Meraxes

"What if?" Unikátny nápad, ak by sme zmenili jedinú maličkosť v našich životoch, kam by nás to zaviedlo? Life After Life veľmi citlivo rozpráva príbeh dievčaťa, ktoré túto možnosť dostalo. Ponúka krásne a precízne dobové stvárnenie, skvelú kameru, hudbu aj hercov, napriek tomu, že si stále myslím, že Thomasin McKenzie vo svojom herectve až príliš tlačí na pílu. S Ursulou som súcitil, obľúbil som si ju a bolo skvelé sledovať ako jedna maličkosť môže všetko zmeniť, priniesť veľa smútku aj radosti. Napriek malému rozsahu je tu zopár hluchejších momentov, možno práve spôsobených tým, že sa určité scény odohrávajú znovu a znovu alebo sa odohrávajú všetky naraz a stále? Okrem toho som mal obzvlášť v druhej a trochu v tretej epizóde určitú pachuť z toho, kam sa jej životný príbeh uberá. Nechcené tehotenstvo v nízkom veku a následný (ilegálny) potrat je dnes v každom teen seriály a už mi to ide trochu hore krkom. Avšak chválim, že ide o svojský seriál, ktorý nemusí byť moderne korektný a zobrazuje dobu, v ktorej sa odohráva takú, aká bola. A to napriek tomu, že je jasne sústredený na nezávislosť a silu osobnosti hlavnej hrdinky. Záverečná epizóda si ma absolútne získala ako svojím smutným a reálnym zobrazením vojny, filozofickou úvahou nad cirkularitou vesmíru, tak záverečným ohliadnutím za životom, ktoré pripomenulo, aký je život krásny a treba sa tešiť z každého pekného momentu. 4* 73%

Keď to bolo nové som to preskočil s tým, že ďalšie vlkodlačie béčko vidieť nemusím, čo bola chyba. The Cursed je veľmi atmosférický a dobový horor. K tomu je to založené na skutočnej udalosti, teda aspoň námet je prebraný z Gévaudánskej beštie, ktorú tu aj viackrát spomenú. Úvodná zhruba polhodina je fantastická, buduje vynikajúcu dobovú atmosféru a nebojí sa byť veľmi drsná. Masaker cigánskej skupiny je natočený na jeden záber z úzadia, čo umocňuje divákovu bezmocnosť, nedokáže s tým nič urobiť rovnako ako obete. Následná výstraha, ešte brutálnejšia ako samotné vraždenie, je neľudská a je jasné, že urobili niečo čo nemali. Mnohé zábery v prvej polhodine sú skvelé ako strašiak alebo prázdne lesy, ktoré tu pôsobia snáď ešte hrozivejšie než v The Witch. Lenže úroveň, ktorú Ellis nastavil v úvode nedokáže držať po celý film. Postupne začne často opakovať rovnaké zábery a čím príbeh postupuje ďalej, tým je rozprávaný nesústredenejšie a celé sa to začína rosýpať. K tomu sa objavujú rozmazané zábery, akože pohľad beštie a taktiež niektoré spomalené detaily v akčných scénach čo pôsobí buď lacno alebo trápne. Herci sú síce výborný, bohužiaľ som si k žiadnej postave nedokázal vytvoriť vzťah a tým pádom mi bolo celkom jedno ako dopadnú, navyše ich správanie ma miestami celkom vytáčalo. Príbeh má pár logických dier ako kde tí cigáni zobrali Judášovo striebro a ako ten chlapec vôbec prišiel na to, že je to práve to striebro? Ale aby som len nekritizoval, pitvanie beštie bolo peknou spomienkou na Carpentrovu The Thing. Napriek mnohým záporom ide o mierne nadpriemerný horor s parádnym dobovým vizuálom a atmosférou, drsný, bezútešný a miestami aj hrozivý a ja mám proste filmy zasadené do podobného prostredia a doby fakt rád. Ale hodnotenie ten biely fešák svojím príšerným vzhľadom (na smiech) bohužiaľ zrazí do priemeru. Najlepšou scénou filmu potom pre mňa ostala tá prvá, z poľnej nemocnice zo Somme. 3* 67%

Clark je asi dosť iný než by väčšina ľudí očakávala od podobného seriálu z kriminálneho prostredia a aj mňa to trochu zaskočilo. Je to v prvom rade naozaj šialená komédia a všetko ostatné je vedľajšie. Na mnohých scénach som sa dobre pobavil, ale niektoré boli až trochu trápne. Občas to skĺzlo tak trochu do paródie, ktoré osobne nemusím. Kriminálny život je tu podaný z ľahkosťou ako keby o nič nešlo a negatívnejšie emócie sú budované hlavne na Clarkovom detstve a jeho vzťahu s otcom. Celý príbeh je rozprávaný z pohľadu jednej osoby, ako aj zaznie, je to jeho príbeh a on ho pozná najlepšie. Noo, je to o skutočných udalostiach ako sa určite nestali. Nemám nejako naštudované súvislosti, ale tu je skutočnosť podaná tak, že banky sa vykrádajú na počkanie s fľaškou namiesto zbrane, za ukradnuté milióny dostanete len pár rokov, utiecť z väzenia je hračka, všetci muži sú úplný idioti a všetky ženy totálne husy túžiace len po tom, aby si s Clarkom vrzli. Proste pohľad narcistického sukničkára na svoj úžasný život plný krádeží a sexu, aj keď hlavne toho druhého. Príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách, v súčasnosti a v Clarkovom detstve, na ktoré si spomína. Alebo by som skôr povedal, že sa snaží rozprávať súvislý životný príbeh, ale občas upadne do temných spomienok a občas nerozpráva tak úplne poporiadku. Súčasnosť pokrýva relatívne dlhé časové obdobie a hlavne zo začiatku je to celkom chaos v ktorom nie je úplne najľahšie sa zorientovať. Našťastie nám v tom pomáha kamera, minulosť je snímaná čiernobielo a súčasnosť podľa Clarkovej nálady v daný deň. Pochmúrne dni vo väzení sú desaturované a temné, naopak v skvelých dňoch sú farby extrémne presýtené a jasné. Podobný prístup hrania sa so saturáciou podľa nálady scény som ešte nevidel a zaujal ma, aj keď miestami je to možno až trochu prehnané. Občasné kreslené scény jeho predstáv mi ale moc nezapasovali. Na čom Clark stojí, to je fenomenálny výkon Billa Skarsgarda v hlavnej úlohe, neuveriteľne vás vtiahne do deja a jeho Clarka si zamilujete, aj keď ho často budete považovať za príšerného blbca, ktorý si väčšinu problémov spôsobil vlastnou mladíckou nerozvážnosťou, až na to, že ho ani na staré kolená neopustila. Celá formálna stránka je perfektná, ale Bill je niekde inde a udrží vašu pozornosť aj napriek tomu, že je to vlastne vcelku stereotypné, aj keď viac dielov by už asi bola otrava. Neuveriteľne hravý, divoký (na niekoho možno až moc), vtipný, s ľahkosťou podaný a nekompromisne natočený a zahraný seriál. 4* 72%

Značne, ale značne, značne silný bizár. Niečo tak divné som dobre dlho nevidel. Podobné záležitosti mám naozaj rád a s Pahanhautojou som značne spokojný. Matka posadnutá prezentovaním "perfektnej" rodiny na svojom blogu, zahladená do vlastného šťastia a úspechov akosi prehliada, že s jej detičkami nie je niečo v poriadku. Syna na preplesk ignoruje a obľúbenú dcérenku cepuje, aby vyhrala gymnastickú súťaž, lebo to bude super vyzerať online. Tinja je z toho značne na nervy, ale matku nechce sklamať a stavia ju to do role outsidera bez kamarátok, až na novú susedku, s ktorou ale ten vzťah najlepšie nedopadne. Keď si donesie z lesa vajíčko, začne rásť a vykluje sa z neho niečo divné a to sa postupne zmení na niečo super divné. Absurdnostiam sa tu medze nekladú, ale je značne cítiť vzťah a určité splynutie osobností medzi Tinjou a tým jej bizárom. Je pre ňu miestom útechy, kde nemusí byť perfektná ako chce jej matka, kamarátkou a sestrou, ktoré nikdy nemala a rieši aj jej duševné rozpory, nie však pre všetkých uspokojivo. Zopár ľudí a jeden psíček si to prekvapivo odnesú. No a otec má všetko na háku, okrem divných detí aj to, že ho jeho žena verejne podvádza. Proste taká normálna rodinka. Okrem toho, že je Pahanhautoja fakt divná, je aj nádherne znepokojivá, stiesňujúca a prekvapivá, rozhodne jej nechýba originalita. Má veľmi peknú a farebnosť a určitú modelovosť prostredia, hlavne vo vzhľade a spôsobe snímanie interiérov. Hlavné duo, matka s dcérou sú super, ostatný herci nič moc, ale nevadia. Naopak mi vadilo, že ten zázrak v prvej fáze po vyliahnutí ukazovali trochu moc, pôsobil vcelku blbo a vôbec sa tam nehodil. K nadšeniu mi ešte chýbalo trochu viac psychológie alebo drsnosti, ale predsa len niečo takéto sa tak často nevidí. 4* 80%

Po dvoch rokoch, kvôli covidu a nedostatku záujmu, v kine a som rád, že moje obavy z toho, že Eggers natočil až príliš mainstreamový film, sa nepotvrdili. Ukázal, že sa dá natočiť veľkofilm, v ktorom je stále cítiť víziu autora. Vizuál je aj vďaka Islandu úchvatný a hudba úplne božská, každý záber vypiplaný do posledného detailu tak, aby dokonale stvárnil dané prostredie a dobu. Nič iné som v tomto ohľade od Eggersa ani nečakal. Po prológu som nadobudol dojem, že z filmu budem úplne nadšený, ten sa ale postupne vytratil. Alexander Skarsgard je neskutočne namakaný a pri plienení dediny, ktoré je natočené na jeden úchvatný záber, pôsobil úplne démonicky ako totálne zviera. Keď sa však obliekol a ostrihal, prevládol ten jeho pohľad, vďaka ktorému vyzerá ako prerastené šteňa a do role vikinga, ktorý postaví pomstu pred všetko ostatné sa mi tým pádom nehodil. Zvyšok toho hviezdneho obsadenia ako Dafoe alebo Hawke tu moc priestoru nedostali, ale musím zložiť pomyselný klobúk pred Claesom Bangom, ktorý za mňa podal ten najlepší herecký výkon z celého filmu a svoju rolu stvárnil dokonale presvedčivo. Jedna scéna však jednoznačne patrí Kidmanke, kde si ukoristí diváka pre seba. Moja obľúbená Anya však tentokrát nenadchla tak ako bežne a problém nebude ani tak v nej ako v scenári. Vzťah medzi ňou a Skarsgardom absolútne nefunguje a vôbec netuším kde sa tam vzal. Potom viaceré kľúčové rozhodnutia oboch pôsobia absolútne neodôvodnene a nepravdepodobne. Ďalším kľúčovým problémom je, že Eggers nedokáže rozprávať príbeh, Northman je zbierkou síce úchvatných scén, ktoré ale netvoria súdržný celok. Po vyplienení dediny prichádza trošku hluchejšia pasáž, ale hra si ma opäť získala a keď prišlo na rituáli a snové výjavy tak som sa vrtel slasťou, takéhoto Eggersa mám rád a mohol tu podobných scén presadiť ešte viac a hlavne podnetnejších čo sa týka symboliky a významov. Ono by to síce bolo ešte viac na úkor príbehu, ten tu ale aj tak nefunguje, pričom jeho nosná myšlienka je jen jediná. Pomsta na ktorú je Amleth predurčený a nech spraví čokoľvek nedokáže sa vymaniť zo svojho osudu. Taktiež som rád, že sa Eggers držal dokonalého dobového stvárnenia a to jak v bežnom živote, tak aj vo vzťahoch medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami, ale aj národmi. Záverečná pomsta na sopke je veľkolepým a osudovým zakončením. Northmana som si zamiloval jeho podmanivým vizuálom a neľútostným severským duchom, ale Eggers v rozprávaní príbehu a zobrazení lásky, ktoré si tu vyskúšal prvýkrát nepresvedčil. Z kina som odišiel plný pozitívnych dojmov, tie ale postupne blednú. Pre mňa je Northman jednoznačne najslabším Eggersovým filmom, ale v mori súčasných korektných sračiek stále skoro dokonalým veľdielom. 4* 85%

Tentokrát vsadil Ti West dej do súčasnosti, ale stále to pôsobí neuveriteľne retro. Ak by neboli súčasne oblečený a vonku neboli súčasné autá, opäť by ma aj presvedčil, že je to film z osemdesiatok. Budovanie atmosféry pri prechádzaní prázdnym hotelom je bravúrne a snímok dokáže v mnohých pasážach nahnať skutočne obrovskú hrôzu. Postupne prituhuje a od príchodu do pivnice som mal permanentné zimomriavky. Duchovia, ktorý nie sú vidieť, proste dokážu nastrašiť viac ako tí, čo sú a mňa Innkeepers vystrašili viac ako ktorákoľvek Wanova duchárina. Taktiež veľmi kvitujem kopec nenaplnených jasných príležitostí na klišoidné ľakačky. K tomu je Sara Paxton neuveriteľne sympatická a prirodzená, divák sa s ňou dokáže naozaj zžiť a úplne chápe tú jej milú naivitu. Škoda, že ostatné postavy sú skôr otravné a podobné dojmy nevzbudili. K tomu je tu veľa momentov, ktoré sú naozaj prirodzene vtipné, ako keď bez nohavíc pribehne na recepciu. Ti West týmto strieľa absolútne do čierneho a keby dokázal vytvoriť beznádejnú a bezútešnú atmosféru či obohatil až príliš jednoduchý dej, bolo by to za plné hodnotenie. To sa mu ale nepodarilo a celý film pôsobí uvoľnene a nevinne aj napriek temnému záveru, čo je škoda. 4* 84%

Unikát. Ti West nielenže natočil film, ktorý vyzerá akoby sa odohrával v osemdesiatych rokoch, on vyzerá akoby bol v osemdesiatych rokoch aj natočený a to do posledného detailu, od kompozícii kamery, cez hudbu, až po vzhľad tituliek. Je to veľmi sympatické, na druhú stranu neviem, či by som ho za to mal vychváliť do neba, predsa len, keď budem mať chuť na takýto film, pustím si nejaký z osemdesiatok. Jocelin Donahue je veľmi sympatická a dalo sa jej fandiť, je síce mierne naivná a niektoré jej rozhodnutia trochu hlúpe, ale tak milo. To vlastne platí o všetkých postavách. Už z prvého stretnutia so zamestnávateľom som bol značne rozhodený, niektoré momenty ma dosť obarili a atmosféra pri prechádzaní prázdnym domom je úchvatná, presne takto to mám rád. A o čo pomalšie to celé je, o to nabušenejšiu hororovú koncovku The House of the Devil má. Tá je prekvapivo značne krvavá, trochu umelá, trochu prehnaná, ale na môj vkus aj trochu krátka. Problém mám s tým, že celý film je veľmi priehľadný a to aj v drobnostiach, napríklad som hneď odhadol ako to dopadne s pizzou a podobne. A ani hrôzu nedokázal úplne vyvolať, na to treba viac ako vyliať zopár litrov falošnej krvi a nakresliť pár pentagramov. Nikde tam nebola cítiť prítomnosť nejakého zla. Každopádne smer, z ktorého to West zobral, je chvályhodný a v dnešnej dobe sa prakticky nevidí. 3* 69%

Na prvý dojem vcelku sklamanie, tunajšie recenzie o tom, aký je to over the top exploiter, vyhnali moje očakávania privysoko, ale k Srpskému levelu sa to nakoniec moc nepriblížilo. Ale po opadnutí tohto prvého dojmu prišla vlastne značná spokojnosť. I Spit on Your Grave 2 je rozhodne kvalitný a zážitkovo intenzívny rape & revenge, ale nie je to nejaký absolútny extrém. Po remeselnej stránke mu nie je čo vytknúť, herci síce nie sú najlepší, ale Jemma Dallender je rozhodne sympatická kočka a musí vám jej byť fakt ľúto. Na druhú stranu bola blbá, lebo táto spoločnosť bola na prvý pohľad značne nedôveryhodná. Ďalej mi vadí ako Američania s obľubou používajú ako záporné postavy východoeurópanov. Zobudiť sa v cudzej krajine, ktorej jazyk a dokonca ani písmo neovládam, vlastne si to ani nedokážem predstaviť a musela to byť pre ňu obrovská hrôza a šok, ale stále mala šťastie, že to bolo v Sofii a nie v nejakej zapadnutej dedine o ktorej nikto cudzí nepočul. Avšak prepašovať človeka z Ameriky do Bulharska tak ľahké nebude, nápad je to zaujímavý, ale určite by sa našla nejedna krajina kde by to dalo oveľa väčší zmysel. Toto mi proste prišlo len ako ďalší kopanec do východnej Európy, to je ale pre film vedľajšie. Rape pasáž je intenzívna a schytala to tu poriadne, vo viacerých vlnách postupne viac a viac, tak ako tomu bolo v origináli. Značnú časť tejto pasáže je holá a kamera sa tomu rozhodne nesnaží vyhýbať, ničomu sa tu nevyhýba a stále je nepríjemne blízko. Potom ale zamrzí, keď si divák musí niektoré časti domyslieť, samozrejme existuje hranica toho, čo sa môže natočiť, ale v Európe vlastne ani nie. Vrcholom je rozhodne scéna s bodcom na dobytok. Revenge pasáž nie je tak intenzívna ako v remaku ani tak kreatívne neodzrkadľuje to, čo zažila, ale stále utopenie v sračkách alebo originálna kastrácia zverákom boli vcelku nárez. Páčilo sa mi, aký výraz pritom mala na tvári, totálna crazy bitch, ktorá si vychutnáva to, čo robí a samozrejme som jej fandil a užíval si to s ňou. Ale nemôžem povedať, že by som s ňou súcitil či fandil jej viac, než v remaku, čiže zážitkovo je to podobné, revenge trochu slabšia, ale drží si to oveľa lepšie tempo bez jediného hluchejšieho miesta. Takisto by som povedal, že ide o komplexnejší príbeh, teda ak to vôbec za nejaký môžeme považovať, kde je pokrytá aj pasáž ako dokázala prežiť. Celkovo bola samozrejme chatka v lese oveľa krajším prostredím, ale tunajšie stoky vzbudili veľmi dobrý dojem. Na konci trochu kazia dojem zásadné chyby scenára, už spomenuté nerealistické presunutie do Bulharska, či absolútne nepravdepodobné správanie policajta, ktorý ju najprv pošle preč, že sa jej nič nestalo a na konci jej asi odpustí tie vraždy a na jednej sa vlastne aj spolupodiela, pričom nie len jeho myšlienkové pochody a riešenia situácii nie sú úplne v poriadku. Mohol to byť väčší extrém, ale aj tak to nie je nič pre mainstreamového diváka. 4* 75%

Tá forma ma skutočne ohromila a je skvelé vidieť, že sa dnes takto kvalitné exploitationy točia. Dej je samozrejme extrémne jednoduchý a predvídateľný, ale je lepšie vsadiť na istotu ako vymyslieť nejaké nezmysly. Prostredie vyzerá super, kľudne by som takúto chatku v lese pri jazere chcel mať, v úvode očarí a v pravých chvíľach pôsobí les aj vybývaná búda, v ktorej sa odohrá revange, správne špinavo a depresívne. Herci sú vybraný dobre, vidiecki burani budia taký dojem ako majú a je dobré, že postavy neboli vykreslené čiernobielo, takže napríklad najväčší násilník je milujúci otec ako tomu bolo koniec koncov aj v origináli. Ide vlastne o celkom verný remake, ktorý síce nejde podľa pôvodného scenára, ale ide rovnakým smerom. Avšak je tu omnoho lepšia atmosféra, tá je fantastická a niekedy vás nenechá ani vydýchnuť. Rape pasáž je nepríjemná, prebieha vo viacerých vlnách a tá posledná v lese je naozaj extrémne deprimujúca, ponižujúca a veľmi špinavá, aj keď originál to tu dotiahol ešte ďalej. Revenge je tu naopak omnoho drsnejšia, kreatívna a dokázala vyvolať skutočne extrémne intenzívny fyzický zážitok, ktorý by som vlastne dokázal prirovnať jedine k Alvarezovej Evil Dead. Ale tu ho nijako nezráža scenár, násilníci vedia, že sa jej musia zbaviť a zamiesť stopy, sú nervózny, paranoidný a robia chyby ako normálny ľudia. Jennifer si pomstu neužíva, nevyžíva sa v mučení, ale v hneve vracia to, čo jej bolo dané a až po konci príde uvoľnenie a mierny náznak úsmevu. Žiadne nepravdepodobné zvraty ani zásadné diery v scenári tu nie sú, len by ma zaujímalo, kam sa na ten mesiac vyparila. Jediná vec, ktorú by som vytkol je tempo. Stopáž na film, ktorého rozšírená verzia deja sa dá povedať jednou vetou, je trochu prestrelená a obsahuje zopár hluchejších miest. To je ale len drobná výtka, ktorá nijako nemení fakt, že tento remake I Spit on Your Grave je naozaj perfektný exploitation a jeden z mojich najsilnejších zážitkov z filmov podobného ranku, pričom ho nezrážajú postavy, scenár ani forma, čo je nevídané. 5* 93%

Hororovo to určite niečo do seba má, problémy sú ale niekde inde. Herci sú tu úplne príšerný a obrovský problém mám s ozvučením, nehrá tu žiadna hudba, celý film sú nám púšťané hlasné zvuky lesa a do toho úplne samostatne nahrané dialógy postáv, ktoré miestami znejú akoby herci, nazvime ich tak, hovorili do hrnca. Časté sú zábery z povzdialia, vďaka čomu sa divák stáva nezúčastneným pozorovateľom niečoho, čo vlastne ani vidieť nechcel. Filmársky je to značný amatérizmus, ale stále lepšie ako Cravenov The Last House on the Left. Stopáž je absolútne neprimeraná na dejový rozsah niečoho podobného a tu prichádza hlavný problém, napriek hororovej funkčnosti som sa väčšinu času príšerne nudil. Funguje ale len prvá pasáž, znásilnenie je super extrémne nepríjemné a je fakt hnus na to pozerať. Hrajú si tu s ňou ako mačka s myšou a po krátkom vydýchnutí to prichádza znovu a znovu, pričom dôjde aj na mlátenie, oboje až do krvi a zomdletia. Dvakrát dobre mi to rozhodne neurobilo, tam, ale nepríjemné pocity končia. Revenge je na svoju dobu tradične umelá, vlastne nám nič neukážu, teda okrem haldy kečupu a nie moc príťažlivej Camille Keaton, ktorá sa pred kamerou rada pretŕča nahá a tak z absolútne nepochopiteľného dôvodu má potrebu sa s násilníkmi najprv vyspať a až potom sa ich zbaviť. Wtf? To, že toto nie je jediná nerealistickosť v scenári asi ani nemusím hovoriť. Celkovo mi asi najviac utkvie v pamäti, že sa tu chlapci radi vozia na motorovom člne a aj Jennifer tomu príde nachuť. Počuli sme tu aj úryvok z jej knihy, čo bolo fajn, to v remaku, ktorý je o niekoľko tried lepší, nebolo. Najväčším utrpením nakoniec bolo dopozerať to a nevypnúť od nudy. 2* 46%