Biopler

Brutálne nahustené dialógy v tejto komédii spôsobili to, že divák sa nemá čas nadýchnuť a už vôbec nie zasmiať. A popravde toho humoru je tu máličko a zároveň nemá priestor vyznieť, navyše Grant a Russell nie sú komediálne typy. Pobavilo ma len suprové gesto s hláškou "Get out" v závere. Remake od Wildera, moja srdcovka, je tisíckrát lepší, prehľadnejší a hlavne zábavnejší.

Jedná sa o film, ktorý je výborne remeselne zvládnutý na dobu svojho vzniku. Nápad spojiť v jednom zábere dva deje je jednoznačne novátorský. Porter skvele tušil, že zločinci budú baviť publikum. Čo už škrípe je ich dolapenie. V tom cítiť unáhlenosť. Vysvetlenie či ozrejmenie tanečnej seansy, na ktorej sa zabávajú asi šerifovia a ktorá je tam strihnutá úplne nečakane, by veľmi pomohlo.

Film, ktorý je rozprávaný vo veľmi rýchlom tempe až tak, že rozprávač musí dopĺňať a vysvetľovať premostenia medzi epizódami, ba čo viac ozrejmuje aj duševné rozpoloženie postáv a ich city. Herci stvárnili postavy tak, že mi to bolo vcelku ukradnuté, so žiadnou som sa nestotožnil. Ich správanie som často nechápal a dá sa povedať, že celé je to jedna efektne natočená kecálkovina akože o živote, o láske k jednej žene, ktorá má byť osudová v živote dvoch chlapov, ktorým ich priateľstvo som až tak neveril. Priatelia si predsa nevykajú, no nie?

Film, ktorý v reáliách vykresľuje boľševickú revolúciu veľmi uveriteľne a rýchla sovietska montáž sa doň hodí. Avšak o historickej udalosti treba mať vedomosť vopred, aby ste sa ako-tak zorientovali v deji. Bohužiaľ aj tak na mňa pôsobí veľdielo chaoticky. Leninovo vystúpenie 3. apríla, kde prehlási že už 5 mesiacov vládne dočasná vláda, ktorá nič nerobí je odveci, nakoľko dočasná vláda prebrala moc vo februári. Samotný 25. október je vo filme priblížený cez skratkovité rozprávanie. Sme svedkami ako opäť vláda nariaďuje dvihnúť most, no o minútu sa už most dáva naspäť dokopy cez čudný únik vojakov zo strážených pozícií, ktorých zámer je neozrejmený. I samotná hláška, že vláda dvíha mosty je smiešna, to už mohli tvorcovia niečo lepšie vymyslieť pre vysvetlenie zámerov protistrany. Záver je už čo sa týka strihu trma-vrma a nejako sa revolúcia zlepí, nech vidíme, že sa svet otriasol i v Londýne i v Berlíne. Film však na druhej strane ponúka aj srandovné hrátky s postavou Alexandra Kerenského, ktorý sa podľa tvorcov vidí ako Alexander IV, či s postavou generála Kornilova, ktorý sa vidí v Napoleonovi.

Sánka dole z výkonu našej najlepšej herečky. Pani Vášáryová, ešte že vás máme. A veľké bravo aj kameramanovi a režisérovi, ktorí sledujú detailne jej tvár, jej smútok, žiaľ i radosť, snahu dostať opäť druhú šancu. Komorné scény keď sa nič nedeje, keď len premýšľa sediac v spálni, či na opustenej ubytovni sú fantastické. Scény keď stretáva reálnych hercov ako Jamricha či Gregora, ktorých žiada o pomocnú ruku, sú tiež veľmi dobré a výborne pasujú i odľahčujú príbeh. "Ja by som dnes už nevedela hrať. Tí dnešní režiséri, to sa všetko zmenilo. Veď vieš, stále ti len hovoria, menej emócií, menej emócií. Tak ako môžeš hrať bez emócií, ako?" Podobne aj stretnutie s kamoškou v závere, s ktorou zhreší, a dá si viac pohárikov. "Niekto si urobí docentúru a niekto si sedí doma len tak na zadku. O čom to celé je? No, jak zabiť čas."

V úvode je to neprehľadné kto kde prečo a ako... i preto, lebo sú pred nami ázijskí herci za mladi a sú si podobní. Neskôr sa to už pekne rozbehne a hneď prvý kšeft a jeho zmarenie je pôsobivo zvládnutý. Na ústrednú dvojicu a ich dvoch bosov sa veľmi dobre pozerá a prakticky oni sú základom každej zo štyroch hviezdičiek. Príbeh má spád, divák je vtiahnutý do deja, motivácia infiltrovaného gangstra v radoch polície pri vražde bosa mohla byť viac ozrejmená, ale dalo sa to zhltnúť. Čo zamrzí je hudba a ešte viac strašidelné zvuky pri čiernobielych flashbackoch. Dá sa povedať, že réžiu a strih si viem predstaviť o čosi lepšiu.

Výborný dokument vzdávajúci hold významným bratom, ich umeniu, nadšeniu a lásky k filmu. Frémaux chvályhodne zoradil snímky do prehľadných kapitol, z ktorých ma zaujal hlavne Paríž a celkovo nápad natáčať život v iných svetových metropolách a sprostredkovať ho v inom kúte sveta. Film bol už v začiatkoch nástrojom poznania. Čo dokumentu uškodilo bolo prílišné Frémauxovo komentovanie záberov, v ktorých často videl nejaký film natočený o pár desiatok rokov neskôr, resp. komentoval pohnútky budúcich režisérov. Mnohokrát by som si pri obdivovaní záberov vychutnal radšej iba hudbu.

Veľmi zmätočný film, hlavne kvôli nepreloženej nemčine a otravnému hľadaniu Krnáča, ktorého nie a nie nájsť. Celé to bohužiaľ dýcha dojmom, že v štábe poriadne nikto nevedel čo sa má natočiť. Neprehľadné o čo vlastne komu ide... najjasnejšie je vykreslená postava kolaborantky Bey, ktorej sa tiež viackrát v snímke komolí meno keďže chrápe s Nemcom i Francúzom. Najlepšiu robotu odvádza Stračina s minimalistickým hudobným motívom.

Ďalší do radu westernov, ktorý zásadne demýtizuje Divoký Západ. Úvod je bez servítky, rovno sme hodení do víru násilností Komančov. Osud sa nemazná, žiadne naťahovačky, krutá realita. Neskôr sa už film silnému úvodu nepriblíži, o to tu až tak nejde, i keď nemôžem sa ubrániť dojmu aký som mal naposledy pri sledovaní filmu Revenant. Na začiatku je nám predstavený silný nepriateľ, no neskôr dokáže byť zdolaný aj indiánom, ktorý sedí na koni a na rukách má putá... Nie je to však niečo čo by hrozne vyrušovalo, lebo v diele ide v prvom rade o navodenie atmosféry prijatia i zmierenia dvoch nepriateľských strán, ktoré sčasti pokuľháva. Nie na všetko stačí famózny Bale či Studi. Scenár im nedoprial veľa spoločných chvíľ, na základe ktorých by som prijatie viac precítil. Vyrátavanie usmrtených priateľov v závere pred vstúpením do zasnúbenej zeme mi nestačí. Skôr som si mal všetko podstatné domyslieť asi len zo zadumaného Josepha. Nie je to niečo s čím neviem žiť, ale na plné hodnotenie mi to nestačí. Veľmi sa mi páčila z osadenstva Rosamunde Pike, ktorá svojej postave vdýchla charizmu nezlomnej vdovy i keď to tak na začiatku nevyzeralo. Vývoj jej postavy je viac uveriteľnejší ako Baleov. Jedná sa o film na veľké plátno kde nádherne vyniknú scenérie krásnej i keď miestami nehostinnej krajiny. I napriek kritike sa jedná o výbornú filmárčinu, ktorá by minimálne priaznivcom westernu nemala ujsť.

Hollý, podobne ako Uher, mal veľký talent vykresliť atmosféru dediny. Dnes by takýto film nemohol vzniknúť, lebo na to nemáme navyše také typy hercov. Film s baladickým nádychom, s tónmi pomalej Liškovej hudby sa mi páčil, akurát protagonista Štefan akosi prirýchlo vycúva z boja o ženu, hoci sa z budúceho potomka teší i otcovi naloží po svojom, nech sa mu nestará do života i keď sa jedná o jeho dcéru. Ináč pekná hračka-prehadzovačka Dočka s Kvietikom, kde jeden hrá rolu Štefana a druhý Michala. Po chuti mi veľmi nebolo, resp. to bolo u mňa "hard to believe", že Michal si len tak v pohode nocoval u Kači... a že tá mu to len tak dovolila. Postava krčmára Šulgana v podaní Machatu bola vlastne najvýraznejšia a on výkonom predčil i hlavnú dvojicu. Pastejříková podala nenápadný výkon, veľa toho nenarozprávala, ale skvele zahrala ženskú v problémoch, s rozorvaným svedomím. Záver ma prekvapil a síce to končí happy-endom, predsa má trpkú príchuť pre oboch. Slabšie 4*.