Daniel Day-Lewis

„Niektoré filmy sa robia podľa klišé. S takými nechcem mať nič spoločné.“

Daniel Michael Blake Day-Lewis. Narodil sa v Írsku, vyrastal v Londýne. Matka herečka (Jill Balconová), otec spisovateľ (Cecil Day-Lewis), starý otec (sir Malcolm Balcon) producent prvých Hitchcockových filmov. Rodičia sa obklopovali umelecky silne založenými priateľmi. Prostredie, v ktorom vyrastal, bolo snobské a upäté. Stal sa z Daniela samotár práve kvôli tomu, alebo sa taký už narodil? Stal sa samotárom, lebo ho na Sheridan School šikanovali chudobnejší spolužiaci alebo už samotárom bol a práve preto ho šikanovali (a nie kvôli bohatým rodičom)?

Miesi sa v ňom introvertnosť s excentrickosťou. Kombinácia na prvý pohľad nezlúčiteľná, pritom ale taká typická pre každého vynikajúceho umelca (z akejkoľvek sféry). Stala sa preňho v súkromí prekliatím, mala však zásadný vplyv na jeho úctyhodnú (aj keď čo do počtu skromnú) hereckú filmografiu.

Snúbila sa v ňom problematická povaha s do seba uzavretými sklonmi. Vystriedal niekoľko škôl (zo súkromnej Sevenoaks po dvoch rokoch utiekol do Bedales School). S otcom, ceneným spisovateľom a básnikom, nevychádzal dobre. Bol presvedčený, že v jeho očiach zlyhal ako syn. Otec mu zomrel ako teenagerovi, takže nemal príležitosť vysvetliť si s ním vzťahy. Smutné detstvo z neho urobilo kvalitného herca s nekvalitným súkromným životom. Vzťahy s otcom mali neskôr deštruktívny vplyv nie len v súkromí, ale i na divadelných doskách, keď hral Hamleta. Ale o tom až o chvíľku.

S filmom začal ako teenager (vďaka matke), debutujúc na začiatku 70. rokov drámou Johna Schlesingera SUNDAY, BLOODY SUNDAY. Hneď ako druhý film si Day-Lewis, mal dvadsať tri, pripísal na konto osem oscarový životopis s Benom Kingsleym GÁNDHÍ (r.- Richard Attenborough). Popri tom sa mu vďaka National Youth Theatre a Old Vic Theatre School otvárala cesta na divadelné dosky. Na nich zažiaril každou rolou; či už homosexuálom v „Inej zemi“ alebo proti starým pravidlám bojujúcim Rómeom v „Rómeo & Júlia“. Na posledne menovanom už spolupracoval s rešpektovaným súborom Royal Shakespeare Company. Koncom 90. rokov sa prebojoval až na londýnske National Theatre ako Hamlet.

To už mal rozbehnutú aj filmovú kariéru. Hrával čoraz väčšie úlohy v čoraz známejších filmoch. Dostal jednu z dôležitých vedľajších rolí (dôstojník Fryer) v Donaldsonovom pohľade na skutočné udalosti v dobrodružnej dráme s Anthonym Hopkinsom a Melom Gibsonom, zvádzajúcim psychologický súboj na palube lode BOUNTY. Nasledovala adaptácia románu E.M. Forstera IZBA S VYHLIADKOU, nakrútená renomovaným Jamesom Ivorym. A ďalšia rola homosexuála, tento krát v réžii Stephena Frearsa. Túto úlohu (MOJA NÁDHERNÁ PRÁČOVNA) chcel natoľko, že neváhal režisérovi poslať v podstate až výhražný list. Ďalším v zástupe jeho hrdinov bol český doktor v Kaufmanovej NEZNESITEĽNEJ ĽAHKOSTI BYTIA. Herec neváha odcestovať do Prahy, učiť sa po česky, zistiť si, ako to v nej vyzeralo v zlomovom lete 1968 a nechať si počarovať od Juliette Binocheovej.

Ďalším Danielovým úspechom bola dráma MOJA ĽAVÁ NOHA. Pokračoval v chameleónskych schopnostiach. Naučil sa písať nohou... niekoľko mesiacov býval v dome pre zdravotne postihnutých... ľudia zo štábu ho počas nakrúcania nosili na rukách (doslova – jeho hrdina bol predsa ochrnutý). Za rolu skutočného umelca Chrystyho Browna získal nie len cenu BAFTA, ale aj Oscara. Akadémia ho uprednostnila pred vyhláseným shakespearovcom Kennethom Branaghom (a tiež ochrnutého muža v „Narodený štvrtého júla“ hrajúcim Tomom Cruiseom).

K Danielovej najväčšej popularite prispelo romantické dobrodružstvo Michaela Manna POSLEDNÝ MOHYKÁN. To je však paradoxne len špičkou ľadovca jeho talentu. Voľná adaptácie Cooperovho historického románu sa stala hitom. Príbeh, odohrávajúci sa v dobách, keď o územie Severnej Ameriky bojovalo Anglicko s Francúzskom, sa dodnes pýši realistickými akčnými scénami, výpravou, hudbou a slávnym finále. Vznešená rola Sokolieho Oka (alias Nathaniela Poea), belocha, adoptovaného odvážnym Čingačgukom (Russell Means), herca najviac predstavila komerčnému publiku.

Že sa nemieni nechať pohltiť hollywoodskou mašinériou, dokázal tým, že v 90. rokoch prijal iba päť úloh. Okrem Sokolieho Oka sa predstavil ako Newland Archer po boku Michelle Pfeifferovej v Scorseseho VEKU NEVINNOSTI a z terorizmu obvinený Gerry Conlon v Sheridanovom V MENE OTCA. Predposlednou úlohou bol farár John Proctor, v roku 1692 sa zapletajúci do prípadu netolerantnou spoločnosťou do krajnosti vyhroteného konfliktu so skupinkou mladistvých údajných čarodejníc (vedených Winonou Ryderovou – hrala už vo „Veku nevinnosti“) v Hytnerových ČARODEJNICIACH ZO SALEMU. Poslednou rolou 90. rokov bol Danny Flynn v BOXEROVI (znova v réžii dvorného Jima Sheridana), po odchode z väzenia už nemajúci záujem o IRA, ale o box.

Veľkým návratom po štyroch rokoch bola neschopnosť odolať ponuke Martina Scorseseho. Do nového milénia tak vstúpili adaptáciou knihy Herberta Asburyho „Gangs of New York – An Informal History of the Underworld“ z roku 1927, nazvanou GANGS OF NEW YORK (2001). Daniel, ktorého najcharakterovejším rysom je hrdosť, čestnosť, tvrdosť, odolnosť voči nie vždy spravodlivému svetu, ale aj schopnosť v správny čas a na správnom mieste neuhnúť čelnej zrážke, posúvajúcej ho bližšie k smrti (alebo lepšiemu životu, hoďte si mincou), v nich stelesnil drsne charizmatického jednookého gangstera Williama „Mäsiara“ Cuttinga. Ten otcovsky vezme pod ochranu talentovaného mladíka (Leonardo DiCaprio), v skutočnosti však túžiaceho pomstiť sa mu za zabitého otca (Liam Neeson). Projekt, ukazujúci krvavý zrod demokratickej Ameriky, v produkcii bratov Weinsteinovcov, získal desať oscarových nominácií. Nominovaný bol aj Daniel, ale napokon zvíťazil Jim Broadbent za „Iris“ (Broadbent paradoxne hral aj v „Gangoch“). Herec, údajne sa do správnej nálady dostávajúci Eminemom, si v tejto úlohe našiel i niečo z detstva. Počas štúdia na Sheridan School našiel ako šikanovaný ochranu u gangu mladistvých z tvrdého, robotníckeho prostredia, kde sa problémy riešili len jedným spôsobom.

Univerzálny herec. Hrá nečastejšie, ako by si fanúšikovia želali. Ale keď už podpíše kontrakt, do úlohy sa vloží naplno. Zástanca Stanislavského metódy. STANE sa postavou. I preto si vyberá tak opatrne; scenár ho musí zaujať, aby bol v úlohe ochotný zotrvať najbližšie mesiace nakrúcania. V praxi to znamená, že ak máte v nasledujúcej scéne byť zadychčaný, namiesto toho, aby ste to zahrali, dáte si pred klapkou desať kolečiek. Už legendárna je Danielova ochota naplno sa ponoriť do postavy a naučiť sa o nej všetko. Ako posledný mohykán (tým bol vlastne jeho adoptívny brat Unkas, ale to sa vo filme akosi stratilo) sa naučil strieľať z dobovej pušky a loviť jelene. Ako mäsiarsky gangster z New Yorku 60. rokov 19. storočia vlastnoručne porcioval mäso...

Okrem nadšenej kritiky aj divákov, má však tento štýl práce aj temné, seba zničujúce stránky. Najhoršiu má Daniel pravdepodobne už za sebou. Stalo sa tak ešte keď v divadle hral Hamleta v réžii Richarda Eyrea. Počas reprízy sa do slávnej tragickej postavy postupne vkladal deň za dňom natoľko vášnivo, až sa psychicky zrútil priamo pred divákmi. Musel byť hospitalizovaný.

Okrem nespochybniteľného hereckého talentu, oceneného nomináciami na Oscara („V mene otca“, „Newyorské gangy“) aj samotnými soškami („Moja ľavá noha“), D. D-L lahodí ženskému oku. Výška 1.87 metra, prevažne dlhé vlasy, smutné oči a výrazný hlasový prejav k tomu lákajú. Na vzťah s ním by však čakali márne. Niekoľko rokov požíval vo vzťahu s francúzskou herečkou Isabelle Adjaniovou. S ňou má syna. Rok po jeho narodení, t.j. 1996, sa oženil s umelkyňou Rebeccou Millerovou. Tá je dcérou slávneho dramatika Arthura. Podľa jeho hry (a scenára) hral v „Čarodejniciach zo Salemu“. Jeho postavy aj vo filmoch často očaria atraktívne, emancipované krásne ženy (Madeleine Stoweová, Emily Watsonová, Cameron Diazová).

Dnes, po desiatkach rokoch tvrdej práce, schopnosti odolať hollywoodskym manieram a honbe za peniazmi a bulvárom, stojí súkromný aj umelecký život milovaného a v podstate nikým nenávideného Daniela Day-Lewisa na pevných základoch, ktoré v podstate nemá čo ohroziť. Nepodieľa sa na produkcii, nepracuje na scenároch, režijne nedebutuje. Hrá. Vyrovnaný, zrelý muž, stále v sebe živiaci detskú lásku voči umeleckému rezbárstvu. Keby dnes nebol hercom, akiste by bol práve rezbárom

Ivan "tron" Kučera