Hees

Zábavné a dobre napísane. Herecké výkony hlavnej dvojice sú naozaj nie na dobrej úrovni a čo je najviac vtipné Tom Blyth hrá dobre len, keď má dlhšie vlasy, asi mu nejdú tie emotívne scény, ale skôr tie chladnejšie. Rachel Zegler naopak zbytočne niektoré scény totálne afektuje a pridáva im viac emotívny charakter svojím prejavom a je to až rušivé. Ak by ma toto nerušilo tak lepšie ako séria, ktorú toto prequeluje.

Prekvapivo dobré "pokračovanie" anime Horimiya čo je vlastne skratka z mien dvoch hlavných hrdinov Hori a Miyamura. Teraz sa zastavíme u  slova pokračovanie, lebo to nie je tak úplne pokračovanie, ale zároveň je. Sú to totiž scénky, maličké scénky, ktoré majú pôvodný príbeh dopĺňať a niektoré sú udalosťami po tom pôvodnom diele. A prečo prekvapivo dobré? Ja nemám rád prílišnú rozdrobenosť príbehu a skákanie hore dole v príbehu absolútne náhodne. Ja nemám rád ďalej, aj to, keď má niečo až príliš veľa postáv a tie si nakombinujú vzťahy tak, že ja vlastne neviem kto koho má rád a kto koho rád nemá. Takže je to vlastne pre mňa prekvapivé, že Horimiya: Piece fakt nejako dokázalo veci čo nemám rád zmeniť na to, že ma to dokázalo zabaviť. Nehovoriac o tom, že už pôvodná Horimiya mala podobné prvky, ale sme sa dosť sústredili na hlavných hrdinov Miyamuru a Hori tak tu v tomto počine máme aj ich spoločné chvíľky, ale dosť často máme aj nejaké skupinové aktivity, kde je tých postáv a ich interakcií medzi sebou až príliš veľa. Inak miestami mi toto pokračovanie pripadalo viac vtipnejšie ladené a asi čo sa týka komediálnej časti možno aj lepšie ako pôvodná Horimiya, ale inde zasa jemne slabšie napríklad v romantike sme si v Piece toho romantického až tak veľa neužili, ako by sme možno chceli. Osobne som prekvapený, že ma to bavilo, z dôvodu tých vecí, čo mne niekedy vadia inde a tým pádom toto musí mať dostatočnú kvalitu a rozhodne som spokojný. Samozrejme vhodné len pre tých čo videli predtým Horimiyu inak by som toto neodporúčal, lebo sa úplne stratíte.

Skončila sa éra či dekáda kvalitného anime zvaného Shingeki no Kyojin, štúdio MAPPA dokázalo nevídané a to zachovať mainstreamové dielo na úrovni masterpiecu (vrcholného diela) a občas jemne pod touto latkou, aby sa následne s veľkými fanfárami opäť a opäť vracalo na výslnie. Pamätám si ako som toto anime pozeral s priateľkou (keď som mal) a myslím si, že dokázalo k sebe naťahať masy, ktoré na ňom viac či menej vyrastali, keď tu bolo desať rokov. Táto finálna kapitola, etapa či ako to nazvať začína veľmi čudesne na úplne inom území a s veľa novými postavami, aby rozohrala finálnu hru, pri ktorej vlastne ani nebudete chvíľami vedieť čo sa vlastne deje, kto je s kým a kto je proti komu. Hráme sa tu s tak veľa vecami ako je napríklad to, kto je privilegovaný, segregácia obyvateľstva, útlak, vzbury, psychológia postáv, politika a podobne. Našťastie Attack on Titan nikdy nemalo problém s budovaním príbehu a s vysvetľovaním, aj keď veľa toho čo chceme vedieť sa vlastne dozvedáme v posledných dvoch dieloch, ktoré majú vyšší počet minút. Eren sa stáva z obyčajného poskoka, ktorý plnil rozkazy tým kto udáva všetko čo sa stane na celom svete, tento prerod na úplne inú postavu vyústil v to, že nie vždy sa dajú úplne presne chápať jeho činy, až napokon v posledných dvoch dieloch sú vysvetlené viac do podrobnosti. Tak isto tu skáčeme technologicky dopredu s výbavou a je zaujímavé sledovať rozdiely výbavy dvoch vlastne veľmi rozdielnych svetov, lebo jeden bol ovplyvnený rokmi bojovania proti titanom. Najdôležitejšia téma prichádza až v poslednom diele, tak aby koniec bol nejakým spôsobom dostatočne dobrý tu máme tému zmyslu života a to o čom je vlastne život a dotýkame sa toho či život má zmysel, alebo je o reprodukcii. Veľa iných diel sa týmto radšej nezaoberá, ale napríklad Trigun či Ergo Proxy môžeme spomenúť ako filozofické anime, ktoré sa dotýka podobných tém. Ja mám, ale pocit, že autor nezamýšľal takýto koniec, ale keď sa z tohto stal hit, musel jemne zmeniť svoj názor na to aký má byť koniec. Eren to teda jemne hrá na Leloucha z Code Geass, ale s oveľa hlbším psychologickým presahom, lebo sa divák musí zaoberať zvláštnymi narážkami na to SPOILER na vnímanie času a toho, že Eren vlastne vidí prítomnosť, budúcnosť a minulosť ako jeden celok KONIEC SPOILERU. Toto je potom vlastne neuveriteľné, že je tam naznačené aj to, že by vlastne koniec mohol byť úplne iný, ale tento koniec je vlastne najlepší zo všetkých možných koncov. O tom sa dá samozrejme polemizovať, ale za mňa je koniec zvládnutý výborne a o animácii a hudbe snáď nemusíme hovoriť, toto bude ešte dlho vrcholom svojho žánru v týchto sférach, ale že sme si museli na to veru počkať dlho. Mikasa nakoniec bude tou hlavnou postavou, ktorá bola pre príbeh naozaj dôležitá, častokrát v tieni Erena dostáva konečne svoj podiel v príbehu a naozaj veľmi dôležitý, kedy v tej neuveriteľnej láske, ktorá ju sužovala vlastne potrebovala Erena hlavne pochopiť a to sa nakoniec veru aj stalo. Najlepšie na tom je to, že divák po skončení a dopozeraní celého diela dochádza k domnienke toho, že vojny medzi ľuďmi, čo sa nevedia pochopiť sú nevyhnutelné za ich nejaké kultúrne či iné rozdiely, ale je tu naozaj občas aj maličký kúsok viery, že by sme si naozaj mohli všetci nakoniec nejak porozumieť, len by sme to mali skúsiť, lebo tento svet či už veľkých titánov, alebo náš ozajstný za to stojí.

Život nie je rozprávka, ale chcel by som, aby bol. V tejto rozprávke teda čakajte pekný a do pozitivity namočený príbeh. Pokiaľ ide o to komu je táto rozprávka vhodná, napriek tomu, že je prístupná každému ja by som zvažoval, že treba, aby dieťa už chápalo čo znamená, keď niekto zomrie a čo je vojna ešte pred pozretím, lebo ak na to zoberiete niekoho menšieho môže mať veľa otázok. Animácia je jednoduchšia, ale veľmi príjemná.

Ono druhá séria má niečo do seba s tým, že sa tu vysvetľuje príbeh a hlavne to čo sa stalo v minulosti. V prvej sérii dosť chýbalo nejaké lepšie vysvetlenie a bolo veľa skôr zbytočnejších dielov a tu sa to jemne polepšilo v tom, že sa v tých dieloch niečo deje, čo aspoň vysvetľuje minulosť. Čo ma najviac zaráža absolútne nefunguje romantika hlavných postáv Alice a Bocchan ma spolu nudia, nerobia nič nové a je to stále o tom istom a doslova ma nebavia sekvencie ich akože romantických chvíľ spôsobené samozrejme prekliatím. Tu vidím istý priestor na to, aby sa to dalo vylepšiť a hľadať pre nich romantické chvíle, ktoré by neboli založené na obyčajnom občasnom zdvihnutí sukničky, lebo to sa už prejedlo tak, že to doslova mňa nudí. Takže absencia dobrých romantických chvíľ pre hlavnú dvojicu priniesla oveľa lepšie romantické chvíle pre nové dvojice a tie sú naozaj výborné, plné citu a naozaj ma bavili a občas som som mal pocit, že chcem anime, kde by bol radšej Cuff, Zain, Daleth a Walter ako hlavný hrdinovia. S vedľajších postáv ma potešila, aj Viola, ktorá sa starala skôr o také vtipnejšie situácie. Mám tiež pocit, že druhá séria sa polepšila jemne, aj v rôznych iných aspektoch. Čo pomáha anime je zmena prostredia z vily na cirkus a z cirkusu do magickej školy, bez týchto zmien by fakt už bol problém zabaviť diváka. Bude fajn zistiť v tretej sérii nejaké informácie o tom čo sa tam vlastne stalo, že bol hlavný hrdina prekliaty, lebo zatiaľ je to ešte stále zahalené rúškom tajomstva, aj keď stále viac sme to v tejto druhej sérii mierne odkrývali.

Reinkarnačné isekai anime o liečiteľovi s menom Luciel, ktorý sa ocitne v novom fantasy svete a často chodí skúmať dungeon, znie ako niečo čo sme už sto krát videli a pravda je taká, že toto anime je proste bez nejakého nového nápadu. Veľa vecí je tu naozaj zábavných a to napríklad, že Luciel začína vo svojej podstate od nuly a musí sa všetko naučiť tak, aby sa stal naozaj silným. Problém nastáva v tom, že niekedy je Luciel až príliš dlho v dugneonoch a potom vlastne len robí wau efekt pre všetkých, že čo vlastne dosiahol. Keby mám toto anime nejakým spôsobom pre niečo odporučiť tak len pre to, lebo veľmi dobre navodzuje pocit RPG, alebo hier, v ktorých sa Vám zlepšujú štatistiky. Ďalšie veci potom už nemajú dostatočnú kvalitu, aby nejakým spôsobom The Great Cleric vyčnieval vo svojej konkurencii. Normálne by som povedal, že keby hľadáme priemerné isekai, tak toto je to najpriemernejšie čo som videl za dlhú dobu. Neskôr je veľký problém s rapídne sa opakujúcimi tými istými scénkami a vtipmi a anime prestáva byť vtipné a začína to doslova vadiť, že sa tu stále opakuje ten istý vtip, že hlavný hrdina sto krát vypije nejakú látku X, čo má byť na tom akože vtipné? Hrdina síce zmení aspoň raz výrazne lokáciu, aby sa to trocha osviežilo a jeho pobyt v dungeonoch je odmeňujúci, ale odmeňuje len hlavný charakter, lebo to čo sa deje potom vôbec neodmeňuje divákov a čoraz viac ma to nudilo. Vzťahy medzi hlavným hrdinom a ženskými charaktermi sú také ani ryba, ani rak, sú to vzťahy, aby sa nepovedalo, že tam nie sú pekné dievčatá, ale hlavný hrdina o ne nemá moc záujem. Ak tu v tomto anime vznikne nejaký problém, ktorý treba vysvetliť tak sa vysvetlí tak, že za všetko vlastne môže neznáma látka X. Hrdina má problém s týmto a tamtým a jediná vec, ktorá tento problém spôsobuje je vlastne tá látka X a tým sa vytvára barlička nič vlastne poriadne ani nevysvetľovať a nevytvárať ani nové záhady. Toto anime malo veľký potenciál, ale neprekročilo svoj vlastný tieň a čo je horšie, s tým ako sa tu pracovalo sa pre istotu ani nepokúsilo nijak tento tieň prekročiť a chcelo byť priemerné anime, ktoré nikoho neurazí a nikoho nenadchne.

Každý by mal rád doma mačku, ktorá by mu takto pomáhala ako v Dekiru Neko wa Kyou mo Yuuutsu, čo je vlastne veľmi zvláštne, lebo mačky sú skôr také svojské a robia si čo chcú. V tomto príbehu je to, ale tak, že Yukichi ako kocúr výrazne pomáha Saku, ktorá je ale výrazným povaľačom a najradšej by doma nič nerobila len hromadila odpad okolo seba. Povedzme si na rovinu od štúdia GoHands si pamätám niečo čo malo aspoň akú takú úroveň anime K (na to sa Vám bude ťažko klikať) a zároveň nové anime o Dievčati s okuliarmi, ktoré je za mňa výrazný prepadák a preto som mal nižšie očakávania. Kvalitu animácie teda moc nečakajte a stále sa opakujúce zábery na ulicu, ktoré predeľujú situácie a scény nie sú vôbec žiadnym skvostom. Prečo by ste toto teda mali pozerať? Hold odpoveď je jednoduchá je to proste oddychovka, ktorá sa dá pozerať a tak isto si nikdy nepoviete, ale tak ešte jeden diel, lebo jednotlivé epizódy by ste si mohli pozrieť takmer všetky aj samostatne a vedeli by ste o čom toto celé bude. Výrazne, ale musím pochváliť to na čom sa tešil najviac a to boli zábery z minulosti, kedy Yukichi bol ešte malá mačka (snáď to nie je spoiler). Tieto zábery totiž boli fakt super a potom som začal rozmýšľať či by ma toto celé nebavilo viac, ak by to vlastne bolo celé o tom ako Yukichi prvý krát sa začal starať o Saku. Yukichi a Saku sú samozrejme aj vynikajúcou dvojkou, ale bral by som väčšie zapojenie do príbehu šéfa Saku s menom Kaoru Orizuka, lebo ten sa mi zdal ako potencionálne dobrý charakter, aj na nejakú možnú romantiku. Ono vlastne som s týmto počinom spokojný, lebo tie zábery do minulosti majú trocha v limitovanej forme aj emocionálny charakter. Čím viac dielov som videl tým ma interakcie medzi hlavnými hrdinami viac bavili, ale zároveň fakt neviem o čom by mohla byť druhá séria (keby má byť), lebo tu sa doslova použili všetky dostupné možnosti.

Je to zložitý malý film, ktorý má v sebe viac ako sa zdá na prvý pohľad. Je to aj o tom ako môže mať silný muž boj v sebe, ktorý nedokáže vyhrať a nikdy ani nevyhrá nad sebou ani nad svetom. Je v ňom badať aj určitá kritika spoločnosti ako celku.

Tretia séria najlepšia séria aká zatiaľ bola, aj keď to má stále svoje výrazné muchy a vlastne presne tie isté ako boli predtým tak tu sa to podarilo prekonať emocionálne a tým potiahnuť trocha na znesiteľnejšiu úroveň. Samozrejme výrazne tejto tretej sérii pomáha to, že predošlé dve boli horšie a táto medzi nimi naozaj svieti svojou lepšou kvalitou. Neduhy sú tu presne tie isté ako predtým a to napríklad chovanie Kazuyu, alebo to, že Kazuya je stále ako keby "sám sebou" čo sa týka žien a vyvíja sa vlastne len v iných sférach a aj to veľmi pomaly. Máme tu dokonca aj príbeh a do šiesteho dielu sa v každom diely pokračujúco niečomu venujeme a to naozaj pomohlo celkovej kvalite tretej série. Čo najviac pomohlo je emocionálne vypätie a emocionálne scény, ktoré neskôr vidíme a najviac tomu pomáha silná osobnosť Chizuru, lebo ona dostáva ešte väčšiu hĺbku ako charakter v tejto sérii. Chizuru sa čoraz viac vymyká klasickému konceptu generického charakteru a stáva sa z nej charakter, ktorý je nie až tak bežný a zároveň má hĺbku. Táto tretia séria pôsobí zároveň naozaj veľmi divne, lebo tu vôbec nemáme Mami a pribudla nám nová postava Mini Yaemori, ona podľa mňa ani nepatrí do centra záujmu hlavného hrdinu, ale tu je vytvorená ako barlička toho, že sa musia tlačiť dve hlavné postavy do toho, aby spolu nejakým spôsobom viac interagovali a viac spolu komunikovali nenútene a mne osobne tento spôsob zjednodušenia moc nevyhovuje, že na to použijeme zbytočný charakter, ale budiž. V každom prípade sme tu roztrhli nejaké dôvody vlastne vzťahu dvoch hlavných hrdinov, takže pre mňa je teraz pokračovanie oveľa ťažšie a tým myslím prípadnú štvrtú sériu. Hodnotenie je tak pol na pol medzi štyrmi a troma, ale viac sa prikloním tento krát k štyrom (Hodnotenie 3,5)

Takže náš hlavný hrdina Kazuya má priateľku len do istého momentu, teda samozrejme kým sa s ním nerozíde a  tak sa rozhodne si objednať Chizuru a kto by to bol povedal dopredu, že potom dvaja hlavný hrdinovia budú vlastne k sebe niečo cítiť, tak to by bol normálne Sherlock Holmes, ale bohužiaľ sa nebavíme o anime Yuukoku no Moriarty (tam sa objaví Sherlock), ale o Kanojo, Okarishimasu. Anime kvalitatívne dokáže plniť svoju rolu len čo sa týka romantiky a tam to dosahuje tak povediac priemerne a ostatné aspekty sú na tom horšie, alebo sa vôbec nerozvíjajú k mojej spokojnosti, takže ak hľadáte čistú romantiku toto by Vás mohlo ešte ako tak zasýtiť.  Osobne si myslím, že ani nápad toho, že si niekto prenajme priateľku nie je nejakým úplne úžasným nápadom, aby ozvláštnil generický štýl anime, kedy sme opäť v školskom prostredí. Hlavný hrdina opäť ako to býva zvykom trocha taký no "jednoduchší" a mierne hanblivý, no proste nie je to hlavný hrdina, ktorý by niečo znamenal, ale plní rolu. Čím ideme ďalej sa z toho viac stáva taká clown fiesta, ktorá za mňa vôbec nie je nijak extra vtipná a najviac potešujúce sú pre mňa normálne rozhovory dvoch hlavných hrdinov, ale to všetko okolo je vlastne rušivý element. Za mňa by sa toto muselo viac snažiť v druhej sérii, lebo inak ak bude takto variť z vody a vytvárať doslova zbytočné situácie, tak potom už nikoho ani nebude baviť ten vzťah hlavných hrdinov.