Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (1 571)

plagát

Kruh 2 (2005) 

Druhý Kruh už bol našťastie menej ambiciózny než ten prvý, no nudil som sa rovnako. Rachel zostáva stále v oku mŕtvej Samary, ktorej klepli po prstoch a kazetu spálili a tak by sa rada prevtelila do jej syna. Pôsobivá bola ale len kúpeľňová scéna s vytopením baráku, ostatok je buď nezaujímavý, alebo až blbý. Prvú cenu si odnáša Rachel, kedy predstiera záujemcu o kúpu domu Samary. S realiťákom sa prechádza po kuchyni, obývačke, potom sa chlapík zmieni o suteréne a z diania zmizne. Atraktívna blondínka sa dlhé minúty motá po termitmi prežratej zaprášenej pivnici, odtiaľ si vezme čo treba a bez slova odchádza preč. Kde sa stratil realiťák, prečo nebol s ňou a prečo mu neprišlo divné, že blondínku zaujíma len pavučinami zasratý priestor starých harabúrd je snáď ešte väčšie tajomstvo ako pôvod neuveriteľnej inteligencie jej syna. Ten je zakaždým krok pred samotným prízrakom. Spôsob boja proti nemu a prvoplánový happyend so zodpovedaním otázky čo to Samara celú dobu chcela už ani nestojí za reč.

plagát

Nenávisť (2004) 

Herci ani ich postavy nie sú nosnými stĺpmi, ale to "zlo" čo prenasleduje každého v jeho dosahu už áno. Nenávisť je čoby horor v kľúčových momentoch extrémne agresívna a počas zvyšných minút nepekne mrazivá záležitosť. Sledoval som ju v noci a veruže mi nebolo všetko jedno a to som presne od nej očakával. Zvlášť po tom čo som dvakrát zaspal pri japonskom originále. Chrlí nápadmi a skvelo pracuje s napätím, aké nás šponuje aj niekoľko minút, aby prišlo na "baf" a chvíľkové oslobodenie. Ale vážne len chvíľkové, pretože z mrazničky nepríjemných pocitov, vyľudnených chodieb, schodísk a klaustrofobických povál sa dostaneme až s nástupom titulkov. A aby nešlo len o účelové naháňanie bobkov, nám rozuzlenie ponúkne obstojné vysvetlenie a ja sa teším, že som si neprešiel ďalšou preceňovanou prázdnotou typu Ring.

plagát

Zlato (2016) 

Pecka, ktorá strieda indonézsku džungľu s tou mestskou a nebezpečné sú obe. V jednej sa padá na maláriu, v druhej na nízke percentá. Matthew McConaughey si omotal celý film okolo seba, ale to som čakal, čo už nie, že po dobrodružnej časti a tej z Wall Street tvorcovia vyrukujú s takým fajnovým rozuzlením aké všetko obráti naruby. Moc pekné štyri hviezdy.

plagát

Vojnoví psi (2016) 

Tak svižné a pohodové až ma nemrzelo ani to, že som niektoré kroky či osudy predvídal. Dôležitejšie boli pre mňa sympatie k ústrednému duu antihrdinov čo si mysleli, že im svet leží pri nohách. A chvíľu aj ležal, luxusné apartmány, tučné kontá, zázrak v garáži, ďalší v malej postieľke a ten najväčší v manželskej. Počkať, ešte tu máme kamoša v biznise. No proste rozprávka aká chcete aby trvala večne. No ako to tak býva, vždy sa zákonite niečo poserie a inak tomu nebude ani teraz. Preto Irak, Albánsko, Čína a do toho ešte tie blbé zákony čo prekážajú v slušnom podnikaní, však. Netreba ale očakávať ďalšiu žánrovú epopej, na to tu máme iných tvorcov. Taký Guy Ritchie či Todd Phillips nimi veru nie sú a ak sa s týmto faktom dokážete vyrovnať, možno nebudete riešiť podobné sprostosti tipu ako je možné, že sa film podobá na to či tamto, prečo sa nepracuje toľko s charaktermi a nejde hlbšie do konfliktu. Od toho sú tu iné filmy, iní režiséri, iní herci.

plagát

Účtovník (2016) 

Účtovníka chcem ako desať dielny seriál v distribúcii HBO. Takto som sa v tej zmeske malých a veľkých príbehoch akosi často strácal, nemohol si ich preto patrične užiť a z toho plynulo občasné svrbenie pozadia. Hodnotením tak zastanem na umiernených zato zaslúžených troch hviezdičkách, Affleck určite pochopí. Verbi už možno nie.

plagát

Kruhy (2017) 

O horore sa ani nebavme, Kruhy ním nie sú. Sú totiž asi tak desivé ako ktorákoľvek epizóda seriálu Stratené duše. Na druhú stranu Kruhy nie sú ani detektívka, alebo čo sa to snažilo byť. Mladý párik už nechce rozsievať smrť tak, že video so skazeným obsahom len posunie o dvere ďalej, a preto sa snaží prekecať k pravde, čo zachráni dievča od televízora aj ich samotných. A je to nuda, kedy pobaví iba posledná dvojminútovka, aká otvorí dvierka pre ďalší Kruh, ale pozor ľudia, post apokalyptický Kruh, tam už pôjde o život skutočne každému, možno aj vám.. bu-bu-bu

plagát

Solo: A Star Wars Story (2018) 

Film mal byť asi trilógiou, tri misie, tri posádky, ale dakto to nasekal do jedného celku a tak tu máme trochu nesúrodý výsledok, kde sa postavy honia za niečím, aby sa potom mohli hnať za niečím ďalším. Otváracia akcia v horách bola namakaná a s najlepším kastingom, Harrelson-rulez! Nechýbala jej prehľadnosť ani nádych nebezpečia aké vyústilo tiež do strát na životoch. S nimi akoby seklo a v ďalšom priebehu si na nebožtíkov už nespomenieme. Prostredná akcia o ničom, vlastne si z nej pamätám len posolstvo, ktoré hovorí, že aj roboty majú svoje city, lenže ja sa do vzťahu s mikrovlnkou nechystám, takže ma obišlo. Rovnako ma obchádzala aj príšerná povaha jedného ženského robota, ktorému som prial čo najrýchlejšiu demontáž, našťastie sa mi prianie pomerne rýchlo aj splnilo. Posledná misia mala jediné šťastie, že na konci vyrukovala s nečakanými zvratmi, aké osviežili trochu umierajúce dianie a aké dali druhému SW spin-offu dôstojnú bodku. Či to bude stačiť zarytým fans je ale otázne.

plagát

Circle: Uzavretý kruh (2017) 

Aj vy to máte radi, keď sa prechádzate po prírode, v ušiach znejú svrčky, nad hlavou poletujú vtáčiky a medzi nimi lieta dron ? The Sircle je podnetný film, rozpráva o tom ako sa súkromie stáva vecou minulosti a vy bez toho, aby ste s tým súhlasili, alebo o tom vôbec vedeli, žijete v priamom prenose. Ale keď tak nad tým rozmýšľam, CSFD tento projekt vlastne už predbehla. Kde inde si pozriem kto je aktuálne pripojený, aký film či čí profil si zrovna prezerá, koľko razy do týždňa ma navštívi, ako virtuálneho obľúbenca si pridá či vyradí, moju poštu prečíta, vymaže, alebo ju niekomu prepošle. Počkať, na tom poslednom treba ešte zapracovať. Ako vravím, podnetný film, dnes už skôr realitou.

plagát

Saľut-7 (2017) 

Sovietska vesmírna stanica sa nehlási, Rusi vysielajú mechanikov, Amíci z obavy, že im môže dačo spadnúť na hlavu zas Challenger. Téma a spracovanie sú dobré, hlavne bolo fajn si pozrieť ne-hollywoodsky, neamerický film z toľko obľúbeného obdobia Studenej vojny. A boli bádať rozdiely. Zaoceánski patrioti idú viac do hĺbky či už naozaj alebo len na oko. Tu to bolo chladnejšie, miestami uveriteľnejšie, občas až príliš tempom bezváhové a tak sa môže stať, že napínavú scénu otupí konverzačná, prípadne emotívna. Hlavne finále si žiadalo slzy, ale práve ten chlad v kokpite a pred obrazovkou to nedovolil. No nakoniec všetko dobre dopadlo, veď CSKA vyhral na Spartaku, tak prečo by sme sa z toho netešili. Film určite za pozornosť stojí, Rusi tu dokázali, že vedia kráčať s dobou, vedia byť moderní, a preto sa nemajú za čo hanbiť.

plagát

Dubček - Krátka jar, dlhá zima (2018) 

Poučný komorný film zakladajúci si prevažne na dialógoch. Šikovne miesi dokumentárne zábery s hranými, kde prechody nerušia a sú súčasťou deja. Určite za to môže aj kamera aká použitými farbami evokuje doby minulé. Potešilo ma, že sa dbalo tiež na autenticitu, takže každý vlastnou rečou, teda tí v ofenzíve svojou a ostatní sa v ich spoločnosti len poslušne prispôsobujú. Človek by ani nepovedal, že koľko sa toho dá povedať iba tým, keď časom príde na neochotu opustiť rodný jazyk. Herecky zvládnuté a najmä iné, nie je to tá istá desiatka dookola sa točiacich tvárí zo seriálov, ale aspoň pre mňa neznámych, zato schopných charakterných výkonov, vďaka akým napätie s perom v ruke a tankom od potravín len hustlo. Film tak určite slušný a pozornosť si zaslúži, no to by ho v piatok večer nemohli na veľkom plátne sledovať dvaja ľudia.