beso74

V krátkej dobe druhý film, v ktorom sa hnusný démon pokúša zmocniť dieťaťa, pokiaľ v Bababookovi by som mu toho nevychovanca najradšej sám doručil, tu je to úplne o inom. Thea je zlaté dievčatko, ktoré má len jednu chybičku krásy, od narodenia sa na ňu prisala akási entita a odvtedy jej otravuje život. A nielen jej, ale aj jej rodičom. Je tu však našťastie dedo ovládajúce kde aké rituály a ten by jej snáď mohol pomôcť. Samozrejme, najprv musí prelomiť nedôveru svojho syna, ale to pri dievčatku nie je nič ťažké. Ak vás čudné zvuky, pohybujúce sa predmety či nápisy na dverách príliš nepresvedčia, keď sa ocitnete vo vzduchu vy, rýchlo zmeníte názor, tak ako i chudák otecko. Ale ani dedko nie je všemocný, a tak si k tej repke, čo je nad jeho sily, privolá aj babičku. No, nie je to jeho babička, skôr taká, hmm... z perníkovej chalúpky. Ako to skončí, prezrádzať nebudem, ale určite vám poviem, že ak by mal tento film stopáž 15-25 minút, výsledný efekt by bol oveľa lepší. Najväčšou slabinou filmu sú dlhé pasáže, keď sa absolútne nič nedeje. Naopak, koniec je oveľa živší, avšak zošitý horúcou ihlou a plný nelogickosti. Namiesto toho, aby som dostal nejaké logické vysvetlenie, došlo len k nelogickému znegovaniu veľkej časti toho, čo sa udialo predtým. Škoda, sympatickí hlavní predstavitelia a zopár dobrých scén tento film z biedy vytiahnuť nedokázali. P.S 1. Charlie by mala kandidovať na titul matka roka - v jednej chvíli by sa najradšej svojej funkcie vzdala, hneď na to je schopná nájsť dcéru vo tme uprostred lesa... P.S.2 - Videl niekto niekde predtým bábiky bez tváre???

Režisér a scenárista Tate Bunker sa nevedel rozhodnúť, o čom jeho film bude. Čierna komédia či horor o tajuplnej sekte, alebo len ďalšia záhadná, hrôzu naháňajúca stará farma? Alebo sci-fi o cestovaní časom? Aby pritiahol čo najviac divákov, nahádzal tam všetko a nedotiahol nič. Peňazí príliš nemal a tak tretinu filmu pobehuje Ben po poli a fotí (aj bez fotoaparátu) a tretinu filmu sa Lydia snaží zbaviť sa starých harabúrd. K tomu treba pripočítať divné sny a zopár naťahovačiek s miestnymi a to je tak akurát všetko, čo môže film divákovi ponúknuť. Pre mňa osobne, je to žalostne málo...

Úvod to má skutočne rýchly, divák si ešte nenájde tu správnu polohu v kresle a sextetu bezstarostných dvadsiatnikov strelí kdesi na konci sveta pneumatika. Pokým dievčatká chytajú signál a momenty do svojich bookov a gramov, chlapi sa rozhodnú prehodiť koleso. To sa však odrazu akosi kotúľa po ceste. O chvíľku zistia aj tí menej chápaví hroznú pravdu, to koleso nestrelilo len tak a strieľať sa tu bude i naďalej. Ocitli sa až po krk namočení v maléri - niekto si tu totiž zorganizoval nácvik streľby na pohyblivé terče. Ak chcú prežiť, musia zistiť niekoľko maličkostí - koľko je strelcov, kde sú a ako si zohnať pomoc. Väčšina survival hororov dookola recykluje tú istú schému - skupinka ľudí je uväznená niekde na malom priestore (chata, nákupné stredisko, vesmírna loď či obľúbený pub...) a jej úlohou je zabrániť zlu preniknúť do vnútra. Kitamura však rozohral presne opačnú hru - obete sú na širokej planine, avšak jediným miestom, kde sú ako tak kryté, je za ich nefunkčným autom. Na ceste niet živej duše a ani signálu, aby prežili, musia byť chytrejší ako záhadný strelec. V druhej tretine film trochu stratí tempo, ale potom sa na ceste objavia nové tváre a počet tiel bezvládne sa povaľujúcich popri ceste poteší oko nejedného krkavca. Čím je film iný ako ostatné (no ako väčšina z nich)? V prvom rade surovosťou, strely trhajú mäso na franforce, neľútostne znetvorujúc mladé nevinné telá. Po druhé, v celej skupinke nie je ani jedná postava, ktorá by sa dala opísať ako zmrd (bohužiaľ, to neznamená, že sú všetky tie postavy zaujímavé). A po tretie, je to atmosféra filmu, narastajúca beznádej by sa snáď dala aj krájať. Ak nečakáte vyššie umelecké ambície, možno by nebolo od veci dať tomuto kúsku šancu.

Hrdinom filmu je pre mňa úplne neznámy Ed Morrone, ktorý si s chuťou zahral starnúceho neurotického protektora, na svojej poslednej, že vraj celkom jednoduchej misii, po ktorej si nechá vyplatiť dôchodok a odoberie sa kdesi do tropického raja, kde si bude vychutnávať biele pláže a miešané nápoje. Chce to len na niekoľko dní dozrieť na manželský pár sprataný kdesi do Kostariky, ktorý len tak mimochodom potiahol mafii 8 melónov. Samozrejme, slová posledná a ľahká sa už vo svojej podstate vylučujú a tak sa ihneď od príchodu začínajú veci komplikovať. Tak toto je moje prvé stretnutie s režisérom menom Justin Lee (v poslednom období dosť vyťaženým), ktoré vo mne zanechalo veľmi zmiešané pocity. Chlapík síce očividne nemá žiadneho bohatého otecka či strýčka a nevie si ani pozháňať bubáčiky, aby si mohol vo filme dovoliť aj niečo ukázať, ale vie do filmu dotiahnuť mená ako B.Zane, D. Trejo či R. Couture či J. Russo. Spolu strávia pred kamerou asi tak 7 minút, ale na plagáte sa samozrejme objavia práve oni. Navyše je tu aj v dnešnej dobe korony vcelku zaujímavá figúrku - v USA známeho lekára a celebritu menom Drew Pinsky, ktorý sa okrem svojich kde akých medicínskych šou preslávil aj vyjadreniami na adresu vírusu (jeho hrozbu na verejnosti sústavne bagatelizoval, až mu ktosi to všetko zostrihal a hodil na Youtube, načo samozrejme podarený lekár požiadal stiahnutie videa, s tým, že ide o jeho duševné vlastníctvo..) A to je asi tak najzaujímavejšie z celého filmu, hoc má film len niečo cez 70 minút čistého času, odsypáva veľmi pomaly, veľa neurotických prejavov hlavného hrdinu (dá sa, ale žiaden DE NIRO), málo akcie, a keď konečne na ňu príde, skončí ako hnusná digitálna prestrelka s Trejom v nemocnici či "neuveriteľný" súboj v kuchyni. Určite nie najhorší film, aký som videl za posledný mesiac, ale čo i len k priemeru to má strašne ďaleko...

Veľmi slabý horor snažiaci sa priživiť na rovnomennom skvoste z produkcie Charlesa Banda. Rozvedený umelec - alkoholik sa nasťahuje do domu svojej matky (ktorá nedávno mala smrteľnú nehodu), kde nájde trojicu bábok. Za ním docupká rozpustilá 17 ročná dcérka, ktorá má o mamičke veľmi vyhranený názor (bi**h). V dome nájdu trio bábik a nočná mora môže začať. Ale akurát tak pre diváka, bábiky sú statické, len tak stoja, strach nenáhaňajú ani náhodou. Dej sa vlečie, a keď dôjde na niečo dôležité, odohrá sa to mimo kamery. Navyše, sem tam nejaká nelogickosť, vrcholom je scéna, v ktorej muž sedí za bieleho dňa v obývačke, ktosi mu zaklope na dvere a on dokedy otvorí, už je vonku čiernočierna tma. Jednoznačne najhorší horor, aký som kedy videl o nejakých bábkach.

Ďalší klenot z pokladnice menom Full Moon zhliadnutý. A ako ináč, je to všetko veľmi lacné, žiadne dych berúce efekty, solídne herecké výkony či nervy drásajúca hororová atmosféra.Nič z toho, akurát trošku prihlúpla, ale očarujúca rozprávka pre staršie deti. Tentokrát si Charles Band vzal na paškál štyri kultové monštrá - Drakulu, Frankenštainovo monštrum, vlkolaka a múmiu, k tomu treba pripočítať šialeného neuznaného vedca a vytvoril príbeh o polobláznovi či pologéniovi, ktorý chce oživiť monštrá, aby mu slúžili a zbavili ho neprajníkov. Ale, keďže ide o pologénia, stvorí monštra polovičných rozmerov, s čím začnú pre všetkým nadrozmerné problémy. Podarená pätica zúfalo potrebuje pannu ako obeť a vyhliadnutá panna sa rovnako zúfalo snaží vyhnúť svojmu osudu. Báť sa pri tom príliš nebudete, ale sem-tam sa celkom z chuti zasmejete a miestami aj snáď oceníte invenciu tvorcov, prístroj na prenášanie postáv do reálneho života, hrozivé monštrá veľkosti trpaslíka či šialeného vedca kradnúceho vzácne knihy z knižnice, ktorá ani vlastne nechce byť knižnicou, to hocikde neuvidíte. A samozrejme, každý film by mal dať nejaké poučenie - Ako predídete tomu, aby vám čitatelia nepoškodzovali knihy? Nuž veľmi jednoducho - žiadne im nepožičiate...

Zaujímavá myšlienka skĺbiť vlak, hru na hľadanie vraha s filmom o monštre a nadprirodzeným thrillerom, ktorá však bohužiaľ pohorela vo fáze realizácie. Film je totiž akýmsi násilným zlepencom 3 nesúrodých častí. Prvá, asi najlepšia z nich, sa odohráva na Halloween, vo vlaku - atrakcii, kde majú cestujúci vyriešiť vraždu (ala Agatha Christie). Lenže, niekto sa tu prišiel zabaviť po svojom a vlak končí vo vode. Tu a ešte v jednom opustenom dome sa odohráva časť druhá, kedy sa na scéne objaví monštrum z plagáta (asi tak na úrovni lepších filmov z 50. rokov). A na konci sa konečne na zopár minút dostane k slovu aj proklamovaná hlavná hviezda - Lance Henriksen a s ním aj akési dovysvetľovanie celého filmu. AJ keď je vo filme niekoľko vcelku zaujímavých pasáží, ako celok pôsobí zmätene, navyše použitá počítačová animácia je s prehľadom tým najstrašnejším, čo vo filme uvidíte.

Keď prišiel Van Gogh o ucho, bola to láska, keď sa to stalo Cageovi, ide o prúser desaťročia. Umierajúci bývalý agent tej najdemokratickejšej krajiny na svete vyznávajúci tak pravé hodnoty, až sú z nich pomaly ľavé, sa ženie cez Rumunsko až do Kene, aby ukončil život jedného rovnako chradnúceho arabského teroristu (samozrejme bez hodnôt), aby mu ukončil život o niekoľko dní skôr, ako to spraví vedľa jeho kresla trpezlivo čakajúca dáma s nabrúsenou kosou. A ja ako divák sa len modlím, aby skôr ako to celé dopozerám, som sa na jej zozname neocitol ja. Mal so chuť pozrieť si novší film s NC, ale asi to odložím na neurčito, toto bola pravdepodobne jeho POSLEDNÁ ŠANCA presvedčiť ma, že tu demenciu fakt len hraje.

Neviem, či si to Trump pozrel (ak aj začal, či prežul hneď úvodné otitulovanie prezidenta) a či nie, ale jeho jasnozrivosť v tom ihneď spoznala záhubu Ameriky a tak sa chytil s týmto životne dôležitým problémom za pasy. A to tak vehementne, že akosi prehliadol nastupujúcu pandémiu. A tá mu, iróniou osudu, pomohla v marci tohto roku pochovať film v kinách po druhý raz. Čo sa mu na tom nepáčilo? Nuž (ak by si to bol pozrel) asi okrem spomínaného titulu, ktorý určite patril jemu, odkaz na Manorgate (áno, presne, tá fáma o zabíjaní jeho prívržencov) a asi aj odkaz na nesmrteľnú Orwellovu Farmu zvierat (aká náhodička, jej meno je MANOR), pretože v médiach sa už niekoľko krát objavilo prirovnávanie jeho osoby k najväčšej svini v celej knihe - Napoleonovi, ktorý vybudoval svet, kde si boli všetky svine rovné, len niektoré rovnejšie. Ale vráťme sa radšej k filmu. Ten začína fakt veľkolepo, veľa sa nekecá, väčšina postáv dostala šancu niekoľko krát sa nadýchnuť, tí šťastnejší aj svojich 30 sekúnd slávy, keď to nádejne vyzeralo, žeby sa mohli stať hlavými hrdinami a potom začalo to pravé peklo. Nanešťastie príchodom na benzínku sa začali dosť krčovito zamiešavať politické názory a film sa začal podobať na starnúceho futbalistu - čím menej behá, tým viac toho na ihrisku obkecá. Samotný záver je na jednej strane síce akčne vybrúsený, akurát že trochu (nielen stopážou) prepálený. Jedna vec, ktorá sa mi na ňom určite páčila, je jeho nejednoznačnosť, povedzete mi, ta bohyňa múdrosti, spravila či nespravila pri výbere chybičku?

Britský nízkorozpočzový horor z produkcie spoločnosti Proportion Productions, ktorá obšťastňuje hororových fanúšikov niekoľko krát do roka sprznením známych hororových filmov a motívov. Po strašiakoch, múmiách či bábikách došiel rad aj na jeden z najväčších hitov posledných mesiacov - Quiet Place a jeho následovníkov ako napr. Silence. Film šiel do produkcie pod jednoznačne výstižnejším titulom - Silent Place, nakoniec si to producenti (asi nedobrovoľne) rozmysleli a názov zmenili. Dej kopíruje čisto spomínané filmy - akurát že hlavní hrdinovia,obyčajná britská rodinka, sa do šlamastiky dostali kvôli tomu, že šli pozrieť na vidiek starých rodičov. Na ich prekvapenie, nikde ani živej duše a navyše, auto zdochlo a podobne sú na tom aj telefóny. A potom nasleduje krvavé zoznámenie sa a geniálne zistenie, že tie potvory majú jednu chybičku krásy - reagujú na zvuk, a tak, ak si ticho, teoretický ti nič nehrozí a prežiješ. Problémom je, že dotyčným hrdinom sa huby priam nezatvoria a tak idú z maléru do maléru. A divák, postupne ako to sleduje, poznáva, že v maléroch je aj on sám. Určite nič, čo by sa dalo z akéhokoľvek hľadiska odporúčať pozrieť ostatným.