Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krátkometrážny
  • Horor

Recenzie (3 496)

plagát

Jiná liga (2020) 

S klasickými (ženskými) rom-komédiami sa to má tak, že vás opakovane obdarovávajú  rôznymi pocitmi a pritom sa to postupne snažia skaziť kombináciou klišé a fraškoidných vedľajších postáv. Out of my league tak spočiatku pôsobí tiež, postupne ale väčšinu nedostatkov dokáže obhájiť (vedľajšie gay postavy majú vlastnú plnohodnotnú story) a je to celé natoľko pekné, že človeka miesto pojmu klišé napadajú termíny typu starosvetskosť, alebo klasika. Dosť to navyše drží Ludovica Francesconi v hlavnej úlohe, ktorá je presne tak roztomilá, ako sme chceli.

plagát

Vyhynulý či živý: tasmánský tygr (2016) (TV film) 

Primitívny youtuberský hurá dokument pre tiktokové deti, ktoré nevydržia minútu bez prestrihov a umelého dramatizovania. Informácie k téme (ktoré človek, čo sa o ňu zaujíma aspoň trochu), videl/vedel už dávno (a sú ich max. dve minúty), to kombinuje s infantilnými opismi, prehnanou gestikuláciou, a okrem iného uvidíme toho zaručene najvražednejšieho vtáka na planéte, a najneobyčajnejšieho plaza na planéte, a druhého najvražednejšieho hada na planéte, ktorého sa snažia chytiť spod verandy, ale utečie im, tak povedia, že “Super, hotovo!” A divák sa pýta, čo to má tvl spoločné s thylacínom?! Ale potom nájdu domorodca, ktorý o thylacinovi rozpráva tak, ako ešte nikdy nikoho iného nepočuli rozprávať o akomkoľvek inom vyhynutom zvierati (na planéte), a potom sa v noci niečo šuchne v tme, tak to je určite thylacín, tak ho naháňajú pešo, a potom naňho nachystajú pascu, od ktorej sa usadia dva metre a vôbec nezohladňujú detaily ako je svetlo, hluk a pach. A človek už iba dúfa, že nepadne termín čupakabra, a celkovo by  sa to vôbec dalo zhrnúť len vetou, že Galante je idiot.

plagát

Anděl u mého stolu (1990) 

Kerry Fox vynikajúca, ale ten film nepotreboval 160 minút stopáže. Detská časť začne tragicky poloironicky, na štýl filmových adaptácií Johna Irvinga (myslím Garpa a New Hampshire), potom prejde do dospelosti a veze sa v depresívnej atmosfére osemdesiatkových a deväťdesiatkových trpiteľských, mrzáckych drám a la Moja ľavá noha. V prenášaní paniky z psychickej choroby na diváka je film úspešný, často ale na úkor zážitku, pretože je tam skrátka moc šedi. No a potom príde posledná tretina a tá už je takmer bohémska (ako to charakter dovoluje). Ako životopis a pocta historickej postave to určite svoju funkciu plní, z diváckeho hladiska je tam ale strašne veľa nepodstatných scén a minút navyše. Tento problém mala veľká časť biografií tej doby, keď proste verne zobrazovali skutočnú nudu. Nedám tam štvrtú hviezdu, pretože nemusím. Nejaké tri roky po tomto natočila Campionová Piano a tam až bolo vidieť ten povestný, nezameniteľný ženský rukopis, tu bola ešte skôr civilne neutrálna (alebo je to asexualitou hlavnej postavy?). 70%

plagát

Rozhovory o jedný vysoký holce (2018) 

“Sneh mi padal do očí, medzi slzy.” Trochu gýč, ale dobre sa to sleduje a počúva. Také tiché, nočné rozhovory, mám rád tieto veci. A nevadí mi ten charakter. Akurát zahraté to mohlo byť lepšie.

plagát

Celia (1989) 

Keby som to videl v detstve, mal by som traumu ešte teraz. 4 a pol; výborný film, ale nemám rád tieto veci so zvieratami. Dvíha sa mi z toho žalúdok.

plagát

Oasis (2017) (TV film) 

Má to atmosféru, ale asi by som to celé nekukal. Knihu zvážim.

plagát

Moon Knight - Aktivuj oblek (2022) (epizóda) 

Komiks nepoznám, preto mi to vyvoláva pocit asi tak random rodinný Spielberg meets Death Note, čiže super, navyše Kojot vyzerá ako z Dravej Ginger a má to silno 90.kový feeling. Ako decko by som z toho bol asi odvarený; ťažko povedať, čo bude ďalej.

plagát

Nórske drevo (2010) 

Od Murakamiho som čítal len jednu knihu; túto, asi mesiac dozadu. Zároveň sa mi páčila (najviac úvodná scéna, melancholická atmosféra a niektoré postavy), zároveň bola prvoplánová jak prasa. Čo sa týka sexu a hlavne samovrážd, tam už to bolo ďaleko cez. Táto adaptácia predovšetkým pre krásne herečky a hudbu (film>kniha), aj keď zas obsadenie oboch hlavných postáv (hlavne Naoko) mi nesedelo vôbec. S tým, že menia vyznenie, som problém nemal, a vlastne mi to pre vynechanie väčšiny porna a časti zbytočných úmrtí, miestami prišlo lepšie  než kniha. Na druhú stranu bez znalosti predlohy to musí byť čistý zmätok, je to naozaj veľmi pomalé a artové, a nevenuje sa to dostatočne charakteru prakticky žiadnej z postáv, preto zas kniha>film. Ako doplnok pekné, ale SPOILER! V knihe som celý čas dúfal, že sa stav Naoko spraví a že im to nakoniec vyjde. A s Midori som chcel spať. Vo filme som fandil Midori, lebo bola krajšia, a u tej divnej pani som myslel len na ukončenie trápenia. Koniec SPOILERU!