Hees

Omnoho lepšie ako prvá sezóna vo všetkých možných aspektoch, aj keď isté neduhy a chyby, z prvej série zostávajú tak toto pokračovanie už malo dosť dobrú kvalitu. U mňa najväčšia chyba sú časté logické chyby v správaní jednotlivých postáv a toto správanie, je ako keby random, náhodné a tiež je problémom neuveriteľné množstvo záujmových skupín a tam chce každá skupina a dokonca niekedy aj jednotlivec dokázať absolútne niečo iné. Suletta je žiaľ užitočný "blbec" a toto sa absolútne nemení ani v tejto druhej sérii, takže ja si nemám ani ako obľúbiť postavu, ktorá nikdy nekoná vo svojom vlastnom záujme. Tieto veci všetky čo som vymenoval boli aj v prvej sérii, ale druhá ponúka oveľa lepší plynulejší zážitok, kde sa už nehráme na piesočku nejakej školy a nerobíme tam xy zbytočných súbojov o ruku Miorine, ale naopak tu sa rozhoduje o osude celého hviezdneho systému (dajme tomu) či osude celej jednej veľkej Benerit skupiny. Vtipné aj to, že sa vlastne v tejto druhej sérii strieda, kto bude trucovať či Miorine, alebo Suletta a hlavne pre toto som si postupne obľúbil oveľa lepšie postavy a to Chuatury (Chuchu) či Guela. Bohužiaľ postáv je milión a skoro každá má takú svoju hviezdnu chvíľku, že niekedy je ťažké si niekoho naozaj obľúbiť bez patričného priestoru a času, ktoré by tieto postavy mali dostať, aby sme ich ešte lepšie pochopili. Rýchlosť tejto druhej série je neúprosná, veľmi často striedame nepriateľov a veľmi často sa niekto trocha "zblázni" a chová sa nepredvídateľne až šialene. Napriek tomuto chovaniu postáv si anime zachováva určitú celistvosť, zábavnosť, politické súboje a mnoho ďalšieho pre čo sa oplatí hlavne táto druhá séria pozrieť.

Edomae Elf vo mne nakoniec zanechal dobrý pocit po dopozeraní celej série, lebo posledné tri diely boli naozaj kvalitné a konečne som sa začal baviť, ale bohužiaľ tie predošlé nemôžem označiť za dobré. Ak by som to mal nejako hodnotiť, tak prvých deväť dielov je na dve hviezdy a posledné tri diely sú na štyri. Edomae Elf je určite anime, ktoré nikoho neurazí a dá sa pozerať kedykoľvek a kdekoľvek. Mierne môže byť chyba vo mne čo vlastne pozerám anime ako celok a nie po jednotlivých dieloch, keď týždenne vychádzajú a toto ak som pozeral viac dielov za sebou ma proste nenapĺňalo a pozeralo sa to dosť ťažko. Plusy anime určite sú, že Vás toto anime môže nejakým spôsobom učiť históriu Japonska, ale oveľa viac to vlastne učí zvyklosti daných ľudí v období Edo z čoho asi aj vychádza názov celého anime a možno dokonca, aj meno hlavnej hrdinky Eldy, ktorá je Elfka. Elda je Otaku (fanúšik anime a mangy) a zároveň fanúšik rôznych hier a dokonca zbiera, aj rôzne bizarné figúrky, jedným slovom som to vlastne ja, ale keby som nesmrteľný. Elda mala zrejme nalákať mladšie publikum, lebo sa správa tak nezodpovedne ako to len ide a chová sa občas ako dieťa, ale milé roztomilé dieťa. Komediálna časť anime, kedy Elda vlastne niečo vyvádza dosť funguje, ale nápady, ktoré sa používajú sa väčšinou používajú len v jednom diely a anime síce nie je scénkovité, ale zachováva si integritu jedného dielu (väčšinou), kedy sa v jednom diely zaoberáme nejakou témou, alebo nejakým kratším príbehom, o ktorom sa rozprávame a niekedy to je dokonca len pol dielu. Horšie je to s Koito, lebo tá vtipná vôbec nie je a pôsobí ako mladá dospievajúca žena, ktorá chce byť čo najskôr dospelá a tak bohužiaľ hrá Elde len istým spôsobom matku, ktorá ju drží na uzde a našťastie sa táto dynamika, aspoň v posledných dieloch trocha mení. Jediné vtipné veci čo sa mali týkať Koito boli proste tie, kde sa snažila vyzerať ako žena a nehodilo sa jej to a za mňa je to teda veľmi málo na jednu postavu, aby bola takto nezaujímavá. Nové ďalšie postavy sa pridávajú bezmyšlienkovito a vytvárajú len akési "krovie" a nemajú žiadnu hĺbku. Ak chcete poučné anime, kde sa dozviete zaujímavé veci ako sa chovali ľudia v minulosti, kde sa občas zasmejete a s milou hlavnou hrdinkou, ktorá sama ťahá celé dielo, tak toto by mohlo byť pre Vás.

Máme tu presne to isté, čo bolo dobré v prvej sérii zahustené do menšej porcie dielov a teda trinástich. Seiya Kessen-hen je pre mňa teda dokonca ešte lepšia záležitosť, ako prvá séria a to hlavne pre tú menšiu porciu dielov a neskutočný sled udalostí, ktorý v Seiya Kessen-hen nastane. Niektoré udalosti by som už trocha nesúhlasil, že by sa tak mohli stať ako sa stali, ale toto anime má proste šokovať svojho diváka budúcnosťou, ktorá je naozaj zlá a stále horšia ako tá predošlá takže nad tým nejak prižmúrim oko. Anime veľmi zaujímavým spôsobom ukazuje, že každý človek má nejakých svojich démonov a je teda len otázka či žijú v nás, alebo sú to ľudia, s ktorými sa stretneme, alebo oboje. Gradácia deja je neskutočná a druhá séria používa presne tie isté patterny (tie isté cestičky), ako prvá a zámerne vlastne niečo naťahuje až kým sa to až tragikomicky neukončí za pár sekúnd. Takemichi je super hrdina, lebo postupom času sa formuje a mení a trvá to naozaj dlho, ale tie zmeny sú tam poznať na jeho chovaní. Ono možno rozhodujúcim faktorom nakoniec bude Takemichiho odhodlanie, aj to aké vzťahy si postupne vytvára a zároveň aký rešpekt získava. Trio Hakkai, Yuzuha, Taiju bolo neskutočne dobré trio a prinieslo presah aj do nejakých vzťahov v rodinách.

Dramaticky (dramaturgicky) dobre zvládnutý film, plný zaujímavých vizuálne pekných grafických zážitkov. Jemne problematické sú už výkony hercov a tak isto vysoká predvídateľnosť deja, napriek tomu, že som spomenul kvalitne dobre zvládnutý film dramaticky, tak ide vo svojej podstate hlavne o gradáciu deja. Z tých hereckých výkonov, ale príjemne prekvapil výkon Davida Harboura. Film má tak isto výbornú hudbu, ktorá podtrhuje atmosféru a zopár vtipných situácii ala hlášok pre hráčov počítačových hier. Ak ste hry nikdy nehrali, nejaký ten žargón z nich nemusíte pochopiť.

Kubo-san je milé anime, ktoré vlastne vôbec nikoho neurazí a hlavná hrdinka Nagisa (Kubo) síce rada "jemne" provokuje ako v Karakai Jouzu no Takagi-san, Takagi, alebo Nagatoro v Ijiranaide, Nagatoro-san, ale nie je to rovnaké ako v týchto anime je to za prvé jemnejšie provokovanie, oproti týmto dvom čo mi občas pripadalo v spomenutých dvoch anime, už cez čiaru ako sa tam chovali hlavne Nagatoro. Zároveň Nagisa občas provokuje, aj pre nejaký ušľachtilí cieľ a to je pozitívne ovplyvnenie Shiraishiho, aby ten vyliezol zo svojej ulity neviditeľnosti. Nagisa za mňa občas aj Juntu (Shiraishiho) veľmi zvláštne obdivuje a dokonca by som povedal, že ho občas aj sleduje čo ma vedie k tomu, že ich vzťah vôbec nie je rovnocenný je väčšinou jednostranný. Shiraishi je model hrdinu čo naschvál nevyčnieva a preto jeho momenty v celom anime sú veľmi jemné a vlastne podtrhujú jeho absolútnu neviditeľnosť a preto je ťažké si ho obľúbiť a jediné pre čo sa dá na neho pozerať je jeho panika v jeho hlave, ale tú vytvára občas Kubo a on sám od seba toho moc teda za celé anime neurobí. Romantické chvíle vytvára Nagisa a vtipné chvíle zase vytvára jej sestra Akina, ktorá zase si naopak dokáže výrazne doberať Nagisu, ale zároveň jej dosť pomáha. Povedal by som, že výraznou devízou tu je zlepšujúca sa kvalita romantiky a príbehu ku koncu a tým, aj celkový pocit z pozerania je u mňa kladný. Ak by bola ďalšia séria je na čom stavať, lebo Shiraishi sa bude musieť zmeniť, aby to nejako mohlo pozitívne pokračovať a nie stagnovať a prešľapovať na jednom mieste tých istých "vtipov". Ak chcete niečo maximálne milé, čo neurazí, kde je trochu nadpriemerná romantika, vtipná animácia, kde je extrémne milá hlavná hrdinka, kde je extrémne energická hlavná hrdinka, kde je hlavný hrdina hanblivo nevýrazný a kde sa len občas zasmejete, tak toto anime by som Vám odporučil.

Ja som nesmierne prekvapený, že takáto ecchi háremovka (ecchi znamená nejaké tie zábery na spodné prádlo a jemne odhalené kúsky tiel, hárem znamená viac žien a jeden chlapec) je naozaj kvalitné anime. Megami no Café Terrace má pomalý rozjazd prvé diely nie sú nič moc, ale zároveň sa na tú ecchi časť vôbec netlačí a je tu toho naozaj málo a keď už máme nejaké takéto šteklivejšie scénky, tak sú vlastne pre to lebo sú naozaj vtipné. Príbeh je veľmi jednoduchý Hayato sa rozhodne si nechať kaviareň a má tam zopár veľmi pekných dievčat, ktoré budú v tejto kaviarni obsluhovať. Tiež to znamená, že každé dievča bude mať nejaký svoj vlastný mini príbeh s jeho babičkou a tak isto nejaký svoj príbeh a motiváciu. Toto všetko by bolo nejako len obyčajné a znelo by to nudne, ale je pravda, že prvé diely nasvedčujú skôr, že pôjde o "zbytočné" anime, ktoré zapadne prachom (čo sa možno aj stane aj tak). Za mňa zbytočné nie je a to hlavne pre spracovanie, ktoré som v podobnej háremovke nečakal sú tu totiž veľmi pekné vizuálne prvky, ktoré nejakým spôsobom viac podtrhujú dané momenty a tie sú naozaj vynikajúce. Vizuálne prvky myslím nie tie ecchi, aby si to niekto zle nevyložil, ale skôr nejaké preblesky, hra s farbami atď a tieto ma zaujali tu v tomto anime, kde som to určite nečakal. Hayato nie je dobrý hrdina pre hárem anime, ale zas je fajn, že nie je taký ten trubiroh čo vlastne nič nechápe a všetky veci sa dejú okolo neho len tak a on sa len vezie takže som s ním nejako spokojný. Bohužiaľ som si obľúbil až moc Akane, ktorá pôsobí neuveriteľne dospelo, sofistikovane, jemne aj tvrdo zároveň a obľúbil som si ju tak, že žiadnemu inému charakteru už nemôžem tu držať palce len jej. Tá jedna scénka s Akane a Hayatom mi úplne stačila, aby som pochopil, že toto je celkom kvalitný počin. Samozrejme opening je vynikajúci.

Kombinácia Harryho Pottera, One Punch Mana a tiež tam jednoznačne vidím veľa z Mairimashita! Iruma-kun. Prvé diely sú úžasné, vtipné a veľmi som sa bavil, ale potom postupom času sa z toho, aké to bolo vtipné prešlo na nudné súboje stále o tom istom. Tie súboje tiež boli miestami vtipné, ale na ten výborný začiatok to absolútne nemalo. Mash je proste hrdina, ktorému je všetko jedno teda okrem nejakých ľudí čo má rád, tak celú dobu vyzerá ako, keby nemal pud sebazáchovy a čím je Mashle bližšie koncu, tým viac vyzerá, ako keby tam proste ani nebol a len si jedol svoje veterníky (či ako sa to volá). Tu dochádza k prvej chybe, že sa mu vlastne ani nedá veriť, že chce niekoho zachraňovať, aj keď bol zo začiatku nalinkovaný ako dobrák. Súboje vôbec nie sú na zahodenie skôr je problém v ich konštrukte, lebo sú koncipované tak, že vlastne vždy ide istým spôsobom Mashovi o život je to buď, alebo a on proste musí vyhrať. Rozumiem konceptu tohto hrdinu, ktorého poznáme a je ním Saitama, ale tam to nejako fungovalo, lebo svet okolo Saitamu sa nejako formoval a on na to reagoval a tu sa celý svet točí okolo Masha. Vedľajšie postavy som si neobľúbil, aj keď vôbec nie sú zlé. Vedľajším postavám sa totiž vôbec nevenujeme a to nehovorím ani o záporných hrdinoch tí ma vôbec nezaujali. Neskutočné bolo za mňa aj fungovanie tej školy, lebo tam boli určité pravidlá a akože žiaci mali chodiť, aj na nejaké prednášky a skúšky, ale zároveň si potom odskočíme na zopár dielov, kde sa začne, ako keby vojna medzi katedrami, bez akýchkoľvek pravidiel a potom sa tam pohybuje kto chce a robí si čo chce po celej škole, ako keby tá nemala byť ani zabezpečená a myslieť si, že by takáto škola teda mohla fungovať je jasné, že nemohla. Chápem, že celé anime je pritiahnuté za vlasy a má byť vtipné, ale keď si zároveň vytvorím nejaké ohraničené pravidlá, v ktorých sa mám pohybovať a potom si s tým robím čo chcem tak to pôsobí tak nekonzistentne až to neuveriteľne bije do očí a následne tam ešte pre istotu pridáme nejaké ďalšie skupiny silnejších a silnejších žiakov však prečo by sme to neurobili. Potenciál bol, ale je to len zopár dielov vtipné a potom to slabne a slabne. Neviem si predstaviť ďalšiu sériu o čom by bola, ale šancu tomu ešte chcem dať pre tie zábavné prvé diely.

Kimi wa Houkago Insomnia mi pripadá ako anime predurčené na úspech. Pri pozeraní som si viac krát povedal to je proste dobré, ale nie najlepšie a hovorím si presne to isté aj po dopozeraní celého anime, ale zároveň som si uvedomil, že je hriech tomu nedať plné hodnotenie, lebo toto anime má všade potrebnú kvalitu, ktorú divák potrebuje a aj ja. Ak si to rozoberieme na drobné máme tu nejakú romantickú linku, ktorá spĺňa všetky charakteristiky úspešnej romantiky, kedy sa hlavné charaktery k sebe postupne posúvajú a spoznávajú sa a tu má proste anime obrovskú kvalitu. Obrovskú kvalitu má aj v tom, že vyberá správne chvíle, kedy tu máme dramatické chvíľky, alebo informácie o hlavných hrdinoch z minulosti, ktoré nám krásne ukazujú tú "nahotu" charakterov, ktoré vôbec nie sú perfektné. Správne dávkovať divákovi romantiku, dramatické časti a zároveň bezstarostnosť to je veľmi ťažké dosiahnuť v anime a tu to je dotiahnuté do maximálneho perfekcionizmu. Z anime Kimi wa Houkago Insomnia je cítiť, aj nejakú vyspelosť hlavných charakterov, ktoré sa nechovajú pobláznene vo veciach lásky a to napriek tomu, že Isaki je naozaj hodne bláznivá, tak anime vynikajúco vystihuje chovanie mladších dospelých. U Gantu dochádza aj k nejakému prirodzenému vývoju jeho postavy, kedy sa stáva ja by som povedal viac zodpovedným a neškatuľkoval by som to hneď, že viac dospelým. Čoho som sa bál bola Haya, čo bola sestra Isaki, ale musím povedať, že ona nakoniec je pre príbeh najdôležitejší vedľajší charakter a ona vysvetlí to čo sa dialo Isaki v minulosti, čo dodáva teda nášmu hlavnému ženskému charakteru neuveriteľnú hĺbku.

Zasadenie mimo školského prostredia sľubuje v tomto anime to, že sa budú hrdinovia chovať dospelejšie, ale čo sa týka ich milostného života sa chovajú ako na základnej škole. Čo sa týka žánru tu máme vlastne romantické anime a keď poriadne rozmýšľam nenachádzam nejaký iný žáner, ktorý by tu sedel. Veľká časť sa odohráva v ubytovni či hoteli, ktorý vlastní Ichirou a situácie, ktorým budeme čeliť sú absolútne generické (bežné), ktoré sa dajú vidieť v každom inom romantickom anime. Nápadov je tu naozaj veľa, lebo obaja zbožňujú mangu a venujú sa jej vytváraniu, ale je to tu použité len na začiatku. Potom tu máme "žihadlo", ktoré sa zasa vyskytuje asi v dvoch dieloch vôbec sa s tým nepracuje. Potom tu máme ďalšiu možnosť na drámu, alebo zápletku to sú súrodenci hlavného hrdinu a zas sa tu niečo načrtne len v jednom diely inak sú obyčajné krovie. Zápletka s rodičmi hlavnej hrdinky Shiori je zaujímavá, ale je tam naozaj slabý tlak na Shiori, aby sa to dalo považovať za nejakú pridanú hodnotu. Shiori u mňa zas má jednu veľmi výraznú chybu ona je doslova absolútne bezchybnou ženou, lebo sa chová tak ako by sa žena mala v každej situácii chovať a tým nemyslím, že sa chová stále správne, ale je to až tak nalinkované, že je jasné čo spraví. Prvých päť dielov mi ušlo ako voda a tieto diely boli naozaj dobré, ale potom spadneme do absolútneho priemeru až jemného podpriemeru v konkurencii iných romantických počinov, že som nakoniec už nemohol inak ako trocha zvoziť toto anime, lebo vlastne sa tu nič významné nedeje a ani naši hrdinovia sa nikam neposúvajú v romantike, lebo sa chovajú stále presne rovnako. Neskôr to s tými jeho súrodencami dokonca pôsobí ako ideálna, nalinkovaná, bezproblémová rodina a divák podľa mňa potrebuje viac, aby sa bavil.

Druhá séria je pre mňa osobne naozaj oveľa slabšia ako prvá, lebo si pamätám, že tam som váhal či tomu nedám štyri hviezdy a priklonil som sa k trom a tu je to omnoho horšie, lebo táto séria je stelesnená nuda a bez akejkoľvek pridanej hodnoty okrem toho samozrejme, že Nasa začína vystrkovať rožky a byť trocha nadržaný, ale nakoniec len vo svojej hlave. Poviem aj presne koľko dielov ma nakoniec bavilo a to bolo presne dva a pól, konkrétne to boli posledné dve epizódy a myslím, že kúsok z ôsmej a prvá séria ma oproti tomu oveľa viac bavila. Anime, ktoré sa sústreďuje na romantiku a na nič iné tak tých tu máme veľa a Tonikaku Kawaii nie je výnimkou, lebo komediálnych situácii je naozaj minimum, tak tu máme len jeden aspekt anime a teda romantickú časť. Romantická časť bohužiaľ už prestáva fungovať vtedy, keď dané osoby medzi sebou zažili tých romantických chvíľok veľa a nikam sa už vôbec neposúvajú a len stále stagnujú, červenajú sa a vôbec sa to príbehovo neposúva dopredu. Ak by Vám stačilo, že by Nasa skúsil Tsukasu pobozkať aj inam ako na pery ako najlepší romantický prvok možno by ste dostali čo chcete, ale na to si musíte pozrieť anime, aby ste vedeli či sa to vôbec stalo. Najlepšia postava v celom tomto počine je suverénne Tokiko, lebo dodáva anime nejakú hĺbku a aspoň niečo, nad čím môžeme porozmýšľať. Čo je tiež smutné, čo sa dalo krásne využiť je postava Ginga ten bol naozaj úžasný a koľko komediálnych situacii sa dalo s ním spraviť a nakoniec Gingo bol minimálne využitý. Chitose stratila šmrnc a z postavy, ktorá bola zaujímavá v prvej sérii sa stáva v druhej absolútne krovie (ako keby pri divadelnom prostredí krík čo nič nerobí).