Hees

Dr. Stone: New World je kvalitou na podobnej úrovni ako najlepšie diely prvej série, ale bohužiaľ chýba konzistencia. Part jedna bol pre mňa signifikantne lepší ako part dva a tak isto tu máme nejaké jemné odklony, od už zaužívaných konvencií (zaužívaných tradícií) tohto anime. Zmena je markantná (veľká) a smeruje hlavne k vyššiemu napätiu a vyššiemu súboju dvoch "kráľovstiev". Tak ak ste si zvykli, že Dr. Stone bolo anime, kde vidíte nejaké informácie ako sa získajú suroviny, či rôzne výdobytky modernej doby hlavným hrdinom Senkuu, tak tu to takmer vôbec nebude a všetky možné vynálezy budú takmer okamžite.  Nemusíte byť príliš smutný, lebo namiesto toho dostanete svižné anime, ktoré sa viac sústredí na zápletku a jednotlivé charaktery a postavy a tých začína byť už naozaj dosť, lebo pribudli aj nové. Tak isto uvidíte to, ako jednotlivý hrdinovia, čo predtým boli len do počtu a počúvali nášho geniálneho chlapca dostávajú svoju vlastnú neopísateľnú rolu. Je super, že New World dokázal priniesť veľmi šikovných záporných hrdinov a tak isto, že tu máme nie obyčajnú bitku medzi dvoma stranami, ale je tu strán viac a to prináša zaujímavé elementy do príbehu. Áno dozvieme sa oveľa viac informácii čo patria do hlavnej príbehovej linky a tak táto časť pôsobí po Stone Wars (druhej sérii) dôležitejšie a to náš čaká ešte zrejme výprava vesmírnou loďou na mesiac možno v poslednej sérii Science Future (plánovaná je na rok 2025).

Helck bude patriť medzi najlepšie trojhviezdičkové anime, ktoré som sa rozhodol hodnotiť. Pocitovo často ide vyššie a je mi dokonca až ľúto dať mu takéto nízke hodnotenie, ale kvalita animácie, hudby, súbojov je podpriemerná na túto dobu, ak by Helck bol anime staré dvadsať rokov, tak by kvalita všetkého zodpovedala dobe. Dve hlavné postavy Helck a Vermilio sú úžasné, aj ich spoločný potenciál, aj ich vystupovanie samostatne, dosahuje vysoké kvality a je naozaj zábavné tieto dve postavy sledovať spoločne debatovať a najlepšie časti sú keď Helck vysvetľuje minulosť. Tie najlepšie diely sú naozaj vynikajúce a povedia Vám, ale veď Helck je vynikajúce anime a zábavné. Potom objektívne treba zobrať do úvahy, aj veľa dielov, ktoré boli proste výplňou na začiatku a tak isto veľa dielov už ku koncu, ktoré spomaľovali dobre nastolené tempo. Ak nebola Vermilio a Helck v jednotlivých dieloch tak išla kvalita rapídne dole a preto treba povedať, že to čo toto anime ťahá hore sú proste vynikajúco napísané dve hlavné postavy. Áno aj Hyura či Azudora sú tiež dobré zábavné postavy, ale tie už až tak rapídne nezvyšujú kvalitu tohto diela. Zámery záporných hrdinov mohli byť tiež lepšie vysvetlené, lebo mne tam chýba naozaj veľa toho prečo by takto postupovali a vysvetliť to len tým, že je niekto trochu blázon je podľa mňa nedostatočné. Atmosféra anime sa tiež často rapídne mení z atmosféry Berserka na anime, ktoré sa absolútne neberie vážne v ničom a toto môže byť pre niekoho tiež rušivý element.

Výborná zábava aj pre mladších aj pre starších divákov a najlepšia je asi kombinácia oboch (teda ak ide rodič so svojimi deťmi do kina), je to rodinný film, ktorý obsahuje veľa pre všetky vekové kategórie, aj s nejakým poučením, ktoré je síce jednoduchšie, ale je a Wonka je trochu aj rozprávka. Priam osviežujúce sú muzikálne vstupy a tak isto jemné vtipné situácie, ktoré sú ale koncipované tak, aby sa človek jemne zasmial a nie rehotal na plné ústa, ale to je dobre, dokresľuje to atmosféru filmu, ktorá pohlcuje. Vôbec mi nevadí, že to úplne nepasuje do osobnosti akú by mal v budúcnosti Wonka mať, lebo v tomto filme je všetko správne tak, aby dokázal dostatočne zabaviť na vyššej úrovni.

Veľmi zvláštna druhá séria, lebo veľa udalostí bolo šitých horúcou ihlou a až nepredvídateľne sa menili ku koncu, dokonca si dovolím povedať neprirodzene. Často som sa mal pocit a nie len pri tejto druhej sérii, že Masamune-kun no Revenge ani nie je poriadnym háremovým anime, lebo dievčatá proste vyjadria city a potom sa stiahnu a viac či menej od nich už nemusíme nič zaujímavé očakávať. Pomyselný boj o Makabeho sa vôbec nekoná a je to úplne inak, vlastne je to súboj o to, kto viac pochopí svoje vlastné city a či ich vôbec má a prečo ich má. Hlavný záporný hrdina sa tiež úplne stiahne, ale z iných dôvodov. Absolútny koniec a čo sa v ňom deje v posledných dvoch dieloch by si zaslúžil tak štyri a kľudne by sme mohli dať preč výlet do Francúzka. Keď zabudnem na veľké množstvo týchto maličkostí a to, že hlavný hrdinovia, aj vedľajší si tam z toho robia dobrý deň ako sa rozchádzajú a dávajú dohromady tak Masamune-kun no Revenge - R má stále svoju kvalitu z prvej série. Masamune-kun no Revenge - R stále nie je vynikajúce romantické anime, ale občas sa mi zdalo to, že tvorcovia sa ani nesnažili spraviť veľa romantických chvíľ, ale to skôr hrať na tú minulosť čo sa stalo, keď boli všetci deťmi a pohrať sa takto s osudmi všetkých zainteresovaných osôb. Mne toto anime nejako sadlo do mojej chute napriek veľkému množstvu chýb, vždy sa mi páčila hudba aj v prvej aj druhej sérii a páčili sa mi aj všetky zainteresované charaktery. Za mňa sa tu veľa ženských charakterov trocha vymyká háremovkám, lebo ja som tu cítil, že každý charakter má svoju hĺbku a to špeciálne Koiwai a Fujinomiya. Adagaki len rešpektujem ako postavu a Makabe sa nejak vytratil v posledných dieloch ako rozhodný charakter a viac či menej začal len plniť nejakú rolu.

Toto anime, ktorého ústredná téma je vlastne pomsta ma trocha prekvapilo, hlavne preto, lebo všade má nízke hodnotenie a preto som si od tohto sľuboval niečo čo bude ťažko pozerateľné, ale opak je pravdou. Masamune-kun no Revenge má príliš veľa maličkých chýb a to napríklad to, že obyčajnému divákovi s priemerným IQ je jasné, že žiadna pomsta proste nikdy nebude, teda taká čo by Aki niečo spravila, ale ešte som nevidel druhú sériu možno budem prekvapený. Tak isto v príbehu máme stále dokola sa meniace nálady hlavnej hrdinky Adagaki Aki, ktorá ako keby raz sa červená a inokedy hlavného hrdinu Masamuneho úplne odpíše a ten nechápe čo sa deje a toto sa z môjho pohľadu deje úplne náhodne a nepáčilo sa mi to. Dobré romantické anime toto nie je ani zďaleka, teda nie také čo by som odporučil, keby sa niekto pýtal direktívne (priamo) len na romantické anime. Vymenovať by som mohol veľa maličkostí čo sa mi nepáčili, ale je tu veľa vecí, ktoré sa mi páčili. Prekvapila ma hudba, ktorá z nejakého dôvodu na podpriemerné anime z hľadiska hodnotení na iných portáloch je naozaj kvalitná a vlastne len pre ňu niektoré momenty v tomto počine fungovali. Prekvapili ma dobré postavy, ktoré vytvárali humor ako matka hlavného hrdinu Kinue, ktorá vyzerá mladšia ako on. Napríklad aj Yoshino je super charakter, teda shishou som chcel povedať, ktorý dozerá na hlavného hrdinu. Masamune zasa je veľmi dobrý charakter, lebo síce je to pekný vyšportovaný chlapec, ale zostali mu nejaké črty z toho ako keby bol neskúsený a nie tak populárny. Samozrejme tá časť z toho, že mu teraz pôjde celý jeho školský život len o pomstu a nenájde si preto žiadnu frajerku je hlúpa, ale je na nej postavené celé toto dielo. Fujinomiya je veľmi zaujímavý charakter ako vystrihnutý z absolútne iného anime, ale jej príbeh je naozaj kvalitný a jej zámery zaujímavé. Celkovo som prekvapený a spokojný napriek priemernosti som bol schopný pozerať viac dielov za sebou a tešiť sa na ďalší diel, tak z toho sa odvíja aj moje pozitívne hodnotenie.

Na nejakú školu prestúpi Shinohara a odrazu sa z neho stane vlastne ten najlepší žiak z celej školy, aj keď vlastne on nevie ani poriadne čo robí. Následne má zopár krát šťastie a potom vlastne už toľko šťastia odrazu ani nepotrebuje, lebo mu všetci začnú pomáhať. Dostane potom k dispozícii samozrejme úslužnú maidku (slúžtička), ktorá mu bude pomáhať a nesmie tam chýbať, aj nejaké to štipľavé korenie, ehm nemyslím, že to je ecchi (šteklivo sexi), proste hodíme tam červenajúcu sa tsundere (hrdinka čo často prestrelene v zlom reaguje, ale nakoniec má v sebe lásku). Liar Liar je klasické generické anime, ktoré je popravde absolútne bez nejakého esenciálneho nápadu, ktorý by stál za to, aby ste si to pozreli znova. Ešte aj vlastné pravidlá súťaženia na škole neskôr začne ako keby mierne ohýbať tak, aby to bolo celé o niečo akčnejšie a na súboje hrdinov už nadobro rezignuje. Na začiatku sú, ale súboje "mozgov" celkom fajn, problém pre diváka predstavuje výrazná neznalosť existujúcich schopností všetkých dostupných úrovní a bez tejto znalosti a znalosti, ako dobre všetko skombinovať to teda nemôže fungovať ako starý dobrý šach a proste divák chápe, že niekto len správne použil k sebe nejaké elementy a tým pádom vyhral. S No Game, No Life to má za mňa spoločné doslova nič, teda možno len pokus o chaotické rozprávanie príbehu, ale ani to tu nevyšlo (to je vlastne pochvala). Ak by ste toto chceli pozerať, tak len naozaj, ak máte chuť na nejaké anime, kde sú "akože" súboje mozgov v školskom prostredí, je tam maidka, hlavný hrdina je najprv trubiroh a potom génius ... ehm proste to nepozerajte takto vyzerá naozaj až príliš veľa iných anime, ale zas je to nudné presne na tri hviezdy, čiže hodnotením by som povedal zas, že to nie je prepadák za mňa.

Zábavné a dobre napísane. Herecké výkony hlavnej dvojice sú naozaj nie na dobrej úrovni a čo je najviac vtipné Tom Blyth hrá dobre len, keď má dlhšie vlasy, asi mu nejdú tie emotívne scény, ale skôr tie chladnejšie. Rachel Zegler naopak zbytočne niektoré scény totálne afektuje a pridáva im viac emotívny charakter svojím prejavom a je to až rušivé. Ak by ma toto nerušilo tak lepšie ako séria, ktorú toto prequeluje.

Prekvapivo dobré "pokračovanie" anime Horimiya čo je vlastne skratka z mien dvoch hlavných hrdinov Hori a Miyamura. Teraz sa zastavíme u  slova pokračovanie, lebo to nie je tak úplne pokračovanie, ale zároveň je. Sú to totiž scénky, maličké scénky, ktoré majú pôvodný príbeh dopĺňať a niektoré sú udalosťami po tom pôvodnom diele. A prečo prekvapivo dobré? Ja nemám rád prílišnú rozdrobenosť príbehu a skákanie hore dole v príbehu absolútne náhodne. Ja nemám rád ďalej, aj to, keď má niečo až príliš veľa postáv a tie si nakombinujú vzťahy tak, že ja vlastne neviem kto koho má rád a kto koho rád nemá. Takže je to vlastne pre mňa prekvapivé, že Horimiya: Piece fakt nejako dokázalo veci čo nemám rád zmeniť na to, že ma to dokázalo zabaviť. Nehovoriac o tom, že už pôvodná Horimiya mala podobné prvky, ale sme sa dosť sústredili na hlavných hrdinov Miyamuru a Hori tak tu v tomto počine máme aj ich spoločné chvíľky, ale dosť často máme aj nejaké skupinové aktivity, kde je tých postáv a ich interakcií medzi sebou až príliš veľa. Inak miestami mi toto pokračovanie pripadalo viac vtipnejšie ladené a asi čo sa týka komediálnej časti možno aj lepšie ako pôvodná Horimiya, ale inde zasa jemne slabšie napríklad v romantike sme si v Piece toho romantického až tak veľa neužili, ako by sme možno chceli. Osobne som prekvapený, že ma to bavilo, z dôvodu tých vecí, čo mne niekedy vadia inde a tým pádom toto musí mať dostatočnú kvalitu a rozhodne som spokojný. Samozrejme vhodné len pre tých čo videli predtým Horimiyu inak by som toto neodporúčal, lebo sa úplne stratíte.

Skončila sa éra či dekáda kvalitného anime zvaného Shingeki no Kyojin, štúdio MAPPA dokázalo nevídané a to zachovať mainstreamové dielo na úrovni masterpiecu (vrcholného diela) a občas jemne pod touto latkou, aby sa následne s veľkými fanfárami opäť a opäť vracalo na výslnie. Pamätám si ako som toto anime pozeral s priateľkou (keď som mal) a myslím si, že dokázalo k sebe naťahať masy, ktoré na ňom viac či menej vyrastali, keď tu bolo desať rokov. Táto finálna kapitola, etapa či ako to nazvať začína veľmi čudesne na úplne inom území a s veľa novými postavami, aby rozohrala finálnu hru, pri ktorej vlastne ani nebudete chvíľami vedieť čo sa vlastne deje, kto je s kým a kto je proti komu. Hráme sa tu s tak veľa vecami ako je napríklad to, kto je privilegovaný, segregácia obyvateľstva, útlak, vzbury, psychológia postáv, politika a podobne. Našťastie Attack on Titan nikdy nemalo problém s budovaním príbehu a s vysvetľovaním, aj keď veľa toho čo chceme vedieť sa vlastne dozvedáme v posledných dvoch dieloch, ktoré majú vyšší počet minút. Eren sa stáva z obyčajného poskoka, ktorý plnil rozkazy tým kto udáva všetko čo sa stane na celom svete, tento prerod na úplne inú postavu vyústil v to, že nie vždy sa dajú úplne presne chápať jeho činy, až napokon v posledných dvoch dieloch sú vysvetlené viac do podrobnosti. Tak isto tu skáčeme technologicky dopredu s výbavou a je zaujímavé sledovať rozdiely výbavy dvoch vlastne veľmi rozdielnych svetov, lebo jeden bol ovplyvnený rokmi bojovania proti titanom. Najdôležitejšia téma prichádza až v poslednom diele, tak aby koniec bol nejakým spôsobom dostatočne dobrý tu máme tému zmyslu života a to o čom je vlastne život a dotýkame sa toho či život má zmysel, alebo je o reprodukcii. Veľa iných diel sa týmto radšej nezaoberá, ale napríklad Trigun či Ergo Proxy môžeme spomenúť ako filozofické anime, ktoré sa dotýka podobných tém. Ja mám, ale pocit, že autor nezamýšľal takýto koniec, ale keď sa z tohto stal hit, musel jemne zmeniť svoj názor na to aký má byť koniec. Eren to teda jemne hrá na Leloucha z Code Geass, ale s oveľa hlbším psychologickým presahom, lebo sa divák musí zaoberať zvláštnymi narážkami na to SPOILER na vnímanie času a toho, že Eren vlastne vidí prítomnosť, budúcnosť a minulosť ako jeden celok KONIEC SPOILERU. Toto je potom vlastne neuveriteľné, že je tam naznačené aj to, že by vlastne koniec mohol byť úplne iný, ale tento koniec je vlastne najlepší zo všetkých možných koncov. O tom sa dá samozrejme polemizovať, ale za mňa je koniec zvládnutý výborne a o animácii a hudbe snáď nemusíme hovoriť, toto bude ešte dlho vrcholom svojho žánru v týchto sférach, ale že sme si museli na to veru počkať dlho. Mikasa nakoniec bude tou hlavnou postavou, ktorá bola pre príbeh naozaj dôležitá, častokrát v tieni Erena dostáva konečne svoj podiel v príbehu a naozaj veľmi dôležitý, kedy v tej neuveriteľnej láske, ktorá ju sužovala vlastne potrebovala Erena hlavne pochopiť a to sa nakoniec veru aj stalo. Najlepšie na tom je to, že divák po skončení a dopozeraní celého diela dochádza k domnienke toho, že vojny medzi ľuďmi, čo sa nevedia pochopiť sú nevyhnutelné za ich nejaké kultúrne či iné rozdiely, ale je tu naozaj občas aj maličký kúsok viery, že by sme si naozaj mohli všetci nakoniec nejak porozumieť, len by sme to mali skúsiť, lebo tento svet či už veľkých titánov, alebo náš ozajstný za to stojí.

Život nie je rozprávka, ale chcel by som, aby bol. V tejto rozprávke teda čakajte pekný a do pozitivity namočený príbeh. Pokiaľ ide o to komu je táto rozprávka vhodná, napriek tomu, že je prístupná každému ja by som zvažoval, že treba, aby dieťa už chápalo čo znamená, keď niekto zomrie a čo je vojna ešte pred pozretím, lebo ak na to zoberiete niekoho menšieho môže mať veľa otázok. Animácia je jednoduchšia, ale veľmi príjemná.