Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Animovaný
  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Krimi

Obľúbené filmy (10)

Svätá hora

Svätá hora (1973)

"Rub your clitoris against the mountain..." = audiovizuálna poézia

Koyaanisqatsi

Koyaanisqatsi (1982)

"Koyaanisqatsi" means: "chaotic life"/"crazy life"/"life out of balance"/"a state of life that calls for another way of living" - "Near the day of Purification, there will be cobwebs spun back and forth in the sky." Prednedávnom som napísal, že Samsara je mindfulness na filmovom plátne. Ak som teda hovoril pravdu, tak Koyaanisqatsi je potom niekoľkokrát vyhajpovaný, čistý, rýdzy a umytý mindfulness šmrncnutý štedrou porciou artového transcendentna. Oproti Samsare je skrátka o triedu vyššie a dovolil by som si povedať, že je dokonca jednou z tých najlepších vecí, aké svetová kinematografia za celú dobu svojej existencie vyprodukovala. Audiovizuálne je to poriadny trip a ak zoberieme do úvahy, že sa jedná o takmer 40-ročný artefakt, tak nad technickým spracovaním väčšiny scén zostáva rozum stáť; v prípade, že samozrejme opomenieme hypnózu z geniálnej hudby veľmajstra Philipa Glassa a majstrovskú prácu so strihom a načasovaním. Vyobrazenie našich evolučných syndrómov a záchytných bodov civilizácie je tu taktiež aj po toľkej dobe veľmi aktuálne. A ako bonus chcem spomenúť, že Koyaanisqatsi sa netvári ako nejaká dôležitá a moralizujúca civilizačná odysea. Tento film proste a jednoducho zachytáva Zem takú, aká je a konečný verdikt zostáva iba na divákovi, ktorý si z toho všetkého môže odniesť čo len uzná za vhodné.

Vojdi do prázdna

Vojdi do prázdna (2009)

"Basically, when you die your spirit leaves your body, actually at first you can see all your life, like reflected in a magic mirror. Then you start floating like a ghost, you can see anything happening around you, you can hear everything but you can't communicate. Then you see lights, lights of all different colours, these lights are the doors that pull you into other planes of existence, but most people actually like this world so much, that they don't want to be taken away, so the whole thing turns into a bad trip, and the only way out is to get reincarnated..." Ako sa k tomuto tu vyjadriť? Gaspar Noe je skrátka neuveriteľne zvrátený a dekadentný génius, ktorý svojou transcendentálnou kinematografiou priniesol Kubrickovu Vesmírnu Odyseu, vytripoval ju do astrálnych výšin a naservíroval modernému divákovi. Enter the Void je neskutočne prelomové psychoticko-psychedelické mimozemské panoptikum plné audiovizuálnych kuriozít, ktoré si s mysľou diváka pohráva v štýle 700 mikrogramov dietylamidu kyseliny lysergovej. Už len tie úvodné titulky boli masterpiece.

Pod kožou

Pod kožou (2013)

Tento film je asi najlepší argument proti tvrdeniu, že hodnotenia uživateľov na ČSFD (resp. ich aritmetický priemer) určujú nejakú kinematografickú kvalitu :)) Under the Skin je neskutočne artový, atmosférický, metaforický a transcendentálny nášup serotonergne halucinogénnych audiovizuálov. Aj keď je veľmi ťažké na tomto diele zhodnotiť konkrétne veci, tak sa o to aspoň pokúsim. Práca so strihom a prostredie filmu je neuveriteľne profesionálne a detailné; niečo na spôsob Tarkovského/Kubrickovej polostatickej verzie Farga. Scifičkovské mimozemské zábery sú čistý trip, rovnako ako pani Mica Levi s jej hudbou vyvolávajúcou celotelový enteogénny zážitok. A Kryštof Hádek je jednoznačne pán; jeho cameo ma preveľmi potešilo. Jediný herec, ktorý sa nechal zabiť a stiahnuť z kože mimozemšťankou v roli Scarlett Johansson v psychedelicky vyhajpovanom artovom filmíku. Každý, kto nepozerá komiksové a akčné filmy, ako každý priemerný slovenský malomeštiacky dôchodca nemajúci internet, by si mal Under the Skin pozrieť, popremýšľať a porozumieť mu. Takéto vecičky nevznikajú každý deň.

Werckmeisterove harmónie

Werckmeisterove harmónie (2000)

Tak, ako sa pán poslanec za ĽSNS Milan Uhrík necítil byť kompetentný na vyjadrenie svojho názoru na holokaust, nakoľko nebol historik, tak ani ja sa necítim byť celkom kompetentný vyjadriť sa k Werckmeisterovym harmóniám, keďže nie som vyššou astrálnou bytosťou zachytávajúcou všetky myšlienkové záchvevy a filmové symboly tejto audiovizuálnej šialenosti. Ale teraz k veci. Tento filmík je majstrovským rukopisom geniálneho režiséra a neskutočnou umelecky-atmosférickou šlehou, akú som mal tú česť vidieť zatiaľ iba u pána Tarkovského. Dovolím si s čistým svedomím povedať, že tomuto filmu nerozumiem a nerozumiem ani tomu, ako naň moja myseľ zareagovala. Samotný záver pozostávajúci z panoramatickej obhliadky rozkladajúcej sa veľryby na mňa zapôsobil ako jedna z najemotívnejších scén v histórií svetovej kinematografie. A nemám ani zdania prečo.

Inland Empire

Inland Empire (2006)

Parádny David Lynch. Inland Empire je podľa mňa po všetkých stránkach jeho najkrajšie dielo. Áno, Eraserhead bolo jeho vrcholným počinom, ktoré má dobrý sieťový efekt, ale tento filmík je skrátka niečo, čo mojim diváckym zmyslom imponuje najviac zo všetkých jeho výtvorov. Totálna transcendentálna pecka a zatiaľ jediný film, ktorý som sledoval na LSA tripe, ktorý som si pred pustením starostlivo pripravil rozmixovaním semienok kvetinky Morning glory a ich zmiešaním s vodou a cesnakom (samozrejme, je to legálne). Tento snímok vám poriadne rozdrása nervovú sústavu - nič pre neskúsených divákov, ktorí Lyncha nepoznajú. Neodporúčam vitalyzistom a larválnym jedincom; na to, aby ste to dali, musíte mať poriadne vyglitchovanú neuroplasticitu pravidelným vystavovaním sa zmeneným stavom vedomia. A na túto podmienku skutočne apelujem. Inland Empire som ako skúsený surrealista videl pred piatimi dňami a ešte stále to rozdýchavam. A scéna s Hallway Phantomom je skutočne veľmi ťažko prekonateľné psycho. Kto náhodou nad pozretím filmu neuvažuje, určite by som mu odporúčil pozrieť si minimálne túto scénku, ktorú vám sprostredkujem pomocou tohto linku: https://www.youtube.com/watch?v=Y0XVyQFkm2k (avšak pozor, spoiler!)

Oni žijú!

Oni žijú! (1988)

Klaniam sa. Carpenter bol môj obľúbený detský guilty-pleasure režisér, ktorý vždy točil cringeovité splattery a následne sa zo svojej tvorby hrdinsky tešil na spôsob Eda Wooda. They Live je ale niečo iné a kto so mnou nesúhlasí, tak nech si pozrie podobný žáner, Jarmuschovych The Dead Don't Die (They Live pritom The Dead Don't Die prekonáva na plnej čiare). Jedná sa na jednej strane o žáner absolútne klišéovitého a buranského filmu, ktorý však na strane druhej odovzdáva nejakú viditeľne hlbšiu myšlienku a zahaľuje ju do psychedelicky-tiesnivej atmosféry. A presne to oba filmy robia. A že tých buranskostí tu teda je; stačí si pozrieť deväťminútový pästný súboj dvoch hlavných protagonistov, prípadne sa len stačí zamyslieť nad tým, ako hlavná postava koná, ako je nezničiteľná a ako sa tvári :))They Live je mimochodom nespochybniteľne jarmuschovský navyše aj vo svojej úžasnej vygandžurkovanej hudbe multitalentovaného pána Carpentera. No nič. Sú tu skrátka príliš dobré koncepty halucinujúcej spoločnosti s vymytými mozgami, ktorá je ovládaná korprorativistickými ideálmi a žije v ilúzii; príliš dobré na to, aby sme film nechali ležať ľadom a neotravovali s ním súčasné a budúce generácie. Omnoho lepší redpillovací dokument, než Matrix.

Survive Style 5+

Survive Style 5+ (2004)

"What is your function in life?" Rozhodne jeden z najlepších filmov, aké som kedy videl; nespomínam si, kedy naposledy vo mne nejaký kinematografický počin tak veľmi zarezonoval. Audiovizálne totálne neusporiadaný vytripovaný surrealistický bizár, no významovo je to nepochybne úžasne veľkolepá vec s obrovským konceptuálnym a intelektuálnym presahom (nie som si istý, o aký presah sa tu konkrétne jedná, no som si stopercentne istý tým, že tu nejaký jestvuje). Je veľká škoda, že sa mi tento film zatiaľ nepodarilo zohnať v nejakej lepšej verzii, než vo forme nekvalitného DVD-ripu so španielskymi titulkami, ktorým nerozumiem, no jeho veľkou výhodou je práve primárne obrazová a zvuková nositeľnosť deja a oslabené dialógy (aj bez rozumenia dialógom dokáže divák totiž pochopiť, o čo tam ide a navyše sa môže spoľahnúť aj na pár replík Vinnieho Jonesa, ktorý vystupuje výhradne v angličtine). Nuž, a keď chcete porozumieť, Survive Style 5+ je úžasný dôvod pre to, naučiť sa buď španielsky, alebo japonsky :))

Obeť

Obeť (1986)

Herregud! Ďalší Tarkovského superfilozofický skvost, pri ktorom poriadne ani neviete, o čo všetko tam vlastne ide, ale jednoducho z toho nemôžete odrthnúť oči. Obeť je oproti Stalkerovi film, ktorý je svojou artovosťou posunutý ešte o úroveň vyššie a nie každému sa môže takýto kinematografický štýl celkom páčiť, čomu samozrejme rozumiem, ale vo mne zanechalo toto veľdielo veľmi silné dojmy. Film na mňa ako celok zapôsobil ako abstraktný výjav zo sna, alebo ako masívny psychedelický trip, v ktorom som sa neustále strácal, nerozumel som významu jeho audiovizuálov (ak tam teda nejaký význam bol) a neprestajne mi podvedome podsúval nejaké otázky. Tak teda, celé sledovanie som si vychutnal ako nejakú prapodivnú kľukatú jazdu na horskej dráhe, ktorú v žiadnom prípade neľutujem a ktorá dala môjmu kultúrnemu ja veľmi veľa.

Prežijú len milenci

Prežijú len milenci (2013)

Jarmusch je pán. A to obzvlášť s jeho verziou ságy Twilight a biohackerskými vampiristami žijúcimi stovky rokov. Aj keď, môj dojem z vizuálnej stránky tohto filmu by som prirovnal k Attenboroughovmu Gándhímu, keďže sa v ňom nachádza pár technicko-štylistických vecičiek, ktoré mohli byť buď vypustené, alebo by sa s nimi mohli tvorcovia pohrať o niečo starostlivejšie. Ale úprimne, za tú dávku mimozemského atmosférického tripu, ktorú mi pán režisér doprial, som ochotný odpustiť naozaj všetko. Only Lovers Left Alive je neskutočne originálny film. Extrémne bizarný a nevšedný, ktorý však nenudí svojou experimentálnosťou a ktorého celkovú stopáž zhltnete za neskutočne krátky čas. Ňo a ako bonus si ešte chcem dovoliť pochváliť úžasný soundtrack od Jozefa van Wissema, ktorý filmovú atmosféru vystrelil na úplne iný level.