Paldiny

Tak už aj Will Smith má svojho Revenanta. Príbeh s prívlastkom skutočný sa odohráva v čase, kedy za veľkou mlákou skončilo otroctvo, lenže otrokom sa to akosi zabudlo povedať. A tak tu máme jedného so silou koňa, vynaliezavosťou MacGyvera a odolnosťou Maxima Gladiátora. A ten si počas jednej šichty na stavbe železnice povie dosť a hodí roha. Čo sa filmu vyčíta, ja považujem za sakra príťažlivé, kamera je ako od Lubezkiho a spoločne so zvolenými filtrami okamžite vtiahne do diania. Prostredie je správne nehostinné, špinavé a doba vykreslená naturalisticky surovo. Môžeme debatovať, kde hlavná postava vzala energiu ešte narukovať, možno láska k rodine, možno láska k Bohu, možno oboje. Nie je to až toľko podstatné. Čo je podstatnejšie, že Emancipation nenudilo ani sekundu. Slušná vec z dielne Apple.

Pri tomto som prvýkrát zaspal a druhýkrát zaspával. Niekedy sa stane, že scenárista nepracuje s postavami, tu postavy nie sú vôbec. Hanks iba šteká povely bezmennej posádke, nepriateľ posiela z brucha nacistickej beštie podivné hlasovky a ja som pri nespočetných 900m.. 20°.. ľavobok 15 rád aj za tie dva flashbacky, kde si Hanks rozbaľuje bačkory. Technická stránka rovnako nenadchne, triky od reálnych záberov rozoznáte, hudba by sa viac hodila k Moby Dickovi a tak mi zostáva pochváliť len pekne spracované záverečné titulky. Keď už film o konflikte, tak radšej Black Hawk Down.

Seriál sa nebojí ísť navzdory očakávaniam, preto toľko mizerných hodnotení. Ak vám ale nevadí, že sú netvory viac v reči ako na obrazovke, tak smelo do toho. Dej popisuje osudy troch generácií v dvoch časových obdobiach, ktorých spája rodinné puto a Monarch – taký ekvivalent NASA pre výskum prerastených jašterov. Tie si sem-tam vyhodia z kopýtka, a potom šupky-dupky späť do pelechu. Tvorcom sa veľmi šikovne podarilo vtesnať do príbehu neduh dnešnej doby a to silu dezinformácií, kedy sa dokáže zakamuflovať trebárs aj spustošenie mesta o rozlohe 120 km². Priechod fantázii nechali na voľnobeh hlavne v emočne vybičovanom finále, kedy samotný pelech navštívime a kedy možno dôjde aj na nejakú tú epickú bitku. Prepojenie s univerzom je skôr okrajové a nelimituje, pokiaľ nemáte zrovna v pamäti napr. taký Ostrov lebiek. A tak by som možno len spravil z desaťdielneho seriálu osemdielny, inak nemám väčších výhrad.

Nolan zachraňuje svet a oháňa sa pritom turniketmi, paradoxami, algoritmami, hypocentrami, inverciami, horkruksami, počkať, to už je iný film. Možno to dávalo aj zmysel, možno svet napokon zachránil, otázkou zostáva či chceme filmy, ktorým nie je rozumieť. Ak sú sexi prečo nie, lenže toto nebol Mulholland Drive, toto bol Inland Empire s prvoplánovou náboženskou agitkou, z prsta vycucaným ekologickým posolstvom a rušivými materinskými drístami, kde je syn hlavnej protagonistky, ktorého sme videli dohromady 6 sekúnd, pomaly dôležitejší než ľudstvo. Ak sa výnimočný režisér zahľadí do svojej výnimočnosti, dopadne to takto.

Sakra, v tom filme sa toľko chľastalo, že som si musel zavolať domov taxík. Drsné 90tky sú vykreslené už tradične špinavo, úplatne a s prepáleným slovníkom. Až do momentu vraždy policajta mi to nevadilo. Poctivo budovaná atmosféra a skvelí herci tomu napomáhali. Lenže ako náhle začal mať bohatší priestor na plátne neherec Patrik V, všetko šlo do hája. Ten chlap totiž nedokáže zo seba dostať iný výraz a prejav ako ten ktorým sa prezentuje a aj vďaka nemu film dopláca na to, na čo doplácala slovenská spoločnosť v oných rokoch. Na protekciu. Žiadny súdny tvorca by ho totiž nikdy neobsadil do role väčšej ako tej, čo mal v Die Hard 5. A v momentoch bolestivého prehrávania sa z filmu vytráca akákoľvek vážnosť a nechcene sa stáva karikatúrou sama seba. V zlomovom bode sa toho pokazí ale viac. Neviem či sa kdesi v strede natáčania nestal nezvestným aj pôvodný scenárista, lebo celá druhá polovica sa javí byť hlúpejšou, doslovnejšou a ťažko uveriteľnou. Už len tá zázračná náhoda aká viedla k objasneniu prípadu fantóma z baru je do neba volajúca. Škoda, malo to namierené správnym smerom, ale nesprávnymi rozhodnutiami sa to stratilo nevedno kam.

Jediné dramatické na filme bolo, že sa to vraj stalo. A čo sa vlastne stalo? Zopár mladých si zahralo basketbal a jeden to neprežil. Na políciu sa im ale nechce čakať a zakiaľ čo mŕtvola leží na záchode, zviažu podozrivého a vezmú proces do vlastných rúk. Spočiatku to vyzerá na poltucet nahnevaných, kedy má ukričaná porota pod vplyvom čoraz viac otáznikov zmeniť stranu. Lenže samotný rozsudok nemá rozhodnúť o (ne)vine, ale o tom či do zbrane namierenej na hlavu podozrivého vložím za seba náboj alebo nie. O zvyšok sa má postarať náhoda. Spracovanie pôsobí lacno až amatérsky, človek má pocit, že dialógy písalo zopár stredoškolákov a do rolí boli obsadení ich kamaráti a rodina. Z toho ten najstarší prespí celé natáčanie na recepcii. Logika, mínus. Na policajnú hliadku čakáme 45 minút, na posily 120 sekúnd. Niekedy film zachráni aspoň vydarený dabing, ale ani ten od Intersonicu sa nepochlapil. Predstavte si, že sledujete basketbalový zápas s hlasmi, ale bez zvuku. Filmu sa ale musí nechať, že sa snažil o vlastný výraz a medzi tým všetkým chcel svetu aj dačo zmysluplné zdeliť. Okrem kritiky voči držaniu zbraní, tu máme rasovú nenávisť, ale pre tento raz zo strany afroameričana, čo nie je vo filmoch tak úplne bežné.

Dve dvadsiatky by rady dobyli francúzsku popovú scénu, ale má to háčik. Na jednu sa lepšie pozerá a druhá má talent, čo na to manažér? Spraviť z nich jednu. A tak je nová hviezda na svete. Šoubiznis ale nie je len dúha a vánok a tak sa naša hviezda zapletie s chlapmi, drogami a žiarlivosťou. Film nie je vôbec zlý, hrá tu popík, navyše je od Frantíkov, tak si baby lezú do vane a ako bonbónik má ktovie prečo pochybnú motiváciu. Vážne sa zdá, že ospravedlňuje podvod, aký napokon nevadí ani publiku, keď to všetko praskne. Vo Francúzsku asi bežný jav.

Takéto filmy môžem. Drsňácky a zásadový poliš, ktorý vyšetruje zločiny neortodoxným spôsobom. Nepomôžem si, ale je skrátka sranda sledovať ako šmelinárovi vyhadzujú z okna elektroniku pri každom zatĺkaní. To však nie je dôvod prečo ho má plné zuby FBI. Chlapík totiž vie oddeliť osobný život od pracovného, nestará sa, že je jeho parťák ochlasta a vsadil by aj vlastnú babičku, priviera oči nad kamarátom z detstva, ktorý holduje siciliánskym praktikám. Vlastne kým žehlí prúsery iných, zvláda všetko s gráciou, ale ako náhle sa do prúseru dostane on sám, je to v háji. A keď sa zadívame na plagát, hneď je jasné, kto za tým prúserom bude ako vždy stáť. Filmu neprekáža ani nízky budget, dodáva mu punc akéhosi smradu ulice, ale zároveň ide o film, ktorý mimo svojej škatuľky nemá čo ponúknuť divákovi, ktorému hore zmieňované nič nehovorí.

Nenudil som sa, ale netreba ísť do prehnaných očakávaní, toto nie je žiadny Guy Ritchie. Filmu je kdečo vyčítané a ja sa nebudem hádať, ale bavila ma tá skupinka kriminálnikov. Vezmite si len podarenú rodinku, kde jablko nepadlo ďaleko od stromu už niekoľko generácií a je vzácne, aby si všetci traja sadli za jeden stôl. Človek sa ale nemôže diviť, lebo moc rozumu chlapi nepobrali. Jediné čo som nepobral ja, je zvrat s obrazom pod posteľou. Koľko tých malieb napokon bolo? Keby som stretol scenáristu, tiež sa ho spýtam, ako napokon skončil zadlžený gemblér. Pán s perom totiž nepochopiteľne uprednostnil patetické sa lúčenie pred mafiánskou inventúrou.

Trochu ako Bertolucciho Novecento. Štvrtú hviezdu som mal pripravenú v zálohe, ak by na tú mínu skočil niekto iný, ale nestalo sa, Jakubisko nenašiel odvahu. Pritom mu odvaha nechýbala v iných momentoch, natočiť to pár rokov predtým, neskončí v trezore film, ale on sám. Herci na jednotku, škoda, že im to tam kazili postsynchróny, stupídny nápad zapojiť do deja žalúdočné problémy a dve hodiny čistého času. Ku koncu sa to predsa len vlieklo. Celkovo však spokojnosť.