Meraxes

Konečne (takmer) žiadne digitálne obludy, otravné droidy, farebný blikajúci bordel, divne oblečené postavy so svietiacimi mečmi a hlavne žiadni bieli legoví panáci. A ide to aj bez tohto všetkého. Andor je prvým dospelým inteligentným Star Wars, ktorý jasne buduje príbeh a zdeluje posolstvo. Tempo je meditatívne a blikajúcu svietiacu akciu nahrádzajú dialógy a bežný život bežných ľudí pod nadvládou impéria. Konečne dostávame vykreslenú celú imperiálnu mašinériu a systém tajných služieb a bezpečnostných organizácii násilne vynucujúcich poriadok v galaxii. Rovnako ako aj pohľad na samostatné separatistické jednotky nezávisle bojujúce proti útlaku. A k tomu tieňové hry vo vysokej imperiálnej politike a nutnú podporu povstaní z úzadia. Nádhera. Doteraz prezentovaná cesta o tom ako pár ľudí riadi celý vesmír a dohliadajú na všetko s pomocou neobmedzeného množstva legových panákov a ako ich porazí pár nezávislých rebelov, ktorí zničením jednej základne alebo zabitím jedného človeka oslobodia celý vesmír je absolútne scestná a stráviteľná len deťmi. Andorom Star Wars konečne dospeli. Je to seriál mnohých častí a relatívne nezávislých dejových liniek, z ktorých ma najviac potešil návrat na Coruscant, bielejší, žiarivejší a futuristickejší než kedykoľvek predtým, a práve politická hra senátorky či riadenie ISB ma bavilo najviac. Taktiež postavy na všetkých stranách sú nečiernobiele, v imperiálnych radách sú ľudia presvedčený, že konajú dobro a presadzujú spravodlivosť, zatiaľ čo v radách povstalcov sa používajú mnohé špinavé metódy. Veď ani sám Andor, žoldnier starajúci sa len o seba a neváhajúci zastreliť nevinných ľudí, nie je typickou kladnou postavou tohto sveta a práve preto je tak dobrou a realistickou postavou. Kvalitu postáv ešte zvýrazňujú špičkové herecké výkony všetkých prítomných, kde by som na vrchol vyzdvihol Stellana Skarsgarda a Andyho Serkisa. Po úvodných vlažných dieloch som nečakal takúto spokojnosť a hoci Andor rozhodne nie je bez chyby, niekedy stráca tempo, niektoré rozhodnutia postáv akoby urobil niekto iný a dej má miestami ďaleko od pravdepodobného, tak Star Wars sú konečne viac než len zábavou pre masy (aj keď prequelová trilógia mala svoje silné myšlienky). Andor vlastne nemá so Star Wars tak ako ich poznáme nič spoločné, je temný, realistický a nekompromisný. Blesk z jasného neba, ktorý zatienil všetky Star Wars pred ním. 4* 87%

Tunajšie nadšenie zdielať nebudem. Nemôžem uprieť Barbarianovi nepredvídateľnosť, naozaj sa mu darí neustále diváka prekvapovať. Problém je jeho poviedkovosť, ide vlastne o tri relatívne nezávislé poviedky, ktoré netvoria súdržný celok. Prvá má výbornú atmosféru a po príchode do podzemia je aj celkom nepríjemná, ale keď už myslíte, že to po veľmi pozvoľnom úvode konečne začalo, tak strih a ideme na ďalšiu časť, ktorej hlavný protagonista je extrémne nesympatický blbec. Ono ani v prvej poviedke to nebolo o moc lepšie, jej hlavná protagonistka ma vytáčala svojím správaním od prvého momentu. Do domu k cudziemu chlapovi uprostred noci na okrajovej štvrti Detroitu by žiadna žena nevliezla a do telefónu vždy hovorila ako odvalená krava. Nie je tu nikto ku komu by sa dali chovať nejaké sympatie, Bill je ako vždy skvelý, ale moc priestoru nakoniec nedostal. <spoiler> Ona ani originalita záporáka nakoniec vlastne nie je nič extra, veď dnes už stretneme pomätených dôchodcov častejšie než maskovaných vykuchávačov mládeže. Niektoré scény ako kojenie ma síce rozhodili, ale </spoiler> záverečná tretina po väčšinu času bohužiaľ postráda výraznejšiu dávku napätia či hrôzy a stáva sa celkom predvídateľným chaosom. Pričom v druhej časti sa o týchto aspektoch vôbec nedá ani hovoriť. Prestrihy do minulosti síce niečo vysvetlia, ale opäť pôsobia ako z iného filmu a potenciál minulosti je značne nevyužitý. Keď si predstavím, čo by z týchto motívov vytrieskal taký Xavier Gens, je mi z toho až trochu smutno. Aby som nebol len kritický, mŕtvy Detroit je naopak využitý naplno, titulky sú parádne retro ako zo Stranger Things a skutočne výnimočné je ozvučenie. Dokonca dôjde aj na pár gore scén, ale čo z toho, keď celok pôsobí ako nesúdržná zmeť, síce relatívne originálnych, ale často celkom blbých nápadov. 3* 64%

Aj veľmi jednoduchý a predvídateľný príbeh, aj keď možno s trochu prekvapivým vyústením, sa tu vďaka krásnemu a neopozeranému prostrediu močiarov a originálnym kresbám miestnej fauny a flóry stáva krásnym. Rozhodne ide o vizuálne veľmi estetický film. A vôbec nevadí ani to, že je to naozaj výrazne pritiahnuté za vlasy, najviac čo sa týka Kyanej mladosti a vôbec toho, že celý život prežila tak ako prežila či, že ostatné postavy sú nevýrazné a niektoré, hlavne zavraždený, ma dosť rozčuľovali. Daisy Edgar Jones, na ktorej výkon som bol po jej skvelom tohtoročnom predstavení v čiernej komédii Fresh obzvlášť zvedavý, sa dokázala do svojej role naozaj vžiť a až z nej vyžaruje určitá zraniteľná krehkosť a tajomná krása, pod ktorými sa skrýva drsná schopnosť prežiť. Príbeh je rozprávaný vo viacerých časových rovinách, zatiaľ čo Kya čaká na súd, tak nám rozpráva o svojom živote. Jej smutné detstvo sa ma však moc nedotklo a práve s ním sa spája najviac logických dier. Pasáž s prvým milencom je sladký románik, zatiaľ čo ten druhý je stelesnenie zbohatlíckeho blbca, ktorý jej prinesie len trápenie. Tým sa dostávame k realite, ktorá otvára pohľad na prirodzenú a často aj opodstatnenú nedôveru, opovrhnutie a strach ľudí z niečoho neznámeho a s ľahkým srdcom zvalia vinu na Marsh girl, pretože je iná. Where the Crawdads Sing majú silné pasáže chytajúce za srdiečko, ale potom vždy príde nejaká v ktorej zážitok vyšumí prakticky do stratena. Chvíľami krásne, ale chvíľami ma to už začalo otravovať, napriek tomu pozitívny dojem nakoniec zľahka prevážil. 3* 67%

Znovu sa im podarilo do seriálu o dievčatách, ktorý má v názve "pretty" vybrať skupinu nesympatických, otravných a nie moc pohľadných hús, ktorým navyše vymysleli tie najstupídnejšie mená, aké som kedy počul. Pôvodné Little Ugly Bitches som videl kedysi ešte za starých čias spolu so svojou sestrou a vtedy ma to bavilo, ale potom, keď som niekde kúsok videl znovu, prišlo mi to nesmierne trápne a celé úplne od veci, tak som bol zvedavý ako dopadli tieto nové Bitches. Zo začiatku priniesli pozitívne prekvapenie, pretože sa oveľa viac času venujú riešeniu starej záhady ako tomu, s ktorým slizkým týpkom bude ktorá husa chodiť, čo sa nanešťastie postupom času vyváži. Ináč je to taký mix pôvodných Bitches a Screamu. Nie, že by tu bolo veľa krvi a mŕtvol, ale je to prekvapivo hlboká studňa mnohých filmových a hlavne hororových odkazov a narážok. Len nechápem prečo tu všetci letia na klasike zo sedemdesiatych rokov. Bohužiaľ z expertky sa vykľuje feministická krava, ktorá postupne stratí akékoľvek moje sympatie, a tak tam neostane jediná sympatická postava. Ináč tieto nové Bitches obsahujú množstvo príbehových paralel a motívov s pôvodnými, ale narozdiel od nich sú priamočiare a najjednoduchšie vysvetlenie sa ukazuje ako to pravdivé. Záver však nijako nezaujme, lebo pôsobí nesmierne nedotiahnuto a zľahka chaoticky. Dva diely sú vcelku nabité odkazmi na pôvodné Bitches, ale ich neznalosť vám nijako neuberie zo zážitku, na rozdiel od neznalosti hororu, lebo všetky tie narážky niesli celý seriál najviac nad vodou. Najviac ho naopak topila súčasná BLM, genderová a feministická propaganda, ktoré boli často päsťou do oka diváka. Vlastne celé Bitches obsahovali len jedinú naozaj dobrú scénu, keď Imogen príde prvýkrát do domu kedysi zavraždenej Angely. Aj iné scény mali potenciál, ale boli zrazené nevhodným strihom alebo nemiestnou hudbou. A je značne nevyužitý, vôbec mi neprišlo, že by ich naozaj držal v hrsti alebo ich nejako obzvlášť šikanoval, vlastne zaujme len koženou maskou po vzore Leatherfacea s vyšitým ‘A’ na tvári. Napriek tomu to má slušnú Screamovo-Halloweensku atmosféru a hoci aj nízke očakávania boli predsa len trochu vyššie, skupinu svojich svojich fanúšikov si to nájde. Konieckoncov je to vlastne taký neškodný slasher pre násťročné dievčatá. 2* 45%

Veľkolepé finále zakončené búrkou v Storm’s Ende. Popravde, čakal som, že si tento moment nechajú na pilot druhej série, ale takto zakončuje finále temným rozmerom. Keďže predlohu naozaj notoricky poznám, už od Lukovho príletu do Storm’s Endu som sedel na tŕní a so zovretým srdcom čakal, kedy to príde. Už od tohto momentu sa prísľub blížiacej tragédie vznášal vo vzduchu, stačil jediný pohľad na Vhagar. A samotná búrka je vygradovaná naozaj parádne. Tým sa dostávam k vykresleniu strán. Celú sériu som tvrdil, že seriál stavia čiernych do svetlejšej polohy než kniha, zatiaľ čo zelených vykresľuje najtmavšie ako ide, ale musím prehodnotiť názor. Alicent a hlavne Aemond, ktorý sa stáva možno najlepšou postavou seriálu, sú vykreslený rozhodne v lepšom svetle ako v knihe a stávajú sa komplexnými postavami, ktorým sa dá fandiť. Milovníci pôrodov si očakávane prišli na svoje a tentokrát to bolo naozaj ťaživé. Ďalej by som vyzdvihol atmosféru, ktorá bola naprieč celým dielom elektrizujúca a vypiplaný vizuál úchvatný. Trochu škrípe len scéna, pri ktorej Daemon spieva Vermithorovi, kde podobne ako minule s Meleys zvíťazila snaha vizuálne ohromiť, nad snahou zachovať danej scéne nejaký zmysel. Daemon sa ukazuje v pravom svetle ohnivého psychopata a Rhaenyra si dokáže prekvapivo držať chladnú hlavu a myslieť na dobro ríše, čo je opäť svetlejšie vykreslenie než v knihe. Obaja s Aegonom sa však nevyhnutne stanú otrokmi vlastného postavenia a vojne vedenej v ich menách nemali nikdy šancu zabrániť, o tej rozhodol Viserys, keď menoval Rhaenyru princeznou Dračieho Kameňa a Vhagar len zatĺkla posledný klinec do rakvy. 5* 97%

Kráľ je mŕtvy! Nech žije kráľ, alebo kráľovná? Nadišiel čas, aby si každý v šiestich kráľovstvách, Dorn ešte nie je súčasť ríše, vybral stranu. Všetky postavy sa ukazujú v pravom svetle a na zelenej rade je preliata prvá krv Tanca. Alicent paradoxne ukazuje, že je jediná, ktorá má nejaké srdce, aj keď ich cieľ je spoločný. Aegon sa aj napriek svojej vôli stane kráľom a pompézna korunovácia so symbolmi Targaryenskej moci, Dobyvateľovým valýrskym mečom Blackfyreom a jeho valýrskou korunou s rubínmi, je nevyhnutná, aby ľud videl, že on má väčší nárok ako jeho sestra. Epizódka s hľadaním Aegona bola však trošku dlhá a celý tento interný súboj u zelených aj s jeho vrcholom trochu nepravdepodobný. Asi by bolo lepšie, keby ho proste našli v bordeli, tak ako v knihe. Ale zase sme videli zápasnícke arény s deťmi vo Flea Bottom a nazretím za oponu Aegonovho života sme videli, aký bastard nový kráľ je. Taktiež sa konečne objavili na scéne aj jeho a Helaenine dvojičky. Aemond je stále zaujímavejšia a charizmatickejšia postava a to až do takej miery, že skoro zabúdam ako veľmi ho neznášam. Korunovácia v Dračej Nore je veľkolepá a jej nečakané narušenie pôsobivé, ale neviem či by sa Rhaenys zachovala práve takto, aj keď chápem, čo s ňou pohlo. Milujúca matka, ktorá prišla o deti, nechcela spôsobiť to isté inej milujúcej matke a zaplatí za to životom. Jediné slovo mohlo zabrániť najkrvavejšej vojne v histórii Západozemí, ale samozrejme nemohla ho povedať, lebo by sme prišli o seriál. Každopádne to bola veľkolepá scéna s nádhernou Meleys, ale bohužiaľ v rozpore s predlohou a jej logika sa zľahka vznáša vo vzduchu. Taktiež s nadšením konštatujem, že každý drak je skutočne jedinečný a môžeme sa len tešiť na tie ďalšie. Napriek tomu mám pocit, že určité časti tu trochu drhli a celok vo mne nezanechal nejaký silnejší dojem. 4* 87%

Posledná večera je za nami a nabudúce keď sa čierny a zelený stretnú, už to bude vo vojne. Úroveň dielov v druhej polovici House of the Dragon je oveľa vyrovnanejšia než v prvej a tiež konečne tak vysoká ako pri skorších sériach GOT. Taktiež sa pritvrdilo v tom čo sa zobrazuje, dva diely dozadu sme v zábere vyrezávali jazyky a teraz sme dostali pohľad na umierajúceho kráľa v naozaj zúboženom stave. A zatiaľ čo som v predchádzajúcich dieloch vždy niečo výraznejšie vytkol, naposledy nočný filter, tak tentokrát už nemám čo. Vinikajúci vizuál aj keď sme nevideli draky, atmosféra, ktorá by sa dala krájať a tieň visiaci nad Západozemím rovnako ako tmavé mračná nad scénami tohto dielu. Daemon s Temnou Sestrou sú späť vo forme, zatiaľ čo Viserys ukazuje srdce postavy, ktorá nám bude chýbať. Pri jeho ceste k Železnému trónu som mal zimomriavky na chrbte a slzy na krajíčku. S ďalším časovým posunom dochádza k ďalšiemu preobsadeniu, už poslednému, keďže sme sa dostali na prah Tanca. A s tým nám boli predstavené nové postavy, deti, ktoré si naše princezné urobili. Zatiaľ čo s Aegonom a Viserysom sa stretávame, Jaehaerys a Jaehaera boli len spomenutý, aj keď nie po mene. Tu by som spomenul, že už pár dielov mi tam chýba tretí Alicentin syn Daeron, ktorý ale má byť chovancom lorda Hightowera v Starom Meste, takže jeho absencia nenarúša príbeh a vzhľadom na to, aké všetky bezvýznamné postavy už predstavili, pochybujem, že by takto kľúčovú vynechali a v správnom čase sa aj so svojou kobaltovou dračicou Tessarion dostane na scénu. Práve s postavami detí by som možno videl jediný drobný problém, zatiaľ čo Aegon s Aemondom, hoci to nie sú postavy, ktoré by ste milovali, sú výrazný a charizmatický, čo čierne deti značne postrádajú. K tomu Jace aj dvojičky majú nejako divne vyosené tváre, až som pri večeri rozmýšľal, ako je možné, že nadpozemsky krásny Valyrijci vyzerajú takto, čím nemyslím len troch spomenutých. K voľbe Corlysovho dediča toho v knihe moc nebolo, takže prvá polovica tohto dielu je zaujímavo okorenená intrigami a viacrozmerný konflikt sa vyostruje aj v nečakanej chvíli, v ktorej sa definitívne formujú strany. Milovníci smrtí králov ako aj pôrodov si čoskoro prídu na svoje a čaká nás najväčšia vojna v histórii Západozemí. 5* 90%

Kalich pretiekol a už nevyhnutne musí prísť vojna. Naposledy tu všetci nadávali na časový posun a teraz sa tu rozplývajú nad najlepším dielom, ktorý by ale nemohol prísť, nebyť spomenutého časového posunu. Práve v The Princess and the Queen sa začal skutočný House of the Dragon a v tomto diely nám servírujú asi najkľúčovejší twist celého obdobia pred Tancom, ktorý zároveň znamená posledný klinec do rakvy nenávisti, poslednú vyhrotenú konfrontáciu čiernych a zelených pred vojnou. Podľa knihy nás čaká už len jedna hostina, na ktorej sa falošne zmieria a vyznajú si falošnú lásku a priateľstvo, aby mohol kráľ zomrieť v pokoji, tak uvidíme aké zmeny tu nastanú. Zmeny prišli aj v tomto diely a ako dôsledok hrátok s časom to bola konfrontácia Aemonda s Jaceom, Lukom a dvojičkami namiesto Joffreyho, ale konfrontácia, ktorá mala silu, rovnako ako Aemondove získanie draka. Animácie drakov tu boli úžasné a prvý let na Vhagar je vizuálnym highlightom seriálu, potešil aj záber na High Tide a množstvo aj nových drakov okolo, Aegonov Sunfyre pravdepodobne v prvej línii. Ináč je celý diel naozaj parádny, meditatívny úvod, v ktorom sa vysporiadavame so stratami milovaných, vystrieda pasáž s hádkou a získaním draka, ktorá je zatiaľ najsilnejším momentom seriálu a po nej nasleduje vyhrotený záver, v ktorom na rozdiel od knihy potečie krv. Vlastne nachádzam len jedinú výraznú vadu a tou je príšerný nočný filter. Prečo nemohli nočné scény točiť v noci, tak ako v minulých dieloch, ale museli použiť tento filter, ktorého výsledkom je akurát to, že je to strašne tmavé, ale obloha vôbec nevyzerá nočne. Podobne ako minule je diel veľmi pokojne zostrihaný a v závere nám pri príhovore niektorej postavy naservírujú veľmi skratkovito v prestrihoch nejaký kľúčový moment. Ono to solídne funguje na budovanie napätia a pripravenie pôdy pre ďalšie diely, ale len keď je tento spôsob použitý občas. Dúfam, že od toho upustia, lebo po chvíli by vznikol dojem, že sa seriál venuje nepodstatných momentom a tie podstatné len rýchlo preletí. Myslím, že nastala dobrá chvíľa vyjadriť sa k voľbe Velaryonov ako černochov, černosi s bielymi dredmi pôsobia absurdne, ale je to daň doby a keď už to muselo byť, je fajn, že je v tom jasná logika (narozdiel od všetkého od netflixu alebo amazonu) a deti naozaj zdieľajú črty svojich rodičov. Ale predsa len mohli vykresliť ten tmavý gén menej dominantný (dvojičky ako černošky po mame alebo Laena a Laenor ako černosi po otcovi, ale biely gén druhého rodiča nemá nijaký význam), takto je to síce realistickejšie, ale potom by mali byť v ich logike aj všetci Targaryeni černosi. Veď matka Aegona Dobyvateľa bola Velaryonová, rovnako ako matka Jaehaerysa Zmieriteľa. Ale som rád, že to neurobili, lebo to by bolo moc. Toto je taký kompromis, ktorý bez kontextu zvyšku histórie, iba v tomto príbehu dáva zmysel a netrhá mi to srdce, pretože tie postavy sú zatiaľ veľmi fajn. Obzvlášť Laenor, ktorého vidím v novom svetle a vlastne som rád, že ho nestihol osud ako v knihe, aj keď oficiálne áno. Len je drobný problém, že Seasmoke by sa s ním nerozlúčil pokiaľ by žil a tu sa to evidentne stalo, čo narúša zmysel vzťahu draka s jeho jazdcom. Pokiaľ jeho jazdec žije, drak na seba nikoho iného (samého) nepustí a aj najbližšiemu príbuznému či priateľovi hrozí smrť, ak sa o to pokúsi a voči svojmu jazdcovi je drak veľmi ochranársky. To tu bude trochu narušené, ale napriek tomu si myslím, že odklony boli opäť v prospech príbehu a až na ten filter ide o výborný diel s viacerými veľkými momentami a silnými scénami. A nabudúce nás čaká ďalší časový skok už smerom k vojne. 4* 85%

Vidím, že sa tu spustila veľká vlna kritiky na časový posun a preobsadenie postáv, ale tento príbeh sa nedá rozprávať bez toho. Zatiaľ čo v prípade Vojny Piatich Kráľov od počiatku konfliktu (smrť Jona Arryna) po vypuknutie otvorenej vojny (Robertova smrť) neubehol ani rok, tak v prípade Tanca Drakov ubehlo 28 rokov od Veľkej rady 101AC po Viserysovu smrť 129AC, ktorá znamenala začiatok otvorenej vojny. Krivdy postupom rokov pribúdali a v srdciach vzrastala nenávisť, ktorá prešla z rodičov na deti. Je dôležité, aby boli všetky tieto roky prerozprávané a tak dlhá doba sa nedá pokryť bez časových posunov a preobsadení postáv. Je pravda, že oproti knihe je to tu trochu koncentrované do dvoch celkov namiesto plynulého prechodu, ale je to pochopiteľné, keďže je to menej náročné na preobsazdovanie, respektíve digitálne upravenie veku a príbeh lepšie odsýpa. Bolo to totižto 28 rokov mieru a prosperity, ktoré sú považované za vrcholné obdobie rozmachu Siedmych Kráľovstiev. Viserys bol mierny kráľ, ktorý nemal rád spory a snažil sa všetko rýchlo urovnať alebo to ignorovať, čo bolo práve v tomto diely krásne vidieť v prípade jeho vnukov. Lyonel Strong ako pobočník bol spravodlivý a múdry muž oddaný dobru ríše. Ono sa za tých vynechaných 10 rokov nestalo nič okrem toho, že si veľa postáv urobilo veľa detí. Samozrejme sa riešili každodenné problémy správy ríše, ale to nie je dostatočne zaujímavé ani podstatné, aby z toho bol seriál. Vymýšľať akýkoľvek konflikt, by znamenalo dostať sa tam, kam sa dostal záver GoT a to nikto nechce. Takže rozhodnutie spraviť tento časový skok práve tu bolo správne, netvrdím však, že optimálne prevedené. To, že Laenu vystriedali tri herečky a Kráľotvorca vyzerá stále rovnako je divné a nie je to jediná nekonzistentnosť v preobsadení. Ale hlavné aktérky nadviazali na svoje predchodkyne bez zaváhania, takže to vlastne dopadlo v rámci možností dosť dobre. Pre ľudí, ktorý tento príbeh nepoznajú, treba brať predchádzajúcich päť dielov ako taký prequel dôležitý pre pochopenie situácie a nálad v ríši a mocenského rozostavenia, ale taktiež zoznámenie sa s hlavnými ženskými postavami, s kamarátkami, z ktorých urobil čas a politické postavenie smrteľné nepriateľky. A až tento diel treba brať ako pilot House of the Dragon, lebo postavy, ktoré sa nám predstavili tu, sú tými kľúčovými aktérmi Tanca a predstavenie postáv to bolo výborné, nazreli sme do vnútra Larysa Stronga a otvorene povedali to, čo všetci vidia. To, že bolo pre mnohých moc rozsiahle, je ich problém, lebo sme narozdiel od GoT žiadnu postavu nestratili, a tak máme možnosť vidieť aj nežnú princeznú Heleanu alebo moje obľúbené dvojičky, čo ma teší. K odpusteniu Kráľotvorcovi sa nebudem vyjadrovať, to je problém z nezmyselnosťou jeho aktu v minulom diely. Odchod Harwina s otcom na Harrenhal po prevalení aféry sa mal stať síce neskôr, až po hádke, pri ktorej Aemond príde o oko a získa draka a Kráľotvorca s Harwinom do nej nemali byť zapletený, ale do tejto predstavovačky sa to viac hodilo po rozhodnutí, že Rhaenyra stále žije na dvore a nie na Dračom Kameni. A taktiež to vytvorilo priestor na ten démonický twist na konci, na ktorý tu veľa ľudí tak čakalo. Trochu sklamala Vhagar, keďže som veril, že je to posledný drak z traileru, bronzový so zelenými očami podľa Martina (aj keď v knihe nikdy nepopísaný), na druhú stranu je to skutočne ohromné monštrum patrične pôsobiace na svoj vek v porovnaní so štíhlym a elegantným Caraxesom, ale chýbajú mu rohy, ktoré všetky Martinove draky mali. Laenu sme moc nespoznali, čo je možno trochu škoda, aj keď to nebola dôležitá postava. Mala sa vrátiť s Daemonom na Driftmark a mali sa pravidelne navštevovať spolu s Rhaenyrou na Dračom Kameni a spolu lietať na drakoch, čiže sme prišli o ďalšie lety na drakoch. Ale toto obdobie je príbehovo hluché, takže to nepovažujem za úplne zlý ťah, ktorý nám navyše viac odkryl vzťah medzi drakom a jeho jazdcom. Ale mám pocit, že tomu chýbal určitý ťah na bránu, napriek tomu je to dôstojný vstup do Tanca, aj keď vlastne zažijeme ešte jeden skok o cca 8 rokov, veď aj Aegon s Helaenou si musia urobiť deti, počas ktorého si budú strany bez konfrontácie hýčkať krivdy a čakať na kráľovu smrť a potom príde vojna a s ňou aj nové lokácie, ďalšie rody a postavy a také množstvo bitiek, zrád a vrážd, že ak sa na všetky nájde priestor a peniaze, tak GoT bude pôsobiť chudobne. Aj keď by som osobne spomalil tempo celého seriálu a časový skok by som spravil medzi sériami a ak nie, tak by som aspoň pridal ešte jeden, dva diely do obdobia medzi či prípadne uviedol divákov do deja pomocou rozprávača ako v prvej epizóde, tak na to podstatné sa dostalo. Zmeny v príbehu boli na úrovni 2. alebo 4. série GoT, teda malé a často v prospech seriálu, obzvlášť v tomto diely. A môžeme sa tešiť na Tanec, aj keď asi až v ďalšej sérii, každopádne roky mieru sa končia. 4* 77%

Trochu rýchle ukončenie Rhaenyriných mladých rokov a až príliš veľké množstvo významných momentov zliatych do jedného dielu. Najprv chcem spomenúť fenomenálny výkon Milly Alcock, ktorá mi neskutočne prirástla k srdcu, počas všetkých doterajších dielov a povzdychnúť si nad tým, že sa s fantastickým duom Milly a Emily musíme už rozlúčiť. Zaslúžili by si celú sériu a to aj v kontexte výrazného stlačenia udalostí v tomto dieli či celému rýchlemu spádu príbehu počas celej série. Na Kráľotvorcov prechod k zeleným je nakoniec použitá verzia od septona Eustaca, ktorá ako jediná v rozbehnutom príbehu dáva zmysel, ale bol nám odoprený celkom kľúčový románik Rhaenyry a Harwina ešte v tú istú noc. K tomu rytier kráľovskej gardy, ktorého meno je v histórii zatratené, sa tu správal ako žiarlivý blbec a urobil niečo čo by nikdy nespravil ani by mu to neprešlo. Teraz keď sa zamýšľam nad tým, prečo Kráľotvorca zabil sera Joffreyho, tak asi celá verzia príbehu použitá pre House of the Dragon dáva zo všetkých verzií najväčší zmysel. Len sa to malo udiať na turnaji na Driftmarku, kde mal okrem iného aj rozdrviť sera Harwina k zmene jeho prezývky z Breakbones na Brokenbones. Takto na hostine by to určite neurobil. Atmosféra tam však bola úplne démonická, násilie tam doslova praskalo vo vzduchu, ale vyústenie bolo nepravdepodobné. Ďalej Daemonova manželka ešte mala žiť a Daemon ďalej bojovať na kameňoch, opäť je tu neskutočná kondenzácia deja len preto, aby mohli medzi ním a Laenou zaiskriť. A stále mi chýba Vhagar, už sa začínam obávať, že bude až pre Aemonda a to som si bol tak istý, že ju uvidíme skôr, keď Laena hovorila o tom ako jej príde smutná (Vhagar). Ale draky boli, síce len na efekt, ale aj ten prvé stretnutie s Meleys vytvorilo, len mala byť asi väčšia a možno trochu menej generická, lebo to začína vyzerať tak, že máme Caraxesa, Syrax a nejakého generického draka rôzne nafarbeného podľa potreby. Inak sa príbeh drží v správnych koľajach, chute postáv sú decentne vyhradené, ich motívy a ciele sa pomaly odkrývajú a ríša sa začína deliť, len sa to zbehlo až príliš rýchlo. Už zase tak veľa významných momentov do Viserysovej smrti neostáva, tak uvidíme kam sa až dostaneme. Napriek spomenutým chybám prameniacim zo zasadenia viacerých významných momentov prakticky do jedného dňa a vypustenie iných, ide o diel so znovu výborným vizuálom, neskutočne temnou a hustou atmosférou a kľúčovou zmenou rozostavenia na šachovnici. Nadšenie síce skalilo zhustenie deja, ale spokojnosť ostáva a Milly mi bude chýbať. 4* 74%