POMO

Tri poviedky super, zbytok zbytočný. Poviedka "Fruit Cake" sa za umelecké porno dá označiť (spolupráca vizuálu, strihu a atmosféry), animovaný segment je slušne nakreselný, vtipný a najlepšie vyjadruje feministický pohľad na sex, a predposledný "Authority" je síce drsný a pre citlivejšie povahy nechutný, ale zato najintímnejší a reálne precítený (nehraný). V preplnenej športovej hale v Hradišti zaujímavý zážitok (štvrtina ľudí z filmu odišla), aký som vždy chcel opáčiť. Kudos dramaturgom LFŠ.

Rozporuplná blbina, ktorá by bola fajným 6-dielnych sitcomom. Skvelé cameá (Marveláci s ich našróbovanými cameami Stana Leeho sa môžu učiť), topkový casting a zopár cool vtipov zasadených do odvážne strihnutého antiwesternového sveta, aký sme tu ešte nemali. Na druhú stranu zopár extrémne silených až trapných vtipov, a režijne tak zvládnutých scénok, že by sa hodili skôr do bonusu s nevydarenými zábermi. Akoby mal MacFarlane málo času a ani nerobil opakovačky. Akoby to splácal za týždeň. Tretiu hviezdičku, zvažovanú niekoľko dní, dávam za dobrú náladu filmu. A za Neila Patricka Harrisa, ktorý je z celého filmu najvtipnejší. Samotný MacFarlane ako ťahúň zlyháva.

Životopis hollywoodskej legendy, stvárnenej hollywoodskou hereckou jednotkou, ambíciami na urovni televíznej červenej knihovne. Azda nič na tom filme nie je dobré. Ináč vždy výborná Kidman neohuruje, klasici Langella a Jacobi majú naničhodné role, riešenie politického problému nevie strhnúť a produkcia, priškrtená nízkym rozpočtom, sa v ceste k divákovi zmáha iba na lacný bezobsažný gíč. Ako je úvodná poetická scéna filmu pekná a sľubná, tak je tá posledná, po všetkej tej márnej snahe o dôstojnú vysokú hru konfliktu dobrosrdečnosti s mocenárskou politikou k smiechu.

Životný príbeh bez jediného momentu, kvôli ktorému by trebalo ho sfilmovať. Všetky tie životné čriepky sme už videli inde, kde boli prísadou vyššieho scénáristického cieľu. Alebo ich prežívame doma, takže sú tým posledným, čo chceme vidieť v kine. Môže byť vôbec šťastný človek s takto banálnym životom bez pádov a vrcholov, keď nepoznal bolesť zo straty najbližšej osoby či pocit absolútneho zamilovania sa? Celý čas som čakal, ako Linklater zamieša postavám karty osudu - keď už 12 rokov tvorí ultimátny "film zo života". A ono nič. Mimochodom, trilógiu Before Sunrise/Sunset/Midnight, ktorá sa uvedomelo a zároveň hravo koncentruje na konkrétnu tému a niekam sa v jej podaní vyvíja, zbožňujem.

Poviedky "Audi vs. redneck" a "zrazená tehotná" su majstrštykové - prvá atmosférou a formálnou nápaditosťou, druhá dialógmi a zabijáckym vypointovaním už tak pekelne vyhrotenej situácie. Úvodná predtitulková scénka taktiež skvelá, s nezabudnuteľným prechodom do názvu filmu. Ostatné historky slušné, iba posledná mohla byť kratšia, chvíľami sa v sebe zbytočne utápa. Ako celok pocitovo i formálne nejednotné, ale vždy dostatočne zábavné. Konečne niekto tak trefne sfilmoval naše každodenné spoločenské úzkosti a nesúhlasy so systémom.

Keby Gareth Evans ovládal scénáristicky postavy a dialógy tak ako Andy Lau vo Volavke, bol by to najlepší akčný film vôbec. V mlátičkách lepšie než to najlepšie od Johna Woo. Dĺžkou, množstvom postáv a komplotom však prepálené. Dialógov, ktoré zapĺňajú dve tretiny filmu a snažia sa budovať mega-epickú drámu, je tu na dramaturgické limity čistokrvnej akčnej žánrovky príliš. Vizuálne ale perfektné, obzvlášť interiéry až kubrickovsky vypiplané. Na veľkom plátne v karlovarskom Thermale úžasný estetický zážitok.

Mladé dievča, zmietané náboženským brainwashom a tyranskou matkou. Dlhé statické zábery bez hudby, slušne zahrané, obrazovo strohé a príliš chladné - akoby sme s trpiacou postavou ani nemali súcitiť.

Koprodukčný pseudohollywoodský trhák s myšlienkovým presahom? Miestami OK (napínavé, prekvapivé), miestami smiešne ako posledné shyamalanovky (niektoré postavy) či tohtoročný hollywoodský prúser Transcendence. Hviezdne obsadený sci-fi patvar.

Obrazová "back-to-basics" relaxácia, tematicky tak trochu blízka Mallickovej Tenkej červenej čiare. Vojnové územie, malý ostrov na jazere a na ňom životom v tvári zvráskavený dedo a nevinná dospievajúca vnučka. Stavanie drevenej chatrče, sadenie kukurice, lovenie rýb. Minimum hudby a takmer žiadne dialógy. Iba občasná búrka, preplávajúci čln s vojakmi či nědaleká streľba v lesoch kontrastne narušujú ukľudňujúcu poetiku filmu. Širokouhlo vynaliezavo, napriek priestorovo malému dejisku nikdy nenudiac nasnímané. Dávno ma tak nebavil film, v ktorom sa tak málo dialo. Bravo.

Návod, ako si vyslúžiť pekný posmrtný život... Rejža príbeh poníma minimalisticky, nestrháva ani neprekvapuje, miestami možno až nudí, aby v závere všetkému dal zmysel a za tónov konečne naplno rozoznelej krehkej hudby Rachel Portman chytil za srdce a dojal. Chvályhodný nápad takýto ľudský osud vôbec sfilmovať.