Paldiny

Seagal si v Pacifiku získal rešpekt v základnom tábore fanúšikov a hneď s nasledujúcou Aljaškou to skúsil aj so širšou verejnosťou. Film nemal byť už len radovým zástupcom, mal miesiť viac žánrov a to za jedným cieľom/odkazom. Myšlienka o vážení si matičky Zeme je ušľachtilá a prekvapivo v Seagalových rukách nevyznie smiešne či už sa na place strieľa, prednáša, alebo hrá na poetickú nôtu. Báť sa vymäknutia rovnako netreba, akcia je drsná ako príroda sama. A aj keď do dokonalosti kusisko chýba, Aljaška nepatrí tam, kam ju posielajú tržby.

Strhujúce, impozantné, dychberúce. Pôvodne som chcel napísať veľa riadkov, veľa slov, ale počas sledovania som zistil, že mi neprislúši hodnotiť diela géniov či už sú nimi Forman, alebo sám Amadeus. Chápem Salieriho pomstychtivosti a žasnem nad kompozíciami, ktoré nikdy nepochopím. Že film mierne skresľuje skutočnosť mi nevadí, podarilo sa mu preniesť ma tam, kde som doposiaľ nebol a zato mu patrí môj obdiv a skromné miesto v osobnej topke životopisných drám, snáď Majstro dovolí ... titulky bežali až dokonca ... Po asi piatom zhliadnutí klasifikujem Amadea do pozície najsilnejšieho životopisného snímku. Pri akom inom môže začať horieť u susedov a ja to nezistím. Pri akom ma zakaždým zmrazí Salieriho pohľad, keď prezrádza kňazovi svoj diabolský úmysel. Pri akom neviem či mám tam toho hore velebiť alebo nenávidieť, že dovolil svojmu druhorodenému najskôr prehovoriť a prakticky v rovnakom veku ho zahanbene umlčať. A prostredie? Praha je dokonalým zrkadlom Viedenských ulíc, pokiaľ sa teda nemá natáčanie odohrávať priamo vo Viedni. A popravde každým ďalším pozretím sa od Amádea niečo nové naučím, niečo viac mu zoberiem. A takýto kúsok sa neobchádza a patrí do každej zbierky. Tak vidíte, nechcel som sa rozpisovať, ale nedalo mi, potreboval som zo seba dostať aspoň zlomok pocitov, aké vo mne pretrvávajú a akým dám dosť možno voľný priechod aj po ďalších pozretiach. A vedzte, že ich ešte bude.

365 dní z pohľadu rodiny za fašistického Talianska. Lúčime sa so zimou, plníme školskú dochádzku, cez leto berieme na výlet dementného strýka, bojujeme s jesennou chrípkou a zažívame smútky, túžby, radosti života. Fellini dokáže zaujať jednotlivými pasážami (výsluch pre protištátne vystupovanie), či peknými zábermi (hmla nad mestom, pestrofarebný páv za bielej zimy), ale ako celok je film veľmi nevýrazný, úvodná trištvrte hodina priam vražedná. Vopred som si o ňom nič neprečítal (ani to, že ide o autobiografiu) a polovicu minutáže mal problém ho vôbec zaradiť. Cítil som prítomnosť vtipu, na ktorom sa nesmial, sledoval postavy, ktorým nerozumel a dej, akému pre jeho roztrieštenosť nechápal. Nehovoriac o tom, že sa režisér na celé minúty dokázal odviazať a vyrozprávať akési milostné príhody z Grand Hotela po príchode turistov, kde si dokázal vrznúť aj štrbavý zelovociar. Asi ďalší vtip, ktorý kráčal mimo mňa. No nevadí, za posledné dva mesiace som si potykal s tromi veľkými režisérmi a zatiaľ len krčím plecami.

Bravúrna prácička s postavami a ich vývojom. Sledujeme rodinnú idylku o nepochopenej dcére, neukojenom otčimovi a mamke karieristke. Ich osudy sa miešajú s mladou dievčinou posadnutou krásou, popričom na nich od susedov hľadí kamerový objektív chlapca podivína aký je zas terčom nonstop buzerácie autoritatívnym papíkom. Film sa nebojí načrtnúť mnoho tém, ktoré majú od povestnej “krásy“ rovnako ďaleko ako blízko. Záleží len od uhla pohľadu, ktorý pri správnom nastavení vie vyprostiť z reťazí toho či oného väzenia. Americká krása presvedčivo zobrazuje sondu do útrap nielen amerických domácností, kde rodiny mnohokrát žijú v sebaklame až do samého konca síl / života. A pokiaľ si silný námet ešte potyká so skvelými hercami a prvotriednym štábom o zážitok je postarané. P.S. Podľa môjho skromného názoru má slečna Suvari od sexbomby veľmi ďaleko, ale to isté si myslím aj o Angeline Jolie, takže brať s rezervou.

Poctivá gangsterka. Scott dokazuje, že je v životopisných drámach rovnako doma ako Howard či Scorsese. Denzel Washington čoby ambiciózny Frank Lucas má charizmy na rozdávanie a Russell Crowe v roli šupáckeho detektíva bol snáď vystrihnutý z prelomu 60/70 rokov. Film nerozdeľuje postavy na dobrú či tú druhú stranu. Preto je zaujímavé sledovať ich vývin, ich vynaliezavosť, s tým súvisiace charakterové prednosti aj nedostatky a z nich plynúce chyby. Kolorit špinavých NY ulíc celkový obraz perfektne rámuje * * * * * Rozšírená verzia neponúka jediný dôležitý moment, pre ktorý by sa ju oplatilo uprednostniť. Predlžuje pár dialógov, v ktorých neodznie nič podstatné. Sledujeme zoznámenie sa s Miss Portoriko, neskôr budúcou pani Lucasovou. Flashback so psom predbieha pohladeniu na pohrebnej hostine, ale žeby bol preto posledný výstrel emotívnejší, sa nedá povedať. Ďalej tu je zbytočná scénka s taxikárom, ktorý dostane cez držku a žaluje detektíva. Bez patričného uzavretia. Alternatívny záver zase poukazuje na vyrovnanie dvoch svetov medzi ktorými bol po celú dobu priepastný rozdiel životnej úrovne. Menej býva viac, aj tieto scény mohli zostať medzi riadkami.

Americký nindža je nepochybne klasikou svojho žánru. Boduje nonstop akciou, tajomným a nie moc zhovorčivým Joeom a chirurgicky presným rukopisom. Hlavný hrdina sa ocitá v armáde, kde sa kujú pikle s čiernym obchodom. O korenie sa postará pár falošných obvinení. O romancu kvietok v podobe dcéry plukovníka. Šablóna teda na jednotku, a potom už len prevedenie, aké využíva miliónový rozpočet do posledného centu. Preto keď sa to vo finále zvrhne v Arnieho Komando, nejde než tomu namakanému desiatnikovi so samopalom v ruke a nábojmi ovešanými po tele nefandiť. Samozrejme je to roztomilo naivné, najsilnejší nindžovia sú prakticky kúzelníci a miznú pred očami, spod rukávu im šľahajú plamene, a keď už dôjdu kúzla, triky a sily, nezdráhajú sa vytasiť pištolku zo Star Wars. Všetko "science fiction" je ale dávkované s mierou, najviac sa tu dbá na kontaktné súboje, prestrelky s ozbrojenými vozidlami aj bez nich, malé i masívne explózie, naháňačky na armádnych nákladiakoch atď. Film si tak plní záväzky do puntíku a ja nevidím dôvod prečo nebyť štedrý.

Niekde medzi 3 a 4. K tomu slabšiemu hodnoteniu sa prikláňam len kvôli vedľajším postavám aké som od seba nedokázal odlíšiť. Preto nefungovali ich malé príbehy a ak niektorý z nich aj neskončil šťastne to so mnou nezamávalo. Zato charizma a osobnosť Chrisa Kyla je tak výrazná, že zatienila všetko navôkol, vlastne aj cieľ misie. Druhá persóna ktorú cítiť stála za kamerou. Clint vynikajúco pracoval s napätím či v kľúčových okamihoch v Iraku, tak v spálni, kam si hlavná postava často nosila prácu až domov, najsilnejší sa dokonca odohral na detskom ihrisku. Technická stránka ako inak TOP.

Čistokrvný produkt doby, vedomý si akú skupinu chce osloviť a čím ju zaujať. Mix komédie a hororu je mierne nevyvážený, ale jednotlivé pasáže sú plne funkčné. Strašidelné scény sú skutočne strašidelné a komické povedzme že komické (minimálne rozhovor s mŕtvolami v porno kine je neodolateľný). Čo ale zdvíha úroveň do vysokých čísel sú neskutočné masky. Zakaždým, keď sa na plátne objaví Jack s roztrhaným ksichtom nedá sa hľadieť inam. Rovnako premena vo Vlkolaka za “Moon“ skladky je najprepracovanejšia s akou som sa doposiaľ stretol. Potešil britský výber skladieb, ale aj hercov, čo bodujú sympatiami, v prípade sestričky z nemocnice tiež pohľadným výzorom. Jednoducho povedané keby sa na plátne v jeden moment stretol maskérsky zázrak a oná kráska, dilema je na svete. Neprekážalo ani rozbesnené finále v Londýnskych uliciach, len mi prišla kvapku odbitá posledná scéna (budem spoilerovať), kde kráska prehovára, vlkolak útočí, polícia strieľa, nahé telo padá. K filmu by sa zopár výhrad našlo, ale žiadna nie je tak zásadná, aby som Amerického vlkolaka neodporučil ďalej. Určite ide o luxusnú záležitosť, čo by nemala utiecť pozornosti.

Film mi ubehol rýchlo práve z toho dôvodu, že mal materiálu na celú trilógiu. Príbeh čerpá z minulosti a vyrozpráva nám cestu chlapíka, ktorý sa minul povolaniu a miesto olympiády, kde na prvenstvách záleží, podvolil celý život prvenstvám v objavovaní. Stal sa tak prvým človekom, ktorý položil nohu na oba póly a zároveň človekom, za ktorého by sotva niekto položil život. On sa totiž moc netajil tým, že mu na kusu ľadu záleží viac ako na vzťahoch s rodinou, kolegami od fachu, alebo ľuďmi z iných expedícii. Svet ale nie je čiernobiely a rovnako ani postavy v ňom, preto rivalita či závisť mu bola opätovaná do posledného cencúľa. Film je netradične nakrútený, mohol by som povedať, že až Weirovsky a po prvých minútach a celkom efektne spracovanom páde lietadla, kedy od neho čakáte dobrodružnú jazdu, sa skôr rozvinie v komornú drámu z obývačky, kde v pohároch vyvoniava Whisky a tle oheň v kozube. A práve odtiaľto sú nám v medailónikoch podsúvané príbehy z ciest a konferencií tohto nórskeho bádateľa a tým, že sa musia všetky naskladať do jednej celovečernej minutáže, sú servírované bez detailnejších príprav expedícií a bez rozvinutia dramatickej roviny počas nich. Preto sa môže zdať, že slávne výpravy sú položené na náhode a Amundsen dobýva neprebádané územia ako po masle, zakiaľ čo ostatní sa z výprav nevracajú. O financovanie sa mu pritom stará brat a o slávu noviny. Nečudo tak, že najzaujímavejšie momenty sa nám dostávajú spred oného kozuba či konferencií, kde je jeho výsledkami zaobchádzane pomerne nevyberavo. Film ale nepôsobí televízne ako som sa v jednom komentári dočítal, výprava a kamera sú úžasné a triky nijak nezaostávajú. Herecky vyčnievajú nad ostatnými oba bratia a režisér záverom ponúkne zaujímavý twist, ktorým myslím zmrazí pôvodné očakávania väčšiny divákov na -80 stupňov fahrenheita. Nadpriemer.

Priemerný hororík, akého zápletku prekuknete už z názvu. Aspoň že sa odohráva v domácom prostredí. Inak ponúka neoslnivé triky, krásnu neherečku Lopez a sem-tam úsmevný pohľad do tráviaceho traktu obludy. Toť vše, pokračovania už nutné neboli, ale to by zas Hasselhoff prišiel o kšeft :)