nascendi

Nezdieľam obdiv k tomuto dielu seriálu opísaný v doterajších komentároch. Nechal som sa nalákať na 82 %, ale významnejšie bolo, že som v poslednej dobe videl Temný prípad, Most a The Fall. Vedľa nich pôsobí Hlavný podozrivý ako chudobný príbuzný. Dokonca som mal pocit, že je bližší sérii s Julie Lescaut, než tým trom predtým menovaným. Svoju úlohu v celkovom dojme určite zohral aj rozčuľujúci slovenský dabing.

Aj tri udelené hviezdičky sú viac výrazom môjho dobráctva, ako mnou vnímaných kvalít tohto dvojdielneho filmu. Dej bol na môj vkus príliš roztrieštený, často odbiehal do zbytočných odbočiek a chvíľami výrazne nudil. Helen Mirren ma nezaujala. I taká Véronique Genest ako Julie Lescautová má viac charizmy a pôsobí uveriteľnejšie. Aj rasizmu bolo viac, ako bolo zdravé. Nesedí mi, keď černosi sú černejší a belosi belší než v reáli. Korunu všetkému nasadil hrozný slovenský dabing, za ktorý nemôžu tvorcovia filmu, ale ja, lebo som sa mal bez výhovoriek naučiť anglicky a nie rusky. Ďalšie časti seriálu sú pochopiteľne určené iným divákom.

Dlhočizný, údajne dobrodružný film o nájdení medailónku a jednej z mnohých ampuliek s morfiom. A zápletka je hotová, i keď 90 % užívateľov bolo hotových najmä z Jacqueline Bisset v mokrom tričku. To je aj jediný zapamätateľný zážitok z tohto filmu. A pre mňa, ktorý si Jacqueline pamätal už z prvého Letiska a Americkej noci nie je ani potrebné pamätať si aj niečo viac.

Rád som využil šancu pozrieť si po rokoch ako sa Howard Hawks s Humprey Bogartom a jeho girls popasovali s jednou knihou Raymonda Chandlera. A som spokojný, ako pred rokmi. Nechovám pobožnú úctu k Bogartovej charizme, nepokúšal som sa ani tentokrát vyznať sa v tom, kto je kto a aké sú vzťahy medzi nimi , ale dobre sa mi na film pozeralo. A to je hlavné. Výnimočne pridám dve poznámky k niekoľkým prečítaným komentárom. Tie úžasné hlášky nie sú Bogartove, ale Chandlerove. A sebaisté prehlásenia, že Bogart je najlepší Marlowe všetkých čias píšu asi iba tí, ktorí nevideli seriál Detektiv Marlowe s Powersom Boothom z roku 1984.

Vôbec som o tomto filme nevedel a tak som bol primerane zvedavý. Ale všeobecnú spokojnosť až nadšenie s väčšinou zdieľať nemôžem. Rovnako ako pohoršenie nad mlátením psa. Zhodnúť sa však môžem na výbornom stvárnení postavy bachara Vildomca, ale to ma pri kvalitách Jiřího Hrzána až tak neprekvapuje. Takže celkovo vnímam tento film ako zaujímavý, i keď nedorobený pokus využívajúci doznievajúcu novú vlnu.

Iba pred pár dňami som videl bulharský film Glory, ktorý má s týmto filmom viac spoločné, než by sa na prvý pohľad zdalo. V oboch vystupujú indivíduá, ktoré do tejto doby zdanlivo nepatria. Optimisti v nich vidia ostrovy pozitívnej deviácie, všetci ostatní poruchy v systéme, ktoré je treba opraviť alebo zlikvidovať. Pre mňa, ktorý som dva mesiace spoznával ruskú realitu, je ten film presný a desivý. Záverečné vyháňanie obyvateľov už malo v sebe maniakálne prvky, ktoré by možno ospravedlnil katastrofický záver. Bykov zvolil iný prístup, ale je to jeho film a jeho právo.

Mnohokrát som v komentároch spomenul, že nemám rád horory a nechápem prečo sa vôbec nakrúcajú. Tiež som písal o tom, že pokiaľ neuvidím nejakú príšeru, potiaľ je film pre mňa pozerateľný. Bohužiaľ v tomto filme sa to len hemžilo rôznym krvilačným hmyzom, ktorý nastúpil na scénu vždy, keď bolo potrebné prerušiť nezaujímavé dialógy a málo kreatívne nápady, ako sa dostať z tej mizérie. Takže po objavení dážďoviek a neskôr aj vážok a netopierov už nastúpil rýchloposun, ktorý ma doviedol do happy endu. Medzi užívateľmi ČSFD je veľké množstvo fanúšikov hororov, ktorým doprajem ich záľubu a počítam s tým, že oni mne recipročne doprajú nestotožňovať sa s ňou.

Viacerým Bergmanovým filmom nerozumiem. Religiozita, fóbie a démoni, ktorých do nich vnáša, to všetko je mi cudzie. Ale kamera ma v tomto filme zaujala. Takže, Ingmar, od mňa to je dnes iba za tri.

Myslím, že mám z času na čas právo absolútne neporozumieť filmu, ktorý všetci chvália, aj právo na to, aby sa mi nepáčila hlučná a rušivá hudba, ktorú iní pokladajú za to najlepšie, čo film poskytol. Tie dve hviezdičky sú za neoddiskutovateľne dobré herecké výkony.

Nevidel som veľa filmov s Humprey Bogartom a bol som prirodzene zvedavý, čo na ňom generácia mojich rodičov vlastne videla. Viackrát sfilmovaný námet ukrytia sa zločincov v príbytku zdanlivo bezproblémovej rodiny a kvalitný scenár mu poskytol dostatok priestoru pre demonštrovanie jeho zrelého herectva. A nielen jemu, ale aj jeho "triednemu nepriateľovi", rovnako presvedčivo zahranému Fredericom Marchom. Prirodzene, že žiadny Haneke sa nekoná, film má tradične slabšiu strednú časť, ale po odmyslení si prehnaných patetických výlevov a gest a zohľadnení doby vzniku sú štyri hviezdičky primerané. Za povšimnutie stojí, že nie je to prvý, ani posledný rukojemnícky film, v ktorom sa stotožníte s odmietavým postojom k ponúkanému policajtsko-kovbojskému riešeniu.