nascendi

Vcelku priemerný diel seriálu, ktorý si pamätám iba vďaka tomu, že som v ňom videl hrať režiséra Cassavetesa a po prvý krát aj toho hnusného noname psa.

Belmondo nepatrí medzi mojich obľúbencov o čom svedčí aj to, že iba trom filmom som dal štyri hviezdičky (Na konci s dychom, Profesionál a Zviera). A ostane to tak aj naďalej, i keď som nejaký čas skúšal štyri hviezdičky. Tento film nie je žiadnym skvostom nad ktorým ochkajú filmoví kritici. Má ale jeden veľký tromf - chce diváka pobaviť a darí sa mu to skvelo. Nič viac však nemôžeme od Bebela Borowitza, ktorý je v skvelej forme, chcieť. Zaujímavé je, že tri mnou cenené filmy nakrútil v rozmedzí štyroch rokov.

Iba moja úplná spokojnosť s Predavačmi stromčekov, ktoré som videl po mnohých desiatkach rokov, ma navnadila, aby som si pozrel údajne najlepší film Laurela a Hardyho. A zrazu som mal problém, aby som ho vôbec dopozeral. Nuda kombinovaná s trápnosťou, na výpočet vydarených gagov by mi stačila jedna ruka a všetko ostatné bolo recyklované, nevtipné. Jediným pozitívom je, že určite existujú lepšie grotesky s touto dvojicou. Napríklad tie, ktoré som videl v strihových filmoch Roberta Youngsona. Ale niet sily, ktorá by ma donútila ich vyhľadávať medzi takými skvostami, ako boli Dubové palice a Pochod drevených vojakov.

Tak to bol opäť zážitok porovnateľný s tým, ktorý som mal pred päťdesiatimi rokmi, keď som Onibabu videl premiérovo. S Kanetom Šindóom sa mi v mysli spájajú dva filmy - Ostrov, na ktorý sa už príliš nepamätám a Onibaba, ktorú som mal možnosť vidieť opakovane. Nie som fanúšikov hororov a mysterióznych filmov a nemyslím si, že by mala byť zaradená do takých škatuliek Podľa mňa je to film o tom, ako následky vojny deformujú ľudské správanie a rôzne nadstavby, ako morálka, česť, spravodlivosť atď. strácajú zmysel. A čím je situácia horšia, tým je správanie tých, čo prežili, prízemnejšie, živočíšnejšie, účelové. Všetko sa podriaďuje snahe prežiť za akúkoľvek cenu. Kaneto Šindó dokázal o tom nakrútiť film a stačilo mu k tomu tŕstie, zopár hercov a deju primeraná hudba. A výsledkom je, okrem iného, aj to, že tento film mám zaradený v stovke najlepších.

Christopher Nolan má odo mňa dva päťhviezdičkové filmy a zvyšok trojhviezdičkové. Vrátane tohto. Bol som naň patrične zvedavý, pretože okolo neho bolo veľa šumu. Keď mám veľa farebných kamienkov, môže z nich vzniknúť pekná mozaika. Ale aj z kvalitných ingrediencií môže vzniknúť nejedlá torta, keď sa prípravy ujmú pejsek s kočičkou. Tých chcem naznačiť, že považujem prístup režiséra za moderný, taký, aký sa súčasným divákom páči. Mne vo filme chýbal silný príbeh, celý film sa rozpadal na množstvo málo súvisiacich epizód a efektných scén. A pritom koľko komentátorov oceňovalo na filme strih a hudbu, niektorí dokonca letecké súboje. Možno absencia príbehu spočíva v tom, že ťažko je oslavovať 400 tisíc vojakov, ktorých jediným záujmom je čo najskôr utiecť bez boja do bezpečia domova, pričom časť ich zadkov zachraňovali civili na rekreačných plavidlách. Pokiaľ sa niekomu zdá, že defétizmus státisícov môže byť kompenzovaný hrdinstvom jednotlivcov, nemôže počítať s mojim súhlasom.

Voči humoru Laurela a Hardyho mám mierne kritický postoj, ale Predavači stromčekov ma kedykoľvek dostanú. To dávkované a eskalované ničenie dosahuje takmer dokonalosti. A James Finlayson bol tejto dvojici dôstojným protivníkom.Ak to porovnám napr. s Pochodom drevených panáčikov, ktorý som videl naposledy, tak je to naozaj "nebe a dudy".

Kieslowskému rozhodne nemožno upierať originalitu príbehov, ktorými ilustruje prikázania. Siedmy diel bo, toho príkladom. Aj keď celý príbeh je bizarný, dalo sa naň pozerať so záujmom, pretože nabádal k premýšľaniu o otázkach, ktoré si človek často nekladie, pretože sa s tak vyhranenými situáciami v živote nestretáva. Nebola to zďaleka najlepšia časť Dekalógu, ale ani nesťahovala jeho celkovú úroveň nižšie.

Videl som zatiaľ iba štyri časti seriálu a štyri hviezdičky neznamenajú, že by deviatka bola niečím mimoriadnym, výnimočný, iba to, že spomedzi videných častí bola najlepšou. Prijateľnou formou znázorňuje, na akých krehkých základoch niekedy stojí a padá manželstvo a aké býva zložité obnoviť jeho pôvodnú rovnováhu. Predpokladám, že ani jeden z partnerov netušil, čo všetko bude schopný vykonať v dovtedy neznámej situácii, ktorá vznikla.

Od S.J. Furieho som po dvoch filmoch s Cliffom Richardom a po Grošákovi s Marlonom Brandom neočakával žiaden zázrak. A zázrak sa taktiež nekonal. Môj rezervovaný vzťah k jazzu spôsobil, že som vedel len to, že nejaká Billie Holiday existovala a bola slávna. Diana Ross je už iná káva. Tú som sledoval od jej začiatkov v Supremes. A tak celé moje štvorkové hodnotenie je vyjadrení môjho obdivu k tomu, ako úžasne dokázala stvárniť takú komplikovanú bytosť akou Billie Holiday nepochybne bola. A ako geniálne dokázala prespievať jej skladby. Vôbec ma nezaujíma, ako sa film odchýlil od biografie. Ja som sledoval a hodnotil film a všetko ostatné mi môže byť ukradnuté.

Vlastne som hľadal film California a naďabil som na tento dokument, ktorý, a to súhlasím s gudaulinom, nie je dokumentom, ale skôr medailónom skupiny Mamas and Papas. Pretože som hudobne ukotvený v sixties a túto skupinu som na rozdiel od väčšiny užívateľov ČSFD sledoval "v priamom prenose" rád som si oživil spomienky na ňu. Ich skladby sú pohodové, melodické, ich vokály krásne znejú a poslucháč má pri ich počúvaní dobrý pocit. Možno niektorí dodnes. Rád som si tento hodinový filmík pozrel, pretože v ich slávnom období k nám prenikala iba ich hudba, nie hudobné klipy.