Hees

Reverzných iseakai (reinkarnovaný, premiestnený do iného sveta) anime zas tak veľa zatiaľ nie je. V tomto prípade Dead Mount Death Play je reverzným isekai, keď hlavný hrdina vo svojej podstate nekromancer z magického sveta "príde" do nášho "klasického" sveta. Je veľmi zaujímavé, ako sa tu postupne buduje príbeh a odkrývajú sa jednotlivé naozaj zaujímavé postavy, kde každá aj záporná postava má nejaké svoje záujmy a čo je dôležité veľa z postáv vlastne po niečom hlavne pátra, alebo sa chce dozvedieť. Hlavný hrdina Corpse God (Boh mŕtvol) je sympatický hrdina, ktorý je z generácie hrdinov som síce OP (moc silný), ale nechcem to aký v skutočnosti silný som moc ukazovať. Anime sa v prvom rade zameriava na záhady, na vytvorenie atmosféry a buduje vlastne dva svety zároveň, jeden nový, v ktorom sa dejú nové súboje a jeden starý, z ktorého pochádza náš hlavný hrdina. Vlastne ten starý svet je väčšinou zaujímavejší a ja som teda stále očakával hlavne čo sa dozvieme čo sa stalo v tom svete odkiaľ náš Boh mŕtvol pochádza. Zapracovanie humoru a humorných situácii je naozaj vynikajúce, žraloci a postavy, ktoré vytvárajú vtipné situácie nijak nenarušujú dej a sú príjemným spestrením. Čo sa týka deja a rozprávania príbehu je v konkurencii podobných anime jednoznačne toto dielo pomalšie a zároveň pribúdajú stále nové a nové postavy a tak sa to ešte viac zamotáva. Každá nová postava je zaujímavá, ale ku koncu je ich už naozaj priveľa. Súboje boli slabšie, skôr tam ide o istú demonštráciu sily a nie prepracované dlhé súboje, ktoré by lahodili oku, ale musím povedať, že pri tomto diele vlastne o súboje skoro vôbec nejde, nie v prvom rade, ale ani v tretom takže toto je v poriadku. Posledný diel ma naozaj nahneval, takto sa správajú niektoré anime, aby vlastne ukázali, že sa vôbec nič nestalo a reštartnú všetko čo sa v tom poslednom diely stalo, aby ako keby povedali, že odtiaľ môžeme pokračovať ďalej, ale si myslím, že to je práve chyba, ale rozhodol som, že posledný diel nemôže ovplyvniť môj celkový vynikajúci pocit z Dead Mount Death Play a keď všetky ostatné diely boli na plné hodnotenie a ten posledný na dve hviezdy, tak ma to proste neovplyvnilo, aby som šiel s hodnotením dole.

Najväčší problém čo môže mať Kage no Jitsuryokusha ni Naritakute! je vlastne nedostatok nejakého dôvodu prečo vlastne bojovať a prečo sa hlavný hrdina chová ako chová a zjavným dôvodom je, že sa chce Cid len hrať a zabávať. Popri tom vyhadzuje veľké miesta do vzduchu a tvorcovia sa tvária, že vlastne na tých miestach ani nie je živá duša, čo by tým trpela a tak vlastne hlavný hrdina je vždy napriek tomu, že robí neplechu v tomto svete dobrou postavou. Týchto bizarností je naozaj dosť a hlavne sa znásobujú tým, že čo často hlavný hrdina si niečo vymyslí bez toho, aby poznal realitu je často aj tak ako si vymyslel. Tento chaos čo hlavný hrdina predvádza svojim chovaním a hraním sa snaží negovať či zmierniť svet, ktorý sám o sebe funguje na báze politiky, intríg a veľa ľudí v pozadí ťahá nejaké pomyselné nitky. Nechápem ani obsesiu byť svojím vlastným ja vedľajšou postavou, lebo vlastne hlavného hrdinu nikto nesleduje a preto by bolo dobré ako enormné množstvo vecí nejako aspoň sa snažiť vysvetliť. Dosť bolo o hlavnom hrdinovi, lebo svet funguje ako má a je zaujímavý, postavy sú zaujímavé, politika je zaujímavá, vzťahy sú na dobrej úrovni a súboje no tie sú dosť dobré len niektoré, ale stačí to. Logických dier je naozaj veľa a otázka je len jedna prečo akože fakt prečo toto anime sa dá pozerať? Logická odpoveď neexistuje len absolútne nelogická, alebo keď sa snažím nájsť fakt logiku tak poviem, lebo je (zahrešil som) zábavné anime, ktoré nemá slabé miesta, slabšie diely, ide si za svojím absurdným zábavným cieľom so svojím OP hrdinom.

Disclaimer, dôležitá informácia odo mňa je taká, že ja nie som cieľová skupina tohto anime. Muži sa tu vôbec nechovajú ako muži, lebo muži riešia veci absolútne inak a hlavne sa medzi sebou podporujú iným spôsobom a inak komunikujú. Takže ak toto hodnotím, tak to hodnotím ako príjemnú rozprávku, kde všetko v tom najlepšom slova zmysle, kde všetko dopadne najlepšie ako sa dá a kde kvetinky kvitnú priamo v srdciach skoro všetkých hlavných predstaviteľov tohto diela. Toto anime patrí medzi Iyashikei ako napríklad veľmi známe Mushishi, alebo Usagi Drop či napríklad Barakamon proste medzi anime, ktoré majú navodiť dobrú náladu a sú niečo ako liečivé (healing) a ja to teda hodnotím presne takto, aj keď toto dielo zámerne balansuje v tých jednotlivých mužských vzťahoch a občas to už vyzerá ako niečo viac ako kamarátsky či pracovný vzťah, ale je to perfektne na hrane. Čo ma prekvapuje nevadilo mi až tak prílišné opakovanie jednotlivých situácii a vlastne až trestuhodné opakovanie tých istých vtipov dokola a Atarashii Joushi wa Do Tennen sa vlastne snažilo toto vyvážiť častou zmenou prostredia, čo je zvláštne, lebo toto anime je z pracovného prostredia a napriek tomu sme vlastne v kanceláriách minimálny čas. Najzaujímavejšie je aj to, že sa tu toho moc vlastne nedeje, ale aj tak ma to bavilo pozerať, aj viac dielov za sebou. Vadili mi len tak dve, alebo tri situácie a povedal som si, že to mi vlastne vadí častokrát aj u diel, ktoré považujem za najlepšie. Paradoxne je pre mňa v tomto prípade najlepšia postava mačky Hakutou a to preto, lebo zdá sa, že mačka je vtipnejšia ako väčšina hlavných postáv a tak isto je komplexnejšia ako Mitsuo a Kentarou. "Jednoduchšia" postava je Yuusei, ale podľa mňa je za ňou niečo viac a je dobre vymyslená tak isto ako  Aigo.

Vo svojej podstate filler, kde je veľa mini príbehov rôznych postáv a jeden väčší príbeh hlavne o Yor na výletnej lodi. V celej sérii sa teda nedozvieme absolútne nič nové a tak to občas vyzerá, že ide hlavne o to, aby niečo bolo. Komediálne je druhá séria Spy x Family dobrá hlavne v posledných odľahčených dieloch, príbehovo je zas dobrá na výletnej lodi a tie úplne prvé diely (do výletu na lodi) sú akože hodne slabé, ale len ak ich porovnáme s tým čo sme doteraz v Spy x Family videli, ak ich porovnáme s inými komediálnymi anime je to stále nadpriemer. Kolísajúca kvalita je u komediálnych anime najmenej poznať a najmenej sa bude na ňu niekto sťažovať. Veľký problém mám s tým, že diely, kde Yor premýšľala a mala naozaj zaujímavé myšlienky o tom aký je jej údel vlastne nakoniec ako keby boli anulované tou finálnou myšlienkou, hlavne pre to, aby sa jej postava nezmenila až príliš. Nemyslím si, že by sme mali nejaké výrazné zníženie kvality oproti prvej sérii, ale neskôr ak sa nad tým zamyslíme vyznieva pozerať toto celé ako zbytočnosť, lebo sa nedozvieme nič výrazné ani o vedľajších postavách. Jediné čo tu môže mať základ, je nejaký zlom v budúcnosti Yor, že ona sa možno rozhodne nejak inak a bude sa v jej osude diať niečo veľmi zaujímavé, samozrejme smerujúce k nejakým odhaleniam. Záleží od toho ako sa k hodnoteniu k tomuto dielu postavíme, lebo komediálne anime má hlavne rozosmievať, ale zas, keď toto je považované za vrchol vo svojej kategórii môže to zniesť aj vyššiu mieru kritiky. Predsa len sa mi páčili príbehy, v ktorých bol Damian, tam možno nejaký posun aj vidím a občas si viac zastal Anyu (aby som oponoval svojim vlastným slovám o úplnej zbytočnosti celej druhej sérii z hľadiska príbehu).

Výborné anime o rodinke, ktorá sa za istým účelom dala dohromady a síce účelovo spolu sú, ale nakoniec im to ako rodine dosť funguje. Najvýraznejší problém vidím u mňa vo veľkom rozdiele prvého partu a druhého partu tohto anime. Mňa absolútne druhý part nebavil ani zďaleka tak ako prvý a vidím tam istý pokles kvality, ale hlavne pokles v nápadoch, ktoré v prvej sérii boli vynikajúce hlavne preto, lebo to bolo neokukané a nové. Takže len preto som sa rozhodol ísť na nižšie hodnotenie a je mi to v podstate aj trocha ľúto. Spy x Family má totiž vykajúce postavy a to nie len tie hlavné ako Yor, u ktorej nechápem ako sa im podarilo hodnoverne vyobraziť starostlivú matku a zároveň v práci robí absolútne niečo iné. Loid u neho je to také samozrejmé, aj keď u neho sa mi páči, že vlastne sa hrá na to, že to je len misia, ale podľa mňa jeho city sú iné a má svoju rodinu rád. Anya je asi najlepším členom rodinky, lebo vlastne svojimi schopnosťami prináša najdôležitejšie vtipy a vtipné situácie a tak teda hlavne aj svojou osobnosťou. Druhý part tiež priniesol vynikajúce nové a zábavné postavy, ktoré ma naozaj bavili a určite v anime majú miesto, ale bohužiaľ za mňa varil z vody a naťahoval čas niečím čo ma príbehovo až tak nebavilo, ale chápem, že dané nové postavy tam chceli nejako predstaviť.

Druhá séria Jujutsu Kaisen je vo svojej podstate ako celok vrcholom šónen (Shounen) bojových anime, ale druhá séria napriek tomu trpí veľmi zaujímavými neduhmi, ktoré nakoniec nezhoršujú celkový konečný pocit z diela. Zopár dielov je nudnejších (to je subjektívny pocit), zopár dielov má pri zrýchlených súbojoch divné animácie (dá sa to vydržať, ale kvalita proste nie je tip top) a čo mi začína vadiť pri dobrých anime je častý výskyt nejakých medailónikov, malých príbehov pre hrdinov, ktorým sa ide niečo v zapätí vážne stať. Myslím si, že vrchol svojho žánru by mal postavám dávať priestor taký, aby človek nevedel, že AHA tu sa niečo strane mojej obľúbenej postave, moment prekvapenia tu proste neexistuje. Pridať sa môže aj veľmi zvláštne rozprávanie, ale na to sme si už zvykli a viac bojových anime začína prechádzať na iný spôsob rozprávania príbehu (alebo mám taký pocit). Toto všetko spomínam preto, aby bolo jasné, že je čo vylepšovať, aby z výborného anime, mohlo byť legendárne anime. Napriek zhoršenej kvalite animácie, zhoršeniu oproti prvej sérii, problémom hlavne v scénach s veľkým množstvom pohybu sa nedá tomuto dielu dať menej ako päť hviezd. Veľmi dobre sa v druhej sérii hrá s osobnosťami daných hrdinov a Itadori zažíva zaujímavé chvíle. Niekedy som mal pocit, že aj absolútne zbytočná postava má svoje malé významné miesto v príbehu. A čo som si istý a nebol to len pocit je to, že postavy sa vždy rozhodujú na základe svojho nastavenia a nastavenia ich osobnosti čo naozaj oceňujem a celé dielo teda pôsobí dospelo a hlavne aj preto, lebo ubúdajú nejaké vtipné situácie a pribúda skôr naozajstná beznádej.

Hlavný hrdina Akira len tak prežíva, ale chcel by žiť, v práci zarezáva tak, že vlastne nemá ani voľný čas pre seba. Preto mu príde vhod apokalypsa, ktorá ho ako keby vykúpi z denných povinností a on si môže začať znova užívať život. Ono by to samé o sebe stačilo, ale na to, aby si Akira dosť užíval život si vytvorí zápisník, kde píše veci, ktoré chce pred smrťou urobiť, aby si ten život dostatočne užil taký nejaký The Bucket List, aj keď treba povedať, že toto anime nemá s filmom The Bucket List spoločné nič, okrem toho nejakého zápisníku. Celé to znie veľmi šialene a naozaj to šialené anime aj je a vlastne na tom si to celé zakladá, že hrdinovia okrem Shizuky, nemajú až také logické myslenie a väčšinou majú rapídne znížený pud sebazáchovy. Z dôvodu, že sa Zom 10 neberie vôbec vážne tu máme veľké množstvo absurdných situácii, z ktorých Akira a jeho pomocníci vyviaznu bláznivými spôsobmi. Čo sa týka hlavných kladných hrdinov tak tí tvoria vynikajúcu skupinu. Produkcia Zom 10 nebola úplne bez problémov a na posledné tri diely sa čakalo enormne dlho, ale toto ma nejak extra neovplyvnilo, lebo som sa rozhodol počkať a pozrieť celú sériu naraz, lebo som zachytil aj informácie, že posledné tri diely nikdy nevzniknú a som rád, že nakoniec vznikli. Farebný koncept anime Zom 10 je vynikajúci a dopĺňa naratív toho, že sa toto dielo proste neberie vôbec vážne, ale občas preberá vážne témy a to hlavne tému vyhorenia v náročnej spoločnosti spôsobenú veľkým tlakom a prepracovanosťou. Samozrejme vďaka Shizuke tu máme aspoň akú takú dávku racionality a "záporáci" sú náhodou tiež celkom k svetu. Za mňa rozhodne zábavná jednohubka, ktorá sa dá zhltnúť naraz bez problémov a zároveň veľmi dobre sa tu mení prostredie, ktoré je stále iné a tým aj pridáva nové postavy, nové zážitky a tak to celé pôsobí stále veľmi čerstvo a príjemne.

Prvá séria bola zdĺhavým komorným predstavením o dvoch postavách, druhá séria je niečo absolútne iné, ale stále s dôrazom na postavy, tentokrát je ich omnoho viac. Hlavná hrdina Chise spolu s Eliasom menia prostredie na úplne iné a to spolu s veľkým množstvom nových postáv, k môjmu prekvapeniu tomuto anime výrazne pomáha. Síce novým prostredím bude proste obyčajná škola pre kúzelníkov a mágov, ale nakoniec to vôbec nevadí, že to je takéto obyčajné zaužívané prostredie. V prvom rade ide totiž o to, že nové postavy majú medzi sebou veľa rôznych vzťahov a medzi sebou rôzne komunikujú. Ústrednou postavou sa často stáva zaujímavá Philomela, ktorá to mala v detstve naozaj ťažké. No Philomela nie je jediná čo si prežila svoje, každá nová postava mala nejaké svoje trápenie a Chise tu pôsobí ako hromozvod pocitov jednotlivých hrdinov a tak isto ich podpora. Elias ide často do úzadia a vzťah medzi ním a Chise sa tu viac menej buduje veľmi pozvoľna a tak by som povedal, že romantiky máme výrazne menej. Romantiky by sa malo dať možno do "" úvodzoviek, lebo aj romantika v prvej sérii bola taká no "nevšedná" a "nekonvenčná" pre to, lebo vzťah medzi hlavnými postavami má viac vrstiev. Jednotlivé príbehy nových vedľajších postáv sú vynikajúce nie len samé o sebe, ale sú vynikajúce aj tým, že medzi sebou majú vzťahy, ktoré si berú z minulosti a postavy majú medzi sebou aj nejaké očakávania. Napríklad teda Philomela je tým pádom pod tlakom z veľa strán a nie len pod tlakom, ktorý vytvára sama na seba. Musím tiež povedať, že som si myslel, že zloduch je niekto iný ako nakoniec bol a tak ma anime dokonca prekvapilo, ale to bolo pre to, lebo som si myslel, že to bude trocha viac zamotanejšie, ale nakoniec mi to nejak extra nevadilo. Ďalším zvláštnym prvkom je faktor náhody a toho, že ako keby hrdinovia nemali vlastne väčšinou nič pod kontrolou a často len šťastím či náhodou dokážu vyhrať či prehrať. Už prvá séria bola vynikajúca na budovanie vzťahov medzi postavami, síce to bolo veľmi pomalé, ale ukázalo sa, že toto je vlastne výraznou prednosťou tohto diela. V druhej sérii sme toto povýšili na budovanie vzťahov, predstavovanie minulosti naozaj zaujímavých postáv a ešte lepším rozprávaním príbehu a zároveň na lepšie vybudované prostredie obsiahlejšieho sveta ako sa to zdalo predtým. Z tohto dôvodu sa zdá, že aj slabšia prvá séria mala svoje výrazné miesto, ktoré nastolilo najprv trend pomalšieho rozprávania príbehu, ale aj to, že v druhej sérii nám vlastne vôbec nechýba to, že Chise a Elias spolu "nehrkútajú" (nemajú romantické dialógy). Vo svojej podstate som prekvapený kvalitou a Part 2 je vynikajúci, lebo môže stavať na tom čo všetko sa stane v Part 1.

Mahoutsukai no Yome je vzťahové anime o dvoch hrdinoch a to Elias a Chise a ostatné postavy sú maximálne krovie a je dôležité len to ako sa chovajú tieto dve postavy. Postupom času kvalita anime obrovsky kolíše a vlastne je vám jedno čo sa stane ďalej, lebo tak nejak tušíte, že ide len budovanie vzťahu dvoch hlavných hrdinov, kde sa dokonca oveľa starší Elias Ainsworth chová ako dieťa a Chise sa chová opačne a v priebehu anime si to niekedy dokonca vymenia a to hlavne na začiatku, ale potom sa Chise už chová viac dospelo. Anime je Slice of Life typu a musím Vám dopredu povedať, že anime takéhoto typu sa vyznačuje výrazne spomaleným dejom, kde viete, že sa skoro nič nestane, ale v tomto prípade to úplne nie je pravda. Pravda je len to, že je jedno čo sa stane, ide len o vzťah hlavných hrdinov a ten sa buduje pozvoľna, ale bez nich vlastne toto anime ani by nemuselo byť (čo je logické). Inde nemám čo vytknúť, možno len to, že postupom času je tento počin stále o tom istom dokola, ale zase sadne romantickým dušiam, ktoré majú radi pomalé budovanie vzťahu medzi hlavnými hrdinami a vadilo by im iné anime, kde by ostatné postavy v anime mali aspoň nejaký dôvod...ok toto som možno prehnal, lebo ku koncu začíname chápať lepšie aj iné "zlé postavy". Druhá séria je omnoho lepšia.

Dark Gathering patrí medzi hororové anime, aj keď som sa nebál napríklad ako na začiatku Higurashi no Naku Koro ni a nevyhľadávam vôbec hororové diela. Môj osobný názor je taký, že toto nie je úplne strašidelné anime, ale skôr nechutné a pre niekoho kto nie je zvyknutý na šokujúco nechutné veci, tak môže mať problém. Upozorňujem teda ženské publikum, že niektoré diely v tomto diele sú extrémne v tom, že sa veľmi šokujúco nechutne hrajú s materstvom ženy. Keby mám povedať, ktoré diely sú strašidelné tak je ich minimum, skôr mi to pripadalo ako duchársky Bleach, kde stále prišiel nejaký nový nepriateľ a postupne ich bolo treba prekonávať (viem, že je to šokujúce prirovnanie). Dark Gathering má vynikajúce postavy a to ani nie obyčajného nudného generického hrdinu Keitara, ale práve najlepšími postavami sú Yayoi a Eiko. Eiko je dokonca dá sa povedať postava najviac zložitá, premenlivá a bláznivá. Kto vie či by niekto chcel mať priateľku ako Eiko a myslím si, že s touto hrdinkou sa dá extrémne pracovať v takomto žánri. Často majú hlavné postavy naozaj na mále, že sa im niečo stane v súbojoch s nebezpečnými duchmi, kreatúrami a čo je najviac zarážajúce spojenci, čo Yayoi drží uväznených v plyšákoch sú za istých okolností stále nepriateľmi. Záporné postavy, ak sa nebavíme o získavaní "absolventov" pre Yayoi sa v tejto slušnej porcii dielov vyskytujú minimálne a vlastne iba jemne budujeme ich charaktery, ale musím povedať, že je to celkom zaujímavý stret rôznych záujmov týchto postáv a stále tu máme ultimátnu "príšeru", ktorá tiež zohráva svoju rolu a vlastne dvoch ultimátnych nepriateľov a potom aj ďalších, ale na tých sa asi môžeme tešiť až v ďalšej sérii. Vysvetlím aj trocha svoje maximálne hodnotenie. Dark Gathering ma dosť bavil a jednotlivé diely majú dobré tempo, aj keď občas tie menšie príbehy tých "duchov" nie sú rovnako kvalitné, ale postavy v anime sa správajú uveriteľne a tešil som sa vždy na ďalší a ďalší diel.  Odporúčam nie až tak fanúšikom hororu, ako tým čo hľadajú nejaké jemne strašidelné dielo, ktoré buduje svoj svet v tejto prvej sérii a ešte samozrejme tým čo zvládnu nejaké tie seriózne nechutnosti.