beso74

Generali Robert Lee či Stonewall Jackson asi z hrobu vyskočili - nielen oni, aj radový slušný člen provinčnej bunky KKK musel byť poriadne zaskočený - do srdca juhu si to namierila pestrá multikultúrna úderka millenianov, na ktorej by im asi najmenej vadilo, že jediný biely samec je sprostý ako vrece gitu a jeho počínanie si koleduje o poriadnu výchovnú facku. Aj ja som neveriaco krútil hlavou a očami, o čo tu tým tvorcom vlastne ide. Našťastie, hneď potom, ako vyhoveli väčšine menšín, venovali sa už len deju, kde síce ten biely bol i naďalej poriadne tupý, avšak scenáristi si to v tichosti vybavili s tými menšinami po svojom a to vcelku nápadito. Problémom filmu nie je dej a ani postavy (aj keď je tu niekoľko vážnych kotrmelcov v logike deja), kameňom úrazu je tu názov, ak si v reštaurácii objednám guláš z diviny a oni mi donesú hovädzí, aj keď môže byť chutný, ostane ten pocit, že ma oklamali. Aj tu sa vynechali ingrediencie, ktoré boli trademarkom série, aj keď výsledný efekt nebol zlý a aj nový folklór okolo pôvodu obyvateľov Apalačských hôr bol celkom zaujímavý, mám vážne obavy, že nás v blízkej budúcnosti čaká celý rad bizarných projektov - Predvečer všetkých svätých sa bude servírovať bez Michaela, Najsmolnejší piatok bez Jasona a mládežníkom z Brestovej ulici sa do snov už neprikradne žiadna kreatúra s vylepšenou bejzbalovou rukavicou a  ikonickým svetríkom. A o niečo tak asi väčšina divákov nestojí...

A Asylum je späť, a ako ináč, s novým mockbusterom. Tentokrát stačilo k očákavanému hitu tandemu Paul Anderson-Mila Jojovich pridať jedno S, a následne už len upiecť sci-fi paškvil, ktorý nenáročnému divákovi ponúka nízkokalorickú akciu, podvyživené špeciálne efekty a nízkotučné herecké osadenstvo (pravda, až na chudáka Toma Sizemora, toho dať na polhodinku do rúk maskéra a bol by najpodarenejším monštrom celého filmu). Všetky ingrediencie sa premiešali s úryvkami z Predátora, Dňa nezávislosti a Mužov v čiernom, a samozrejme s množstvom štandartne nezáživného Azyláckeho tárania, aby vznikol výsledný produkt bez vône a chutí... Samozrejme, všetko je o financiách, tie treba síce pri každom natáčaní, ale akčné sci-fi tých bubáčikov zožerie podstatne viac ako nejaká romantická komédia či slasher. Asylum, žiaľ (alebo našťastie?), ani zďaleka nekope prvú hollywoodsku ligu a tak sa niet čo čudovať, že šmejdu z vesmíru v počte 3 kusy čelí špeciálny tím asi tak len v dvojnásobnej presile (ale vcelku parádne génrovo vyvážený), vyzbrojený smiešnym arzenálom. Úloha Sizemora je zdegenervaná na sedenie v kancelárii a vydávanie priblblých rozkazov, až na konci sa dostane do priamej interakcie s preživšou časťou jednotky ( aj keď je očividné, že sa pri natáčaní vôbec nestretli). A tak čo tu vlastne môže diváka pobaviť? Jedná dobrá hláška od T.S., účasť v súťaží v počítaní frekvencie vyslovenia mená Bob a zistenie, že v Asyláckych filmoch je už nepísaným pravidlom fakt, že byť niečim zožraný ešte nič neznamená...

Súhlasím s náčelníkom Tiché meno. AJ keď už v samotnom názve je divákovi bezočivo podsúvané, že pôjde v prvom rade o strašenie, realitou je presný opak, niet sa tu čoho zľaknúť. Navyše, nič sa tu nedeje a dievčatá sú vrcholne nesympatické. Po 20 minútach som už myslel len nato, nech vlezú do toho domu oproti a nech ich tam nejaký duch pekne-zvesela, poriadne surovým spôsobom vykántri. Po ďalších 20 minútach by som sa potešil aj ak by tým zabijakom bola nejaká pomáda, jednorožec so zlomeným rohom alebo detská vodná pištoľ. Nie, musel som čakať takmer ďalších 40 minút (zvládol som ich len rýchlo pretáčaním, čo často nerobím), aby ich konečne ten parom vzal... Ozajstný horor...

Nič v zlom, ale obsah k tomuto filmu je fakt príšerný, ešte šťastie, že samotný film až tak veľkou katastrofou nie je. Nie je nič nezvyčajné, že ak sa krajina ocitá v ťažkej dobe, siahajú filmoví tvorcovia po námetoch z národnej histórie podstatne častejšie ako inokedy. Samozrejme, Ukrajina nemôže byť výnimkou. A tak sa rozhodla natočiť (s americkou pomocou, na tu sa istý čas spolieha vo všeličo možnom i nemožnom) dobový akčný (pseudohistorický) film zasadený do 13. storočia do čias tatarského vpádu. Aby sa to všetko medzinárodne predalo, zaistila sa účasť zopár relatívne známych ksichtov a vyše 100 miliónov ukrajinských hrivien (4.5 mil. dolárov). Dej je zasadený do Haličsko-volyňského kráľovstva (jeho iné meno - Ruské, sa z pochopiteľných dôvodov obchádza) krátko po rozpade Kyjevskej Rusi. Skupinka ukrajinských horalov (chýba tu len MEL GIBSON) sa bráni prenikaniu Zlatej hordy. A navzdory historickej realite ju aj zastaví. Plusom sú prekrásne zábery Karpatskej prírody, zatiaľ čo bojové scény sú zvládnuté štandardne. Najhoršie na tom celom asi ostáva tá vata medzi akciou a samozrejme, nejaké tie detaily - do oči bijúca práca plastického chirurga (Alison Doody nerobí dobré meno svojmu plasťakovi) či vybielené zuby. Ako je zvykom, dochádza aj k hojnej citácii z iných známych historických a fantasy eposoch - začiatok - scéna lovu ako keby vystrihnutá z Posledného mohykána, bitka v úžľabine - 300, iné scény ako keby pochádzali z nepublikovaného materiálu z Pána prsteňov či Statočné srdce. Slabší priemer, potáca sa to niekde okolo 50%. Avšak, keďže som rád za ka6dý historický film, prihodím tu tretiu hviezdičku. P.S. v románe má Zachar 90 rokov a stále sa dokáže oháňať mečom, to mohlo byť celkom zaujímavé...

Poriadna časová anomália z doby, keď prepuklo v hororovom svete šialenstvo menom slasher. Armand Weston sa aj napriek tomu rozhodol natočiť psychologický horor s elementami duchárskeho hororu a strašidelného domu. No a to je asi tak všetko čo sa dá na tomto filme označiť za pozitívne. Hlavná hrdinka, spisovateľka Lauren, je agorofobička. Viete, strach z otvorených priestorov, z množstva ľudí poprípade len z toho, že by to k tomu mohlo dôjsť. Lauren má však strach len vtedy, keď sa to do scenára hodí, preto sa miestami nebojí sa vyliezť na strechu, pohybovať vonku či isť na návštevu k úplne cudzím ľuďom. Aj keď samotný vzhľad domčeka je dostatočne ponurý, jeho úloha je degradovaná takmer na minimálnu úroveň. namiesto toho sa režisér ukája v nekonečne dlhých nudných scénach, ktoré sa slimačím tempom prehupnú do vyvrcholenia, ktoré v podstate žiadnym vyvrcholením ani nie je. A tak sa divák dozvie po 100 minútach to, čo už vie dobrú hodinu. A tak jedinou vecou, pre ktorú sa to snáď oplatí pozrieť je účasť hereckej legendy menom John Carradine.

Rok potom, čo bol za nejasných okolností zavraždený jej manžel, sa vydá smutiaca Addison so svojimi 4 kamarátkami na chatu patriacu svokrovcom, aby tu prišla na in myšlienky. A naozaj, až tu pochopí cenu života. A chudák divák cenu času, ktorú zabíja sledovaním podobných nepodarkov ako je tento tu. Veľmi nudný rádoby slasher, ktorý ponúka najprv nekonečné zbytočné a otravné keci, aby v poslednej tretine šľapol na pedál a celé kvinteto otravných víťaziek hry, kto najhlasnejšie a najdlhšie jačí, začal postupne jednu po druhej rafinovane mučiť. Aspoň tak by to opísali tvorcovia. Najsmutnejšie na tom je, že pri tom nesúrodom kričaní a chaose sa mi zacnelo po tých ich prázdnych rečiach.A tak to zas všetko schytá akurát tak divák, ktorý sa na tu hrôzu dokázal pozerať až do konca. Len pre silné žalúdky. P.S. I na takéto veci sa vám dokážu pozbierať filantropi na Kickstarteri.

Niekoľko príbehov, ktoré spájajú dve veci - postava Lilith (v každom príbehu ju hraje iná žena) a detektíva z oddelenia vrážd, ktorý má s ňou jednu veľmi osobnú skúsenosť. Lilith je tu zobrazená ako démon pomsty drviaci predovšetkým hriešne mužské pokolenie. A tak si to zlízne sukničkársky profesor, sexuchtivý neverný manžel, chradnúci veterán či sériový vrah žien. Všetko je to však podané bez štipky invencie s absenciou sebamenšieho napätia. Jednoznačne jedna z najhorších antológii, aké som kedy videl.

Táto britská fantasy sa snaží skĺbiť dokopy draky a zombíkov, a to som ešte nevidel. A ako som na to prišiel, ani mi to príliš nechýbalo. Aj keď podľa rozpočtu, nie je tento film tým najchudobnejším, čo sa o drakoch natočilo, výsledok je katastrofa. Drak je úbohý, zombíkov mal lepších už Romero v roku 1968, scenár asi neexistoval. A tak sa postavy potulujú, kecajú o ničom a neustále omieľajú o tom, že tu ide o nejak silné čary. Keď príde na nejaký súboj, ten je spomaľovaný a zrýchľovaný, podľa toho, čo bolo treba zakryť. Korunou všetkého je záver, ktorý nič nerieši a trúfalo propaguje pokračovanie. Sorry, toto tu určite nie je jednotka od Pána prsteňov.

A je to tu, z tieňa vystúpila ďalšia utláčaná menšina a požaduje svoje práva. Sú to stáročia prenasledovaní úbohé nočné stvorenia, ktoré by konečne radi žili, v mieri a harmónii, bok po boku svojich ľudských bratov. A aby si vylepšili svoje renomé, jedna takáto rodina pozve k sebe na zopár dni (pardon noci) trojicu dokumentaristov, aby natočili reportáž o ich rutinnom živote. A filmári sa postupne dozvedajú, že náboženské symboly, cesnak či iné zaručene pravdivé fakty o upíroch sú len babskými povedačkami, pretože upírov môžte pokojne vidieť v zrkadle, cesnak im príliš nevadí a zastrúhaný kôl v srdci je pre nich rovnako nebezpečný ako pre iné živé tvory. A ľudskú krv síce potrebujú, ale moderná doba dokázala vyriešiť aj túto ošemetnú vec - existujú totiž krvné banky, ktoré ich zásobujú. Aspoň tak to tvrdí hlava upírej rodiny Andrew. A dokumentaristická úderka mu nemá dôvod neveriť, no aspoň do čias, kým sa do interview nezapojí aj dvojica synov. Jeden z tých pozerateľnejších zástupcov FF ťaží predovšetkým z hereckých výkonov, oveľa horšie je to už zo scenárom a trikmi. Už začiatok je poriešený trochu nešťastne, osud filmárov je hneď prezradený (hoci v tomto žánri sa s tým tak nejako počíta). Oveľa horšie je zistenie, že celá nosná premisa - upíri pozvali štáb, aby si vylepšili imidž - stojí od začiatku na hlinených nohách, hostitelia totiž svojimi vyjadreniami a skutkami systematický presvedčujú filmárov o presnom opaku. Navyše, je tu veľa iných nejasností, prečo nesmú mať pri sebe svätenú vodu, kríže či koly, ak sú to všetko povedačky? Dojem z filmu narúšajú aj obludná počítačová animácia, tie triky sú jedným slovom strašné a nezachráni to ani pridanie atmosférických poruch obrazu do týchto scén. A tak celá táto sonda do duše upíra si zachránila svoju česť jedine vďaka hereckému obsadeniu, v ktorom sa na pomery tohto subžánru objavujú pomerne známe tváre. P.S.Filmový plagát robil niekto, kto nemal o filme ani páru, kým upirie špičáky sú vo filme označené za folklór, na plagáte dominujú...

Pomerne atypický kanadský slasher s pohnutou históriou vzniku (o ktorom ťažko písať tak, aby som príliš nevyrábal spoilery). Natáčanie síce začalo na sklonku siedmej dekády minulého storočia, dokončený bol však až v roku 1984 a do distribúcie dorazil o 2 roky neskôr. Medzitým si ešte pod tlakom konkurencie (April Fools Day) zmenil názov z The April Fools na KP. Prvým prekvapením je samotný úvod, do úvodných titulkov si divák stihne dvakrát zmeniť pohľad na film. Potom nasleduje tak trochu niečo v štýle Porky´s či Animal House, aby to po 70 minútach zaradilo vyšší rýchlostný stupeň a prehodilo z ľahko komediálnych vôd na čisto hororové teritórium. A tu nastanú ďalšie dve slasherové anomálie. Najprv sa (takmer) nečakane prepne subžáner a následne dekanonizuje jedna z najzákladnejších slasherových dogiem. Samotné spracovanie je tiež vcelku netradičné, vraždy sa odohrávajú v zhustenom slede, zväčša mimo záber, poprípade je ukázané maximálne to, čo sa deje nad obeťou, gore takmer neexistuje a najdivnejšie na tom všetkom je zistenie, že mi to vonkoncom nevadilo. Aj keď miestami film vyzerá ako zhluk náhodných scén, nelogickosť niektorých častí (napr. kto vlastne zabil starú pani?) sa dá s pritiahnutými vlasmi vysvetliť záverečným zvratom. Čo sa týka obsadenia, chémia medzi triom hlavných predstaviteliek funguje takmer na jednotku, horšie je to so zvyškom sesterstva a mužským osadenstvom. Bonusom je tu malá úloha Paula Bartela ako slizkého profesora. Prečo tento film vidieť? Nuž, záverečných 10-12 minút je balzamom na dušu hororového diváka