POMO

Námet je fajn, Sigourney Weaver ako vždy skvelá, kúzla s kamerou a jej objektívmi v tuneloch väzeňského labyrintu perfektné a filmu nechýba ani výrazný, typicky fincherovsky depresívny autorský náboj. Lenže práve ten akoby nebol dotiahnutý do takého levelu, akého je Fincher obvykle schopný, a aký by filmu dopomohol k pôsobivosti, rovnajúcej sa jeho predchodcom.

Režijný debut Johna Ottmana, strihača a hudobného skladateľa ranných filmov Bryana Singera (The Usual Suspects, Apt Pupil). Režijný debut tak strašný, že až. Ottman vstúpil do projektu s úmyslom natočiť „niečo iné, niečo hitchcockovské“ a dnes sa vyhovára, že „to nakoniec musel prispôsobiť teenage publiku“. Že ide o vykrádačku Scream a The Faculty by sme prežili, ale prečo musí byť tak nehorázne blbá?

Impotentný kríženec Preletu nad kukučím hniezdom a Goríl v hmle.

Road Trip mi prišiel ako prvá pozerateľná teenagerská komédia. Akoby sa v DreamWorks chceli vyvarovať stupidity, vulgarizmov a fekálností a chceli nakrútiť morálne nezávadnú variáciu na teenage filmy, vhodnú aj pre najmenších divákov. Ale pre morálnu úroveň film nevyzdvihujem. Road Trip ma prekvapil sviežim námetom, nenásilným a civilným (hoci bláznivým) humorom. A skvelým castingom.

Easy Rider má neoddiskutovateľnú myšlienkovú hĺbku a jeho herci sú skvelí. Dokonca som ho prvý raz videl ako stredoškolák, kedy som sa s hlavnými postavami v mnohom stotožňoval. Napriek tomu mi ale ubiehal pomaly a po jeho skončení som nebol nijako zvlášť rozvášnený.

V dobe, keď šiel tento paskvil v kinách, išlo o najhorší film, aký som kedy videl na filmovom plátne. Moja jedna hviezda je iba za masky a za to, že pri scéne pôrodu mutanta mi nabehli zimomriavky. Ináč po všetkých stránkach zlý vtip, ktorý akoby chceli všetci zúčastnení natočiť čo najhoršie, ako to šlo. Prítomnosť Marlona Branda zarážajúca!

Nudný, bezduchý, rádoby komický recept na čo "najefektívnejšie" zabitie času celodenným nič nerobením. Pokiaľ ste teda zrovna nezamestnaný gangsta Američan s hopsajúcim Cadillacom a žijete na predmestí kalifornského veľkomesta.

Subway síce nie je žiadne majstrovské dielo, ale je to film, po zhliadnutí ktorého máte chuť vykašľať sa na celý systém a len tak sa túlať po parížskom metre, zahrať si s Jeanom Renom a jeho podivínskou kapelou a zamilovať sa do Isabelle Adjani. Uletená Bessonova variácia na jarmuschovskú ódu na nezávislosť, ktorá síce neohúri, ale rozhodne zanechá príjemnú, pohodovú náladu a chuť žiť aj v najväčších búrkach.

Robert Redford si na začiatku sadne do kanclu a spomínajúc na špiónske dobrodružstvá, ktoré zažil s parťákom Bradom Pittom, sa z neho do konca filmu nepohne. Špionážna flashbacková mozaika, ktorá si myslí, že k tomu, aby zaujala, si vystačí s inteligentne napísaným scenárom bez poriadnej dávky akcie a prepracovaných hlavných postáv. Omyl. Venovať toľko diváckej pozornosti 130-minútovému prekombinovanému scenáru, ktorý ma za to ničím veľkým neodmení... na to nehraju.

Pekný námet, slušný scenár a úžasné herecké výkony Johna Turturra a Emily Watson. The Luzhin Defence je jemný, civilný, inteligentný i intímne komorný film. Lenže na to, aby nám utkvel v pamäti je príliš televízny, obrazovo chudobný a nevýrazný. Keby ho nakrútilo napríklad žánrovo spriaznené duo perfekcionistov Merchant / Ivory (The Remains of the Day), mohol byť niečím viac.