maddy

Poctivá skôr thrillerová, než hororová žánrovka na štýl home invasion, resp. v tomto prípade diner invasion, ktorá navyše namiesto jednoduchého invasion ponúka aj nejaký ten príbehový twist, aby vyústila do zaujímavej spleti vzťahov a rozhodnutí. Striedma stopáž, fajn hudba, akurát škoda, že Last Straw aspoň v závere trocha viac nepritlačí na pílu, či už po stránke brutality alebo napätia. Mohol to byť podstatne intenzívnejší zážitok. Takto len fajn jednohubka. CELKOVO: 6/10

Afraid not. Horor od režiséra Prci, Prci, Prcičiek, kde sa divák má báť toho, že sa postavy rozprávajú so Siri, resp. v tomto prípade s AIAou, a v ktorom zaznie veta "I Love You" viac než v ktorejkoľvek romantickej komédii. To mi je teda horor ... Scenár AfrAId fakt pôsobí presne tak akoby ho napísal 60-ročný hollywoodsky páprda, ktorý si za päť sekúnd vyhľadal na Google čo je ChatGPT a bol to pre neho horor. Nefunkčné po každej stránke. Na horor sa tu nie je vôbec čoho báť, nemá to jednu zaujímavejšiu scénu a celá, ehm, kritika súčasného trendu s AI je niečo tak hlúpe ako keby na umelú inteligenciu nadávala vaša prababka na lavičke pred panelákom. Zbytočný film, ktorý vznikol vyslovene iba preto, lebo sa niekto chcel rýchlo priživiť na úspechu nedávnej M3gan, ale vôbec to nevyšlo. CELKOVO: 3/10

Sypmatický a sebavedomý režijný debut od Zoë Kravitz, ktorý svojou formou pripomína snímky Jordana Peela (Get Out), ale ktorý opisuje od ostatných možno až príliš a s témou prichádza trochu po funuse. Blink Twice je technicky výborne natočený, výborne zahraný, občas hravý, občas napínavý, občas provokačný a oceňujem aj fakt, že väčšina vecí do seba v závere zapadne a nič sa tu nedeje vyslovene účelovo, aj keď to v priebehu filmu tak môže pôsobiť. Avšak problémom je prestrelená 102 minútová stopáž, kde prvú hodinu divák trávi zbytočne veľa času s postavami na párty a pokiaľ by sa z filmu vystrihlo dobrých 20 minút vôbec nič by sa nestalo, vrátane absolútne zbytočného záverečného epilógu, ktorý inak zaujímavo vystavaný film s nie úplne márnou myšlienkou zhadzuje do vyslovene Béčkových thrillerových vôd a zanechá skôr horkú pachuť na jazyku pri záverečných titulkách. CELKOVO: 6/10

Nuda a šeď. Nie som žiaden fanúšik komixovej predlohy a vlastne ani pôvodného filmu, no aj tak dokážem povedať, že nová Vrána je dokonalou ukážkou nepochopenia predlohy vykuchaná o čokoľvek zaujímavé. Rupert Sanders ju zbavil všetkej temnoty, akejkoľvek myšlienky a servíruje iba bezduchý produkt ako z výrobnej linky, kde by sme v prvej polhodine mali z nejakého dôvodu fandiť dvom nesypmatickým feťákom (a to mám inak Billa Skarsgårda veľmi rád), ktorí osudovú lásku spoznali z neznámeho dôvodu na odvykačke, lebo sa jeden na druhého letmo pozreli. V druhej polhodine mali sledovať zbytočné snové sekvencie hlavného hrdinu, aby v závere na scénu nastúpila síce krvavá, ale priemerná akcia. V tom filme fakt nie je nič viac. Technicky síce obstojne natočené, ale aj tu Rupert Sanders ide oproti jeho predošlým filmom iba na pol plynu. Inak to je celé prázdne až beda. CELKOVO: 4/10

Nič som o tomto filme netušil, takže podľa názvu a plagátu som z nejakého dôvodu čakal body horror o nežiadúcich účinkoch kozmetiky. Nuž nestalo sa, ale to vôbec nevadí. Skincare však nakoniec nie je ani o tej kozmetike a jedná sa skôr o taký neškodný dievčenský thriller, ktorý vo všetkom ide na pol plynu. Chcel by byť hravý a štýlový, ale na to mu chýba akokoľvek nápaditý vizuál (pritom pohrávať sa s neónovými nápismi a pestrofarebným svetlom sa priam ponúkalo). Chcel by byť napínavý a prekvapivý, ale celý ten vzťahový mess sa v závere skôr rozpadne, než by vyústil do nejakej premyslenej spleti vyhrotených vzťahov na štýl Tarantinoviek. Chcel by byť čiernou komédiou, ale na to mu chýba akákoľvek uštipačná kritika kozmetického priemyslu alebo vzťahov a falošných priatelstiev v Hollywoode alebo podstatne hlbšie prepracovanie myšlienky o starnutí a vyrovnávaní sa s novou, dravejšou konkurenciou. Všetko tu tak nejako je naznačené, ale absolútne nijako sa s tým nepracuje. A taký je aj celý film. Nijako otravná vec so slušným výkonom Elizabeth Banks, ktorá je však skrz naskrz úplne obyčajná a pôsobí skôr ako televízny film. CELKOVO: 5/10

Bordelands. A nech už ten Hollywood ide do prdele! Producenti sa sťažujú aké sú filmy drahé a osekávajú rozpočty ... a potom niekoho napadne dať sto miliónov brakovému režisérovi akým je Eli Roth, ktorý natočil filmy ako Hostel, Knock Knock alebo Thanksgiving, nech natočí letný blockbuster. Ako inak to mohlo dopadnúť, než fiaskom. A to k Borderlands hernej sérii nemám nijako zvlášť vzťah. Hral som kedysi dávnejšie druhý diel a pamätám si jedine to, že sa tam veľa strieľalo v takej cartoon-ish grafike. Filmový Borderlands by chcel byť pestrofarebný ako hra a aj sa tu dosť strieľa, ale točí to Eli Roth, preboha! Ten Eli Roth, ktorý sa už cez dvadsať rokov kariéry pokúša natočiť aspoň jeden dobrý horor a ešte sa mu to nepodarilo (a že tých pokusov bolo). Čiže ani tu nevie natočiť ani jednu akoľkovek zaujímavú akčnú scénu. Všetko sa tak nejako deje v tesnom slede za sebou, ale divákovi to je úplne jedno. Je to len sled farebných (a nudne natočených) výbuchov a postavičiek, ktoré sa premávajú po plátne/obrazovke, ale kde tento Béčkový mix Mad Max: Fury Road a Guardians of the Galaxy z Wishu baví na takej tej guilty pleasure úrovni tak možno prvých desať minúť a potom s každou pribúdajúcou minútou klesá až na samotné dno do priam neznesiteľne trápneho záveru, kde som mal už konštantný face palm. Občas funkčný vtípek a Cate Blanchett, ktorá zvládla akčnú hrdinku predať dostatočne cool (ale bavíme sa tu o Cate Blanchett, ktorá by aj všu pod chrastou zahrala uveriteľne) to fakt nezachránia. Fakt nechápem koho týmto castingom chcel Roth osloviť. Vo filme pre 12-ročných, kde obsadil do hlavných úloch 65-ročnú Jamie Lee Curtis, 55-ročnú Cate Blanchet a 45-ročného Kevina Harta a tvári sa, že tým osloví pubertiakov. Absolútny miss od castingu, cez réžiu, až po finálne prevedenie. CELKOVO: 3/10

Trapné. Na jeden dobrý film (Split) pripadajú u Shymalana tri zlé (Glass, Old) a Trap sa bohužiaľ radí do tej druhej skupiny. Namiesto sofistikovanej hry s divákom sme tak dostali absolútne Béčkový thriller, ktorý je rovnako hlúpy ako režisérov Old a podobne nezručne natočený ako The Happening. Prvá polovica tak pokus o koncert rádoby Taylor Swift (nemám nič proti tomu, že si Shyamalan chcel urobiť promo pre svoju dcéru Saleku, ale je to iba priemerná speváčka a podpriemerná herečka, na ktorej fakt nemôže stáť väčšina filmu) a druhá polovica iba deravá hra na mačku a myš, kde sú všetci blbí ako vemeno, až to je útrpné sledovať. Práca s psychológiou postáv, s napätím, s postupným dávkovaním informácii divákovi, nič .. ako by to ani netočil režisér kedysi dobrých filmov s prekvapivou pointou. Hartnetta je síce fajn vidieť po dlhom čase v hlavnej úlohe, ale tu nemá čo hrať. CELKOVO: 4/10

Season 1 = 7/10

Vyhypovaná marketingová kampaň, pri ktorej som si až následne po filme uvedomil, že som akosi zabudol na to, že ten film točí Osgood Perkins, ktorého predošlé kúsky nie sú práve jednohlasne príjimané ako akokoľvek zásadné horory (I Am the Pretty Thing That Lives in the House, The Blackcoat's Daughter, Gretel & Hansel), takže bolo skôr žiadúce trochu chladiť pri Longlegs očakávania. Nechápte ma zle, Longlegs je Perkinsov doteraz najlepší film, akurát čakať tu nejaký zásadný horor je trochu nadnesené. Ako aj predošlé Perkinsove filmy, forma tu totiž absolútne vyhráva nad obsahom. A tak je Longlegs síce výborne natočený, vsádzajúci na pomalé tempo a neustále dusnú, nepríjemnú atmosféru, a netradičné kamerové kompozície, ktoré evokujú "starý" film a celé tá forma je evidentne výborne premyslená, ale ... scenáristicky deravá až beda. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že množstvo tých funkčných jednotlivostí sa nepodarilo dotiahnuť do zmysluplného hororového celku. Množstvo tém vyšumí úplne do prázdna alebo sú načrtnuté a ďalej sa s nimi nijako nepracuje (akési jasnovidecké schopnosti hlavnej hrdinky v úvode) a veľa scén tak pôsobí samoúčelne iba k tomu, aby podporili tú danú, konkrétnu scénu (farma) a budovali atmosféru, nežby v deji mali svoje miesto. Príbeh sa tak celý čas tvári ako mysteriózna detektívka, aby nakoniec vyústila do neuspokojivého okultného hororu. Úprimnem, aj ako veľký hororový fanúšik som si počas prvej polovice Longlegs želal, aby to bola čistokrvná detektívka pracujúca s reálnym motívom vraha než ten očakávaný horor ku ktorému následne dospela. Pretože to k čomu dospela vyplynie úplne do prázdna, bez poriadnej katarzie a s desiatkami nevyužitých motívov. Vo výsledku tak zaujímavá forma nad nie natoľko zaujímavým obsahom. CELKOVO: 6/10

Terror Tuesday: Extreme ... skôr tak extrémny priemer. Na thajských ducharinách som v rokoch 2000-2010 celkom dosť fičal a videl ich niekoľko desiatok. Je tam pár parádnych kúskov (Dorm, The Unseeable, Shutter), takže na tento seriál som bol pomerne zvedavý kam duchársky hororový subžáner v roku 2024 posunie, aj keď mená prevažne neznámych thajských režisérov nedávali veľkú nádej. A presne tak to aj dopadlo. Jedná sa iba o extrémne stereotypné duchárske príbehy, kde platí, že pokiaľ ste videli jeden, videli ste všetky. Nulová invencia, nefunkčné ľakačky, otrepané duchársky báchorky, žiadne napätie, tobôž aspoň náznak nejakej atmosféry, nebodaj strachu. A aj tie pomerne krátke 45 minútové epizódy trvajú pocitovo nekonečne dlho. Technicky síce na úrovni natočené, ale iba extrémna nuda a šeď. Terror Tuesday pôsobí len ako sto krát vyluhovaný čaj, ktorý vám niekto naleje po stoprvý krát a máte si ho vychutnávať. Pritom na nervy vám liezol už keď ste ho pili po druhý krát. CELKOVO: 4/10