nascendi

Opäť som si pozrel tento nepodarený film, lebo som si už nepamätal, čo ma na ňom tak iritovalo. Takto deklamované dialógy som schopný akceptovať vo vystúpeniach Radošinského naivného divadla a nie vo filme, ktorý sa tvári, ako by chcel reflektovať atmosféru šesťdesiatych rokov. Je to všetko nesmierne falošné, neprirodzené a keď chce niekto v tom hľadať umenie, symboly, paralely nech sa páči. Ale film, na ktorom diváci obdivujú hudobné vsuvky Beatmenov, kratučký záber na L+S a zábery vtedajšej Bratislavy, si nezaslúži ani tri hviezdičky

Moje polnočné výlety do sveta filmu končia podľa očakávania. Načo by súkromné firmy, ktoré šetria každé akcionárske euro vysielali o polnoci dobré filmy, keď môžu vysielať filmy predstierajúce, že sa na ne oplatí pozerať. Takým je aj zlodej. Nezaujíma ma, či je to Mannova režisérska premiéra alebo derniéra, zaujíma ma iba to, či je to dobrý film alebo nie. A Zlodej dobrým filmom určite nie je. Jeho hlavné slabiny sú v nevierohodnosti a nepríťažlivosti príbehu i hercov. Je niekoľko hodín po tom, čo som film dopozeral a neviem si spomenúť na žiaden klad, ktorý by som mohol vyzdvihnúť. Asi to bude pamäťou. Vlastne už viem. Zaujala ma tá zváracia palica z ktorej sršali iskry a to je na film dosť málo.

Tento diel som si pozrel neplánovane a keby som ho premeškal, nič strašné by sa nestalo. Bol to priemerný, chvíľami nudný diel, ktorý nezachránilo expresné zdolanie cesty k havarovanému autu, ani pestovateľské úspechy. Skôr ma prekvapilo, že v ďalších častiach nebola využitá sľubná konfrontácia Columba s nejakým snaživým seržantom využívajúcim moderné vyšetrovacie metódy.

Po zrelej úvahe som sa ustálil na troch hviezdičkách. Silných, ale iba troch. Verím, že film bol vo svojej dobe prelomovým a v detailoch objavným. Bohužiaľ, ja som ho videl po sedemdesiatich rokoch a toho objavného tam už veľa neostalo. Technické "novinky" som ochotný prehliadnuť, ale scenáristu, ktorý si po sebe neprečítal, čo napísal určite nie. Ale najviac ma udivuje, čo vtedajší i dnešní diváci vidia na Jamesovi Cagneym, ktorý mi dokonca vo filme svojou hrou na drsného chlapáka dokonca prekážal. I jeho matka pôsobila vierohodnejšie, ako on. Ale proti gustu žiaden dišputát.

Rád som príjemne prekvapovaný filmami, ktoré doteraz unikli mojej pozornosti. To je aj prípad mimoriadneho filmu Eso v rukáve. Ocenil som najmä jeho objavnosť, pretože krátko po skončení II. svetovej vojny ešte manipulatívnosť bulváru nedosahovala úrovne v neskoršej dobe. A najmä nebolo jej dosahované doslova za každú cenu. Tak, ako to s mimoriadnym nasadením predvádza Kirk Douglas, ktorého výkon je excelentný. V scenári by sa našli miesta, nad ktorými divák minimálne zdvihne obočie, ale to nič nemení na celkovom vyznení tohto Wilderovho diela, ktoré by si zaslúžilo väčšiu pozornosť divákov.

Zaujímavý dokument o zaujímavom človeku, ktorý objavil zaujímavý spôsob, ako z antarktického ľadu zistiť aká teplota na Zemi panovala a menila sa v čase niekoľko sto tisíc rokov. A aby toho nebolo málo, objavil, že z bubliniek uzatvorených v ľade môže zistiť, aký bol vtedy v atmosfére obsah oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov. Šokovalo ho, keď zistil, že antropogénny vplyv za posledných sto rokov sa vymyká všetkým doterajším cyklom otepľovania a ochladzovania atmosféry. A aj keď prežil zaujímavý, udalosťami a objavmi naplnený život, na konci mu pripravili najväčší zážitok tým, že spochybnili jeho výskumy, aby mohli uhľobaróni a petrolejoví magnáti nerušene zhrabovať svoje zisky, globálne otepľovanie sem, globálne otepľovanie tam.

Letom-svetom prírodnými zaujímavosťami Slovenska. Pri niektorých sa film zastaví dlhšie, okolo iných sa takmer preženie. Aj lokality sa striedajú nesystematicky, takže nesystematickosť bola najskôr programová a zdá sa mi, že mala aj leví podiel na úspešnosti filmu. Ako už uviedol Autogram ide o populárno-náučný film, ktorý sa vyhýba tvrdšej kritike geoinžinierskych, vodohospodárskych, poľnohospodárskych a iných zásahov do prírody a už vôbec nespomína kynoženie lesnej zveri a drancovanie lesov. Nakoniec, veď aj načo? Aj tak by sa nič nezmenilo.

So Zvieracou farmou som mal menší problém. Dielo Georgea Orwella mám pre jeho vizionárstvo a nadčasovosť medzi obľúbenými knihami, ale ČSFD je určená na hodnotenie filmov a nie ich literárnych predlôh. Vzniklo príliš veľa mizerných filmov z výborných literárnych predlôh, než aby bolo možné tento aspekt prehliadať. Netvrdím, že film Zvieracia farma je nepodarený, iba podľa môjho názoru mohol byť lepší. Ak by si vyberal to dôležité z literárnej predlohy a nebol poplatný ideológii a politike v dobe nakrúcania. Keďže sa tak nestalo nemôžem dať viac ako tri hviezdičky, aj keď možných bolo päť.

Za poctu Michalkovovi považujem to, že som vydržal jeho výtvor sledovať celú hodinu. Potom sa to už nedalo. Opäť ma sklamalo väčšinové hodnotenie, pretože cez idiotské stvárnenie ruského prostredia a správania som sa nedokázal preniesť. Považujem film za víťazstvo západných producentov nad Michalkovom.

Vcelku priemerný diel seriálu, ktorý si pamätám iba vďaka tomu, že som v ňom videl hrať režiséra Cassavetesa a po prvý krát aj toho hnusného noname psa.