POMO

Životopisné filmy o vzostupe slávnych hudobníkov či športovcov ma obvykle, napriek úchvatným hereckým výkonom a perfektnému remeslu príliš nenadchýňajú a rýchlo vyšumia. Reálna story rozoberaných osobností totiž nemáva scenáristicky atraktívne zvraty a finále, aké vyžaduje poriadny filmový zážitok. Body and Soul má konštrukciu životopisnej drámy, ale nie je reálnou story a vďaka tomu môže obsahovať žánrové zvraty i veľké finále, ktoré mu dodáva parameter vznešenosti hollywoodských klasík a robí z nebo plnohodnotný filmový biják. Parádička.

Delikátne krimi o poldovi, ktorý sa odváži zničiť špičky mafiánskeho syndikátu, napojené na politiku. Inteligentne napísané, rýchlo, miestami až skratkovito dynamicky vyrozprávané, výborne obsadené. Niet divu, že film urobil z Glenna Forda hviezdu. Jeho ľudsky sympatický, ale v polohe pomstiteľa striktný a nekompromisný hrdina je vyváženým protipólom odpudzujúcich, úzkosť vzbudzujúcich gangstrov. Stret ich svetov diváka priklincuje do sedačky. Zasadenie rôznorodých ženských postáv do príbehu - od milej manželky, cez zlatokopeckú mršiu vdovu až po mučednícke "spoločnice" (z ktorých jedna zohrá v príbehu kľúčovú rolu) - je taktiež chirurgicky presné. Hollywoodsky majstrštyk, ktorý má z novších filmov tematicky najbližšie napríklad k Odplate Briana Helgelanda.

Slušný thriller, v ktorom ide o čas a každý na každého kričí - dokonca i ten, kto ešte netuší, akú má za dverami pohromu. Väčšiu pozornosť než hlavná postava zdravotníka, napĺňajúceho rodinné ideály, na seba strháva záporák Jacka Palancea. Jeho zrúdny gangster je chytrou alegóriou honby za zlatom, ktorá je v skutočnosti netušeným približovaním sa k smrteľnej nákaze. Občasná vtipná dialógová vsuvka sympaticky odľahčuje temnú atmosféru filmu.

Dnes už nie moc originálne, ale stále šikovne vyrozprávané, s rýchlym spádom a dobrou orientáciou medzi postavami na to, že nie sú hrané typologicky výraznejšími hereckými tvárami (čo je trochu škoda). Najlepšou, a že fakt výbornou scénou, hoci nesúvisiacou s ústrednou zápletkou, je angažmá skúška v divadle. Pripominula mi podobný výstup Naomi Watts v Mulholland Dr..

Formálne brilantné, ale obsahovo bez motora a napätia. Časom si zopakujem.

Učebnicový príklad špatnej filmovej réžie. Vizuálne podmanivé, ale casting a dialógy čisté zlo. Akoby to celé sfilmoval druhý štáb, ktorý bežne pracuje iba na technických medziscénach bez hereckej akcie a nerieši dramaturgiu príbehu (rovnakým handicapom trpeli i poslední Transformeri).

Odľahčene a vychutnane zahrané postavy nekonvenčných hrdinov, ktorým tu teamovku uveríte a zbaštíte. Chris Pratt je vychádzajúci super-sympaťák, Zoe Saldana by bola sexy v akejkoľvek farbe a Groot je k zožraniu. Zápletka je omleté klišé, ale pohodová nálada filmu, ktorá dáva najavo že tu nič nie je myslené vážne, ju vyžehlí. Nemilo ma však prekvapila hluchota väčšiny vtipov. Bránicové hlášky, nápadité, popkultúrne, s množstvom odkazov mali byť hlavným korením filmu a skoro ich tu niet. Veď i Seth MacFarlane ich mal v jeho nedávnej krávovinke viacej. Vrcholová scéna zimpotentnená Batesovou neschopnosťou zložiť gradujúci melodický hudobný motív. Technické spracovanie ale dokonalé.

Prvky duchárskych hororov, zasadené do schémy áčkového thrilleru a lá Se7en - drsný polda s baterkou si presvetluje cestu skrz zadaždenú temnotu. Scenár nie práve objavný, ale spracovanie remeselne perfektné. Derrickson je šikula. Hlavná postava nie je jednorozmerný dobrák, tiež vnútorne bojuje s vlastným kostlivcom v skrini. Netypický kňaz sa mu stáva dôležitým sekundantom. Rýchle tempo, pekelný mejkap hlavného záporáka (pochvalu zasluhuje aj jeho predstaviteľ Sean Harris) a mohutne desivá, inštrumentačne bohatá hudba Christophera Younga. Pozvoľný rozbeh eskaluje v intenzívny hororový zážitok. Tematické prepojenie s hudbou od The Doors zvláštne, ale dodáva filmu istý punc coolovosti a osobitosti. "Pomsta jej vykonávateľa vždy zničí."

Výrazne lepšie než jednotka, zvažoval som štvrtú hviezdu. Citlivejšie k postavám, napínavejšie, scenáristicky chytrejšie a ku koncu rozvinutejšie. Trefnejšie aj čoby provokatívna kritika amerického kapitalizmu. Temná drsňárna, skľučujúca nepríjemne realistickým námetom a zabávajúca thrillerovým tempom s množstvom strieľačiek. Trochu to evokuje videohru, v ktorej sa do bezpečia musíte prestrielať zaplieneným, sakramentsky nebezpečným nočným mestom.

Dokonalý trik po allenovsku. Woody ide ale tentoraz málo do hĺbky postáv na to, aby to medzi nimi mohlo fungovať. Iskrenie medzi Firthom a Stonovou funguje nastopro v jedinej scéne (hvezdáreň), a v kľúčovej poslednej štvrtine filmu (po pointe) nefunguje vôbec. Tí dvaja sú povahovo nezlúčiteľní. Keby si racionálneho suchára zahral samotný Woody, aspoň by film nepredstieral nereálne, neusiloval by u nesplniteľnú métu romantického rozmeru, a bol by čistou veselou komédiou. Tri hviezdy s odretými ušami.