nascendi

Nezaujíma ma, ako tento film pôsobil na divákov v čase jeho premiéry, nezaujíma ma, ako sa zmenili kritériá ženskej krásy po 60 rokoch, nezaujíma ma príbeh filmu ani jeho filmárske kvality. Zaujíma ma iba to, že Brigite Bardot bola nadčasovo krásna a Roger Vadim si ju nielen vzal za manželku, ale ju aj ukázal svetu, keď bola v najlepšej forme. Boh stvoril ženu a Vadim Bardotovú.

Naozaj som netušil, že práve Absolvent doplatí na moje prehodnocovanie starších filmov. Veď Anne Bancroft zahrala vynikajúco, Dustin Hoffman sa pri nej nestrácal, Simon s Garfunklom sú pre mňa nedotknuteľní a v roku 1967 som mal 21 rokov aj ja. Stalo sa však, že som tomu filmu neveril. Neveril som Hoffmanovi, keď ako 30-ročný predstavoval 21-ročného panica, neveril som niektorým dialógom, nechápal som podstatu ani cieľ Benovej revolty proti všetkému a ktovie vlastne za čo. Nepochybne som však veril strnulému výrazu jeho tváre v autobuse, keď mu to všetko docvaklo. Keby bol na Hoffmanovom mieste dvadsaťročný Pucholt a namiesto Alfy Romeo by mal nejakú Čezetu, bolo by to iné. Takže s ľútosťou, ale hviezdička dolu.

S hodnotením a komentovaním tohto filmu mám značný problém. Celá, v snímku zobrazená, komunita mi je odporná a absolútne nechápem, prečo sa im niekto snaží priradiť punc bojovníkov proti režimu. Dnes máme mraky takýchto bezdomovcov a tí proti žiadnemu režimu neprotestujú. Rovnako, ako ich predchodcovia majú iba záujem prežiť bezstarostne deň a mať pritom po boku partiu rovnako postihnutých, dostatok piva a nadrozmerných vajglov. Na druhej strane je to kvalitne nakrútený film, s dobre zvolenou dokumentárnou formou, obsadením nehercov a autentickými exteriérmi. Ale ani filmárska kvalita nedokázala vo mne prehlušiť hnus z obsahu.

Viacerí prirovnávajú tento film k Trainspottingu. Ale ten som nedokázal vôbec dopozerať. A podnikol som pritom dva pokusy! Na rozdiel od neho ma Acid House zaujal, pretože mal myšlienku a nápady, i keď nie všetko sa podarilo pretaviť do dialógov, pretože tie kvôli atmosfére prekypovali vulgarizmami. Je pravda, že toľko vulgarizmov som nevyslovil počas celého života, ale občasným sledovaním tejto sorty filmov sa stávam otrlejším.

Príjemná, svižná komédia pre všetkých milovníkov nemých grotesiek a crazy komédií o tom, kam vedie opakovaná zámena rovnakých kufrov a rôznych osôb. Barbra napriek obrovskej snahe a nepopierateľnému šarmu je predurčená pre audio výstupy. Neprehliadnuteľný je i dobrý český dabing. Hauvardéééééé!!!

Do 84 min. rozvinutý jeden groteskný nápad. Napriek slušným hereckým výkonom, Martinom Hubom počnúc, je to taký schematický, figúrkami namiesto postáv zaplnený, socialistický televízny film, ktorý na viac, ako na tri hviezdičky nemá.

Film na mňa pôsobil mimoriadne chaotickým dojmom a nevyslal ku mne žiadne posolstvo. Ja mu nevyšlem viac hviezdičiek a sme si kvit.

Filmografia Oldřicha Lipského obsahuje bezkonkurenčne najvyšší počet vynikajúcich komédií a paródií a je iba na divákovi, či prijme všetky s rovnakým zaujatím alebo sa mu v pamäti rozdelia do skupín. Ja patrím k tým "alebo" a aj keď som sa na Adéle viackrát dobre zabavil, nezaujala miesto v mojom top leveli, kde patrí Limonádový Joe, Happy end, Jáchyme, hoď ho do stroje a Traja veteráni. Určite však patrí medzi vzácne výnimky vo filmovej tvorbe normalizačného obdobia a pobaví aj dnešných divákov, aj keď ich časť bude ťažšie vnímať jej parodický žáner.

Sledovanie tohto filmu bolo pre mňa zážitkom aj keď uplynulo 40 rokov od jeho vzniku. Všetko podstatné na jeho adresu už bolo napísané v iných komentároch. Mňa trochu rušila časť vybranej hudby a tiež farby nekorešpondujúce s pochmúrnosťou príbehu. Príjemne ma prekvapili herci. Nielen Čepek, od toho som to očakával, ale aj Černá so širokou paletou výrazov, Vostrčil, ktorého som si bez Formana nevedel dosť dobre predstaviť a prekvapujúco mi nevadil ani Landovský, čo nie je častý prípad. Asi to nie je epochálny film, ale do mojej stovky najlepších čs. filmov sa hravo zmestil.

Tie tri hviezdičky sú viac-menej z milosti. Film sa príhodne volá Adresát neznámy, ale podľa mňa je neznámy aj divák. Komu je vlastne ten film určený. Netuším, koho by mohla zaujať tá zbierka blata, špiny, násilia, vulgárnosti, deviácie a iných zvráteností, ktoré mali iba občas nejaký zmysel. Väčšinou totiž pôsobili samoúčelne a som rád, že v neskorších filmoch Ki-Duk-Kima, ktoré som videl už neboli prítomné. Splnil som si povinnosť vidieť ďalší film s viac ako 80 % a som rád, že už skončil.