nascendi

Statočne som celý film dopozeral a teraz by som mal obhájiť moje dve hviezdičky, ktoré znamenajú, že film nemal byť nakrútený. Detské filmy by mali mať fantazijný náboj a mravné ponaučenie. Coco s fantáziou zamieril medzi kostlivcov, čo ma znepokojuje rovnako, ako víťaziaci gangstri, tolerovaní devianti a obdivovaní násilníci. A mravné ponaučenie spočívajúce v téze, že rodina je nadovšetko je viac ako diskutabilné. Všetko ostatné je v poriadku, či už sa to týka vizuálu alebo hudobnej stránky filmu. Mňa však nikto a nič neprerobí na obdivovateľa nemŕtvych postáv, ožívajúcich cintorínov a podobných rekvizít.

Veľmi priemerný diel z prípadov riešených poručíkom losangeleskej polície, ktorý sa s cigarou v ruke pravdepodobne aj sprchuje. Keď sa konečne nabaží obdivu ku kozmetickým laboratóriám a ich fešnej majiteľke, rozlúšti záhadu vraždy nádejného chemika takým nepravdepodobným spôsobom, že som si ho pamätal, aj keď od doby prvého zhliadnutia tejto časti už ubehlo veľa vody.

Zaujímavý a užitočný dokument, ktorý ukazuje, akými peripetiami musela prejsť naša Zem i jej obyvatelia, než všetko dospelo k dnešnej dobe, keď stlačenie niekoľkých tlačidiel choromyseľnými jedincami, ktorí sú u moci, môže urobiť ďalší predel vo vývoji. Ale z dlhodobého hľadiska to bude opäť zanedbateľná epizóda. A to je na dokumente asi najcennejšie, že ukazuje, koľko miliónov rokov trvalo, než meniace sa podmienky spôsobili zmenu hodnú pozornosti. Ako u dokumentov o vesmíre, tak aj u tohto si divák uvedomí, akou zanedbateľnou čiastočkou je a aké smiešne je jeho pechorenie sa za postavením a majetkom.

Vojačik je typický produkt šesťdesiatych rokov. Godard v ňom experimentuje s formou vyjadrenia, prezentuje vlastné videnie sveta, problémy necháva otvorené, vo výrazoch je pomerne chaotický a celým filmom prestupuje absencia zodpovednosti voči konečnému užívateľovi - divákovi. To je spoločné mnohým slávnym režisérom, ktorí sa dve hodiny "nimrajú" vo svojich pocitoch, démonoch a fóbiách, hrajú sa ako malé deti a divák sa buď zmieri s tým, že nič nepochopil alebo pristúpi na režisérovu hru a pokúsi sa interpretovať to, čo si interpretáciu ani nevyžaduje. Celkovo považujem Vojačika za inertný film, ktorý prejde mojou mysľou bez toho, aby zanechal nejakú stopu.

Nemienim vysvetľovať prečo ani sa ospravedlňovať za to, že ma Saurov film mimoriadne nudil. Každý, kto prečítal niekoľko mojich komentárov vie, že historické filmy sú mojou parketou iba ak v nich dominuje príbeh nad dejepisom. Ani dobrodružné filmy ma nebavia, pokiaľ mi pripomínajú jazdecko-šermiarske cvičenia. Takže z môjho pohľadu to nebol plač pre banditu, ale plač pre diváka. Ešteže mám v hlave vypínače, ktoré ma pri nadpriemernej nude uvedú do mikrospánku. Pripúšťam, že Španielom sa môžu Saurove filmy páčiť, ale to už nie je môj problém. Ja so Saurom končím.

Pred pár dňami som si pozrel film Odnikiaľ a dnes túto Fassbinderovu provokáciu. Nechal som sa vyprovokovať k trom hviezdičkám, ale ku komentáru nie. K stretu nekompatibilných kultúr vylepšenému o úctyhodný vekový rozdiel sa nevyjadrujem a dôvodom je skôr racionálna úvaha, než vyhýbanie sa zbytočným diskusiám..

Sidney Lumet je môj obľúbený režisér. Spoločným znakom jeho filmov je, že za málo peňazí dokáže urobiť poriadnu muziku. Nie inak je to aj v tomto filme, o ktorom som ani netušil, že existuje. Napriek tomu mu bez rozpakov dávam plný počet hviezdičiek. Dobu, v ktorej bol nakrútený si veľmi živo pamätám. Po karibskej kríze sme tušili, že ani aktuálny overkill nás nemusí uchrániť pred globálnym konfliktom. Bláznov je vo svete stále dosť a Kahnovu knihu Thinking about Unthinkingable som nepridal do poličky ku knihám sci-fi žánru. K filmu ani nemám čo dodať, pretože ako Lumet, tak aj Fonda sú pre mňa zárukou kvality. Pre mladších kolegov, ktorí by snáď mali dojem, že ide o nejakú neaktuálnu starinu iba pripomeniem, že tak ako vtedajšia technika predbehla ľudí, môže sa to zopakovať pri remake na tému umelej inteligencie. Veď poviedka Anatolija Dneprova Krabi na ostrove niečo naznačila. Už pred 60 rokmi.

Keď som si Pasažierku pozrel po pol storočí, už na mňa nezapôsobila tak, ako vtedy. Veľmi jej škodí, že ide o torzo filmu, ktorý nemohol byť nakrútený celý: Aj keď je to pochopiteľnejšia situácia, ako keď film zmrzačí producent, dohadovanie sa o tom, ako to režisér asi zamýšľal nepatrí medzi povinnosti diváka a mohol si to odpustiť aj jeho blízky priateľ, ktorý sa podujal fragmenty filmu poskladať do akého-takého zmysluplného celku. Malo ísť o veľkú tému, veľkú morálnu drámu, mohol to byť skvelý film. Ale na rozdiel od minulosti teraz hodnotím to čo je a nie to čo mohlo byť. Preto iba tri hviezdičky.

Tento diel sa mi vôbec nepáčil. Nie snáď preto, že by Columbo porušil svoje obvyklé postupy pri vyšetrovaní alebo preháňal svoje bezdomovecké chovanie, čo mu často vyčítam. Problém vidím v tom, že takú vysoko organizovanú spoločnosť, akou sú vrcholoví šachisti si scenárista nenaštudoval a preto celé prostredie a správanie sa špičkových šachistov mi pripadali nevierohodné a priam odfláknuté.

Netuším z akého dôvodu som si pozrel ďalší film Fatiha Akina. Veď som nemohol dúfať, že nakrúti niečo iné ako film vhodný na premietanie iba v Turecku. Chce to hodne arogancie a neznášanlivosti, aby niekto nakrútil film o tom ako neonacisti ubližujú vzornému nemeckému občanovi, polepšenému drogovému dealerovi a moslimskému agnostikovi. A ešte aj nespravodlivý súd im pomáha. Ale keď už chcel byť v tom prekrúcaní reality úspešný, mal si podľa vzoru Američanov najať niekoho ako Sidney Poitier alebo Denzel Washington a nie Acara, použiteľného nanajvýš v béčkových hororoch. Neuchvátilo ma ani herectvo Diany Kruger, pretože vo filme, kde hrala prakticky iba ona, nebolo s kým jej výkon porovnávať.