Posledné recenzie (1 167)
Falošný princ (1984)
Za tú hudbu by sa nemusel hanbiť ani Jarre. Celkovo ide o vydarenú rozprávku s dobrým castingom, nerozumiem tým 55 percentám.
Mladá dáma (2024)
Stranger Things ft. House of Dragon ft. feminism? :)) To bolo tak detinské.. Ešte aj drak musel byť dračica.. mimochodom za všetko zlé opäť mohli iba muži. Veď ako vždy. Ale v podstate nebyť posledných 15 min, nebolo by to tragické. Celá tá hra na schovávačku bola v podstate celkom napínavá. Tešila som sa po dlhšom čase na fantasy rozprávku a ono to vyzeralo, že to tak aj bude. A potom som dostala cez držku. To moralisticko feministické finále ma totálne uzemnilo. Pointa by mi vôbec nevadila, keby bol scenár aspoň o malý kúsok sofistikovanejší a nevystavoval by na obdiv svoju hlúposť v podobe oslavy MDŽ.. Ja ako 100% žena sa na to už nemôžem pozerať.
Navalny (2022)
V kontexte dnešných udalostí boli hneď úvodné sekundy dokumentu mrazivé. Je zaujímavé čítať komentáre pod hodnoteniami s jednou hviezdou alebo "odpadom", ktoré sa oháňajú západnou propagandou, a pritom si uvedomovať, že tento človek naozaj zomrel v rukách ruského režimu. Čo viac ešte potrebujeme, aby sa nám otvorili oči? Ani niekoľkonásobné prichytenie Putina pri očividnej lži nepomáha. Ani smrť Navaľného či Anny Politkovskej nepomáha. Nič nepomáha. Tento dokument má svoju výpovednú hodnotu. Nemusí nám byť politický štýl Navaľného sympatický, ale len ťažko môžeme tvrdiť, že Rusko je slobodná krajina. Ten, kto má dostatočné publikum a dostatočný hlas a dovolí si byť proti cárovi Putinovi, skončí buď vo väzení alebo rovno v hrobe. "Kto má uši, nech počúva."
Posledný denníček (15)
Zamyslenie - nie úplne filmové..
Neviem, ako vy, ale ja sa občas vraciam ku svojim starým "recenziám" a nestačím sa čudovať, čo za literárne klenoty som zo seba dostala pred takými šiestimi či siedmimi rokmi. Niekedy ich upravím, inokedy radšej hneď vymažem. Takto som natrafila úplnou náhodou na jednu reláciu s náboženským obsahom, ktorú som opečiatkovala tromi hviezdičkami. Pripadala mi "v pohode". To je môj obvyklý pocit na 3*. Potom som sa začítala do "recenzií" ďalších užívateľov. Väčšina z nich hodnotila reláciu kategóriou "odpad". Tak som čítala ďalej a uvedomila som si, že väčšina ľudí, ktorí ju takto ohodnotili, ju pravdepodobne nikdy nevideli. Na udelenie odpadu úplne stačilo, že sa jednalo o "kresťanskú" reláciu. Rozmýšľala som, o čom to vlastne vypovedá. Viem, že Cirkev je široký fenomén. Má za sebou búrlivú históriu, aj plnú omylov a tragických rozhodnutí. Mnohí jej členovia sa stali zločincami, najmä tí, ktorí zamenili Ježišov odkaz za bôžika moci. Ale.. aj ja som Cirkev. Nepovažujem ju za zločineckú organizáciu, ako ju vidia mnohí. Napriek všetkému, čím si prešla, v jej jadre je veľa dobrého. My, veriaci, v nej vidíme dva rozmery: božský a ľudský. Ten viditeľnejší, ľudský, neraz zlyháva. Ale ten božský je pre nás stelesnením dobra a nádeje. Snažíme sa pochopiť ho a stotožniť sa s ním. A vďaka tomuto rozmeru Cirkev stojí aj za mnohými svetskými dobrami: za umením, kultúrou, za pomocou tým, o ktorých nik nestojí.. Viem, že o tejto tvári Cirkvi sa veľa nehovorí. Napokon, v našej povahe je vždy viac zaoberať sa škandálmi než nudnými dobrými skutkami. Nech už je však náš názorový svet akýkoľvek a stretnem sa v rozhovore s ateistom alebo niekým, kto vyznáva inú vieru alebo filozofiu, pre mňa je dôležité vážiť si ho. Bezvýhradne. Trochu mi tá všeobecná úcta k druhému začína chýbať. Vážiť si len tých, ktorí so mnou súhlasia, to mi pripomína istú stať z Lukášovho Evanjelia: "Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým."