dielu môže pôsobiť práve záver, ktorý svojím laickým "tragickým" koncom pripomína práve tie lacné béčkové horory, ktorým sa Wan celou svojou bytosťou vyhýba. Koniec koncov, bola to vlastne aj nutnosť (ak chápeme obe časti ako celok) a Insidious 2 onú laickosť vysvetlil a rozviedol tak pekne, že opäť vrátil moje počiatočné divácke nadšenie do starých koľají.

Upozornenie: Komentár sa vzťahuje na INSIDIOUS a aj na INSIDIOUS 2! Nuž, James Wan je skutočný hororový magnát, aký sa len tak niekde nevidí. Érou takto nadaných ľudí boli predovšetkým sedemdesiate a osemdesiate roky (k hlavným lídrom patril John Carpenter) a preto ma veľmi teší, že podobní režiséri ešte nevyhynuli. Insidious má od začiatku tú správnu trýznivú atmosféru (nečakajte lacné lakačky), všetko je správne hnusné a vyladené do najmenšieho detailu. Film je robený jednoducho tak, že divák je odsúdený na to, aby čo i len to najmenšie napätie a hrôzu prežíval spolu s hlavnými protagonistami - pri scéne, v ktorej "médium" vstúpilo do izby chlapca v kóme a začalo opisovať svoje vidiny, mi prišlo naozaj zle. Nápad so vstupom do zásvetia, na ktorom stojí celý film, mi príde nesmierne originálny a jeho inicializácia je tu prevedená naozaj bravúrne. Akurát, možno ako jediné mínus prvého dielu môže pôsobiť práve záver, ktorý svojím laickým "tragickým" koncom pripomína práve tie lacné béčkové horory, ktorým sa Wan celou svojou bytosťou vyhýba. Koniec koncov, bola to vlastne aj nutnosť (ak chápeme obe časti ako celok) a Insidious 2 onú laickosť vysvetlil a rozviedol tak pekne, že opäť vrátil moje počiatočné divácke nadšenie do starých koľají.

Pravdupovediac, tento film ma celkom sklamal. Jednotka bola neuveriteľne príjemná akčná masáž, ktorá si v priebehu celej svojej existencie udržovala svoju intelektuálnu rovinu a bol to kompletne úžasný film od začiatku a až do konca - nemám jej čo vytknúť. Ale tu je jednoducho vidno, že dvojku nerobil Tiernan. Efekty ako tak ujdú, ale v plnej kráse sa sem dotrepalo staré známe osemdesiatkové klišé, hlavný záporák už nestojí za nič a miestami je dokonca až hrôzostrašne komický; a vo filme sa taktiež nájdu miesta, na ktorých už zlyhal nie len dej, ale už ma dokonca nedokáže zaujať ani samotná akcia. Ale je tu aspoň jeden svetlý bod - Die Hard 2 je oficiálny filmový debut Roberta Patricka, bez ktorého by si ho nikto z nás nemohol užiť v roli T-1000!