nascendi

Pred pár dňami som si pozrel film Odnikiaľ a dnes túto Fassbinderovu provokáciu. Nechal som sa vyprovokovať k trom hviezdičkám, ale ku komentáru nie. K stretu nekompatibilných kultúr vylepšenému o úctyhodný vekový rozdiel sa nevyjadrujem a dôvodom je skôr racionálna úvaha, než vyhýbanie sa zbytočným diskusiám..

Sidney Lumet je môj obľúbený režisér. Spoločným znakom jeho filmov je, že za málo peňazí dokáže urobiť poriadnu muziku. Nie inak je to aj v tomto filme, o ktorom som ani netušil, že existuje. Napriek tomu mu bez rozpakov dávam plný počet hviezdičiek. Dobu, v ktorej bol nakrútený si veľmi živo pamätám. Po karibskej kríze sme tušili, že ani aktuálny overkill nás nemusí uchrániť pred globálnym konfliktom. Bláznov je vo svete stále dosť a Kahnovu knihu Thinking about Unthinkingable som nepridal do poličky ku knihám sci-fi žánru. K filmu ani nemám čo dodať, pretože ako Lumet, tak aj Fonda sú pre mňa zárukou kvality. Pre mladších kolegov, ktorí by snáď mali dojem, že ide o nejakú neaktuálnu starinu iba pripomeniem, že tak ako vtedajšia technika predbehla ľudí, môže sa to zopakovať pri remake na tému umelej inteligencie. Veď poviedka Anatolija Dneprova Krabi na ostrove niečo naznačila. Už pred 60 rokmi.

Keď som si Pasažierku pozrel po pol storočí, už na mňa nezapôsobila tak, ako vtedy. Veľmi jej škodí, že ide o torzo filmu, ktorý nemohol byť nakrútený celý: Aj keď je to pochopiteľnejšia situácia, ako keď film zmrzačí producent, dohadovanie sa o tom, ako to režisér asi zamýšľal nepatrí medzi povinnosti diváka a mohol si to odpustiť aj jeho blízky priateľ, ktorý sa podujal fragmenty filmu poskladať do akého-takého zmysluplného celku. Malo ísť o veľkú tému, veľkú morálnu drámu, mohol to byť skvelý film. Ale na rozdiel od minulosti teraz hodnotím to čo je a nie to čo mohlo byť. Preto iba tri hviezdičky.

Tento diel sa mi vôbec nepáčil. Nie snáď preto, že by Columbo porušil svoje obvyklé postupy pri vyšetrovaní alebo preháňal svoje bezdomovecké chovanie, čo mu často vyčítam. Problém vidím v tom, že takú vysoko organizovanú spoločnosť, akou sú vrcholoví šachisti si scenárista nenaštudoval a preto celé prostredie a správanie sa špičkových šachistov mi pripadali nevierohodné a priam odfláknuté.

Netuším z akého dôvodu som si pozrel ďalší film Fatiha Akina. Veď som nemohol dúfať, že nakrúti niečo iné ako film vhodný na premietanie iba v Turecku. Chce to hodne arogancie a neznášanlivosti, aby niekto nakrútil film o tom ako neonacisti ubližujú vzornému nemeckému občanovi, polepšenému drogovému dealerovi a moslimskému agnostikovi. A ešte aj nespravodlivý súd im pomáha. Ale keď už chcel byť v tom prekrúcaní reality úspešný, mal si podľa vzoru Američanov najať niekoho ako Sidney Poitier alebo Denzel Washington a nie Acara, použiteľného nanajvýš v béčkových hororoch. Neuchvátilo ma ani herectvo Diany Kruger, pretože vo filme, kde hrala prakticky iba ona, nebolo s kým jej výkon porovnávať.

Poklad na Sierra Madre je jednou z troch Travenových kníh, ktoré sú v mojej knižnici. Uplynulo veľa rokov, než som sa dostal k možnosti vidieť film nakrútený podľa nej opakovane. Neviem prečo ho označujú za western, keď iba hudba znela z času na čas westernovo. Je to plnokrvná dráma o životných hodnotách. Miestami naivná, ale s dostatočnou výpovednou hodnotou, ktorá mi pripomenula Stroheimovu Chamtivosť. Autentické prostredie, vynikajúce herecké výkony, gradujúce napätie mi aj po rokoch pripravili podobný zážitok, aký som mal pri jeho prvom zhliadnutí. O zmene päťhviezdičkového hodnotenia vôbec neuvažujem a na prípadné vyradenie z Top 100 je vždy dosť času a málo adeptov.

Shakespearov Hamlet je klasika, ktorú by mal každý rozhľadený človek poznať aj za cenu, že všetko v nej ukryté nepochopí. A ten, ktorý sa nedostal do divadla alebo si Hamleta neprečítal má možnosť si vybrať z viacerých adaptácií. Ja som zatiaľ videl Branaghovu verziu, ale napriek spokojnosti s ňou tvrdím, že klasiku je potrebné poňať klasickým spôsobom. Žiadne experimenty Shakespearovo dielo nevylepšia. Stačí to zinscenovať a zahrať tak, aby sa majster v hrobe neobracal. Myslím, že Laurencovi Olivierovi sa to podarilo, i keď samozrejme každý, kto bude veľmi túžiť odhaľovať najrôznejšie nedostatky, ich tam nájde. Tiež som nebol spokojný na sto percent, ale spokojný som bol určite.

Už od úvodných titulkov mi bolo jasné, že to nebude film pre mňa. A ani nebol. Zúfalo som dve hodiny hľadal niečo, čo by som už niekedy predtým vo filmoch podobného typu nevidel. Nenašiel som. Medzitým som sa snažil odhadnúť, či ázijské vyvražďovačky sú surovejšie a vynaliezavejšie, ako tie európske a americké a ako je to so sentimentom v nich. Zakrátko ma hľadanie diferencií prestalo baviť a potešilo ma iba to, že všetko dobre dopadlo. Tak to má byť v dobrom filme. Veď som sa aj za ten zážitok odvďačil celými dvoma hviezdičkami.

Dlho a bezdôvodne som odkladal pozretie si tohto filmu. Aj keď nevyvolal vo mne jednoznačné nadšenie, považujem ho za vydarený a zaujímavý film. K jeho prednostiam patrí udalosťami preplnený dej a výborné herecké výkony. Za slabiny považujem občasnú menšiu zrozumiteľnosť a rozbiehanie sa dejových línií, ktoré sa tak stávajú neuzavretými. Ale to všetko je viacmenej v pohode, lebo aj slabšie štyri hviezdičky sú platnými.

Mám rád francúzske filmy z doby, keď boli spolu s talianskymi jedinými, ktoré nám bolo umožnené vidieť. Aj tento film som už kedysi dávno videl, ale veľa som si z neho nepamätal. Ani dnešná repríza neprispela k tomu, aby som ho považoval za mimoriadny počin, na ktorý si rád spomeniem. Dej mi pripadal chudobný, výkony cyklistov boli na pousmiatie a ani vychvaľované výkony oboch predstaviteľov ma nenadchli. Takže aj keď je mi to ľúto, považujem film iba za mierne nadpriemerný.