Biopler

Korunovácia, modlitby, brilantný spev z iného sveta a prvá nebojácna reč Ivana o zjednotení Ruska sú prvky, ktoré ma navnadili k sledovaniu života veľkej historickej postavy ruských dejín. Po prvom pozretí som bol trochu unavený a rozladený, i kvôli tomu, že som nepoznal historické súvislosti. Po doštudovaní a druhom pozretí musím uznať, že hoci je film rozvláčnejší, skvele zachytil dobu stredoveku a panovníka, ktorý sa nebál pustiť do reforiem a do bojov s bojarmi. Ejzenštejn zvykol byť perfektný v monumentálnosti, bezchybnej výprave čo dokazuje v úvode, ale pri bitke o Kazaň ani tak veľmi nie. Tam akoby sa tomu vyhol a rátam mu to za chybu. Taktiež vypúlené teatrálne oči počas Ivanovej nemoci sú už "over". Ale výber Čerkasova do role panovníka je trefa do černého. Ide z neho časom strach a divák cíti, že je schopný všetkého keď vstáva zo smrteľnej postele. Žeriem hrátky s tieňmi a majstrovskú réžiu, vďaka ktorej ma bavilo sledovať film a ten má kúzlo a čaro podobenstva. Nedá mi nespomenúť aj skvele padnúci hubobný motív Prokofieva.

Jedná sa o veľmi slušný obraz doby, doby šedého komunizmu, betónových sídlisk a horúceho leta. Poviedky, až na druhú, mi prišli nedotiahnuté, a hlavne prvá bola slabá a akási nemastná-neslaná. Potešili výkony hereckých elít, no celkový dojem nie je až tak skvelý.

Chytrý nápad, ale naivné prevedenie. Carpenterove prepojenia videnia mimozemšťanov ako komických masiek skrz slnečné okuliare sú patenty, ktoré si proste musí nechať a iba on dokáže také niečo vymyslieť. Aby natiahol stopáž, strčí do snímky nepodstatnú a hlavne nekončiacu bitku. Moc sa neserie a nejaké dejové spoje či konštrukcie mu nič nehovoria. Hlavnú postavu vždy šupne tam kde treba bez vodítka ako sa tam mohla vôbec dostať. Ešteže sú v snímke občas dobré gagy a srandovná záverečná scéna.

Záverečný diel trilógie zavedie diváka do nábytkárskej fabriky a čudných vzťahov v nej. Požiar, dvaja mŕtvi, manželská nevera a k tomu všetkému skvelé herecké mená na papieri. Akurát by to chcelo, aby Elo Romančík až tak hrozne nehral chlapa, ktorému sa všetko rúca, i v práci i doma. Jeho výstupy boli často komické. Květa Fialová ho hravo strčila do vrecka. "Ja som čoskoro zistila, že mi prišiel do cesty zbytočný človek... a tak čo s hlupákom? Začala som žiť." Jakubcove vyšetrovacie postupy keď si zavolá všetkých pracovníkov z fabriky, aby sa niečo dozvedel, sú smiešne. Konanie Černeka sa vymyká normálu, "vyplácanie" pozostalej je čudná motivácia. Na film sa dobre pozerá, lebo je krásne dobový a obrazovo bohatý, akurát v druhej polke už ide akosi príbehovo z kopca. Odhalenie v závere je však veľmi fajn, opäť som netrafil.

Takýchto akčných komédií je kopec, akurát nezvyknú mať až tak hviezne obsadenie. Je to snímka do rangu tých, ak chcete či potrebujete vypnúť. Má dookola akciu, ktorá sa rýchlo opozerá, lebo tých vyvolených nikdy nezasiahne guľka tam kde by mala a anjelov strážnych majú na rozdávanie. Vždy prídu v pravý čas tam kde treba a príbeh ide podľa šablóny, ktorá už nemá čím prekvapiť. Ženské postavy, ako vždy v takýchto filmoch, ťažko povrchné a vlastne zbytočné. Po dopozeraní je divák napumpovaný množstvom akcie, nereálných automobilových i lodných naháňačiek a pocitu, že to čo videl je digitálna blbina. Hlášky stoja celkom zato a všivák Jackson tiež, čo to pozitívne sa nájde aj u Oldmana, no dej melie a mieša všetko možné, že ani ich výkony nezakryjú fakt, že v Hollywoode radi pomiešajú nesúvisiace príbehy z východnej Európy.

Perfektné nápady vo svižnej dobrodružnej smršti, ktorej velí akrobat Keaton. Tento film je známy kvôli pádu lokomotívy z mosta, no mňa zaujal aj tým aký bol Keaton na tú dobu novátorom, ako hľadal možnosti kamery a ako pracoval s mizanscénou. Páči sa mi, že sa pri groteskách s Chaplinom navzájom nevykrádali, každý bol výnimočný v niečom inom.

Hodne naivné výkony v čele so Štepkom, ktorý absolútne nezvládol rolu otca. K tomu hrozne znejúce repliky. Prázdniny so strýcom Rafaelom je kniha, z ktorej som viackrát recitoval Hviezdoslavov Kubín, ale filmové spracovanie ma veru nenadchlo po žiadnej stránke.

Rev motorov počas nekončiacej automobilovej naháňačky bez pridanej hudobnej vložky je tým čo preslávilo toto dielo. Priznám sa, mal som vyššie očakávania. Príbeh nie je ničím extra zaujímavý, tempo je pomalé. Policajt Bullitt je priam nepreniknuteľný a nezachráni to akási otázka do svedomia, ktorú mu položí po vyše hodine jeho milá. Navyše scény kedy sa blízko operácií v nemocnici prechádzajú policajti len tak, akoby boli personálom, sú nanajvýš čudné. Finále pridlhé a nudné, bez nápadu či prekvapenia.

Poetické filmy zväčša nezvyknú sklamať. Tento má v talóne výborných hercov, na čele s charizmatickým Machatom ako učiteľom kolaborantom, ktorý neskôr prezlečie kabát, a potom znova... ako mu to v momentálnej situácii vyhovuje. V netradičnej roli zaujal Sovák. Film je sčasti roztrieštený, sú v ňom časti, ako tá s Chudíkom a jeho synom, ktoré by sa dali vypustiť... ale celkovo je to zaujímavý kúsok, ktorý už už končí happy-endom, aby v závere došlo k detskej nerozvážnosti. Film je aj v tomto prípade nie úplne dopovedaný, a teda veľa ponecháva na divákovi a jeho predstavivosti, je to plus.

Sugestívny kúsok, ktorý si na forme dal záležať, z nej sa dá čítať veľa filozofických myšlienok diela i autora. Obsahovo ma to až tak nedostalo, hlavne kvôli hereckému prejavu, gýčovitý záver ma tiež nenadchol. Rozhodne viem povedať, že tento kúsok zreje pri ďalších projekciách.