Ripley

Tak, a máme tu ďalšieho talentovaného pána Ripleyho. Tentokrát sofistikovanejšieho, artovejšieho.. Musím povedať, že sa mi veľmi páčil a vtip je v tom, že nedokážem úplne zadefinovať, prečo vlastne. Minghellov Ripley (ako postava - aj film) mi je ďaleko sympatickejší, mám pocit, že mu oveľa viac rozumiem a hoci sa jeho príbeh odohrával na kratšej ploche, bolo o ňom povedané omnoho viac. Taktiež som v jeho prípade nemala pocit logických nezrovnalostí. Už len vysvetlenie situácie, ktorá celý jeho príbeh naštartovala, dávalo väčší zmysel. Postava Freddieho Milesa v stvárnení F. S. Hoffmana  bola absolútne brilantná, Freddie nás štval neskutočným spôsobom a dodal príbehu šťavu. Obsadenie fádnej Eliot Sumner (a prečo vôbec..?) je pre mňa najväčším sklamaním castingu. Ale.. táto miniséria má pre mňa jedno obrovské plus vo fantastických detailoch prakticky v každom zábere. Je to akoby ste obdivovali dokonalý stroj, ktorého kolieska do seba zapadajú nádherným spôsobom. Neuveriteľne som si užívala každý záber (rozhodnutie ísť do čierno-bielej bolo geniálne) a taktiež fantastickú hudbu. Andrew Scott nesklamal a Dakota Fanning ma osobne prekvapila. Neviem, či si túto noir pralinku vychutnám ešte raz.. asi dám tomu veľa času, a možno v budúcnosti ocením veci, ktoré som si dnes nevšimla. (21.04.2024)

Netflix dodrbal ďalší skvelý námet. Filmovú verziu s Damonom milujem. Toto vyzerá ako hrubý zostrih filmu, vďaka čomu to má brutálne uspávajúce tempo a sledujeme kopu zbytočných detailov. Pôsobí to proste strašne naťahovane. Dej je v hlavných obrysoch rovnaký, len sa zmenilo pár detailov. Za mňa zakaždým k horšiemu. Najhoršie dopadol kasting. Ripley v podaní Andrew Scotta je od pohľadu skazený parchant, ktorého by som cez prah nepustil. Dickie tu je je skôr za chudáka a chémia medzi nimi je nulová. Vlastne chémia medzi všetkými je nulová. Najhoršie ale dopadol Freddie, ktorý sa na nepríjemného P.S. Hoffmana z filmovej verzie nechytá. Dokopy sa mi tam nepáčilo vlastne nič. Hrozná slabota a ďalšiu sériu vynechám. 3/10. (09.05.2024)

Pred pozeraním som si neuvedomil, že ide o známu predlohu Patricie Highsmith, takže už počas prvej časti som vedel, že tu máme Talentovaného pána Ripleyho len v čb prevedení, s inými hercami, artovo-noirovou atmosférou (pomocou nich dokázali tvorcovia skvele vygradovať napätie), nesmierne pomalým tempom a minimalistickými zábermi. Istotne to nesadne každému, no ak vás to raz vtiahne do deja, už vás to nepustí. A to všetko okorenené nádherným Talianskom. Pravda, tu a tam nájdeme slabšie pasáže, ale nič to nemení, že Ripley zaujímavý od začiatku do konca. Mimochodom, záverečné dve časti a hra mačky s myšou v podaní Ripleyho a inšpektora Raviniho je vrcholom celej minisérie. Andrew Scott podal fantastický výkon, postave vniesol vlastný rozmer sociopata bez empatie, vo svojej podstate bol odpudivý a príťažlivý zároveň. Som zvedavý, či sa mu ujde Emmy alebo Zlatý Glóbus, rozhodne by si nejakú cenu za tento výkon zaslúžil. Bavil ma aj výkon jednej z obľúbenkýň Dakoty Fanning, ktorá zvládla výborne aj taliančinu, akurát mi príliš nesadol Johnny Flynn ako Dickie Greenleaf. Tak či onak, dovolím si tvrdiť, že Ripley je prvým adeptom na seriál roku. Asi to ani inak dopadnúť nemohlo, keďže to robil Steve Zaillan (The Irishman, Hannibal, The Night Of, Schindlerov zoznam, Americký gangster, The Girl with the Dragoon Tattoo). P.S.: A ďakujem za zábery na Atrani, nové miesto do cestovateľského wishlistu. (18.04.2024)

Freddie Miles: „Jeho Rolexky. Jeho oblečenie. Jeho Ferragamos. Čo ešte máš, Tom? Jeho peniaze? Jeho Picassa?“ Dlho ma filmové dielo nenadchlo tak, ako tento Ripley. Starú verziu s Mattom Damonom si pamätám len pocitovo, môj ďalší krok bude, že si „Talentovaného pána Ripleyho“ zopakujem. Atmosféra 60-tych rokov je dokonalá. Film je natočený tak, až sa pristihnete, že ste jeho súčasťou. Upútajú vás viaceré podporné prvky – mačka, ktoré neustále sleduje Ripleyho pohľadom, vŕzgajúci starý výťah, ťažký sklenený popolník a novinové stánky, ktoré dotvárajú  atmosféru Talianska. Vyniká práca kameramana (Robert Elswit si zaslúži Oscara!). Zmysel pre nasvietenie je geniálny – snímok je čierno-biely, aj keď nie celkom. Čierna je hlboká a biela na plátne žiari a odráža sa od povrchov. A veľa, veľa odtieňov sivej. V mnohých scénach svietia stolné lampy, dodávajú scénam atmosféru renesančného šerosvitu. Spojitosť s Caravaggiom, z ktorej mrazí. Výsledný pocit bol, že sa pozeráte na výtvarné dielo. Andrew Scott je bravúrny, často kontroluje svoj výzor v zrkadle, s výrazom spokojného psychopata, ktorý má svoju šachovú partiu dopredu premyslenú. Tom Ripley (pozerajúc na svoj obraz v zrkadle): „Áno. Presne tak. Dickie Greenleaf. Rád vás poznávam." Skvele načasované napätie, intrigy a psychológia postáv. (09.05.2024)

Vizualne a zvukove paradni, tam neni o cem. Co to ale srazi dolu je scenar a obsazeni, ktere kvalitou hodne pokulhavaji. Tvurci chteli posunout postavy jak vekove, tak i typove, ten posun uz ale neodrazili dal ve scenari. Zatimco u devadesatkoveho Ripleyho v podani Damona naprosto rozumite, proc by si ho nekdo nastehoval domu, Scottovi byste uz od pohledu nedali pohlidat ani krecka. Takze to na me pusobilo asi jako “postavu Julie bude hrat 40leta eskymacka, proste proto, jinak se ale budeme drzet klasickeho vykladu Romea & Julie.” Scott je ale aspon dobry herec. Kdo me v Ripleym opravdu vysostne prudil, byl/a Eliot Sumner, ktera/y tam zjevne byl/a jen kvuli tomu, ze je non binary, ne proto, ze by umel/a hrat nebo to nedejboze davalo smysl pro jeji postavu. (16.04.2024)