Meraxes

Nepríjemne klaustrofóbické, vlastne ešte viac než The Descent, s množstvom rôznych pascí. Tie sa bohužiaľ časom stávajú dosť stereotypné, je to niečo ako voda, oheň, kyselina, oheň, zombí, oheň, voda, zombí, oheň, ... Ale niektoré pasce vyložene potešili (ostnaté drôty), iné dosť prekvapili (žalúdok?). Napätie je tu po väčšinu času dosť dobré, ale miestami upadá a práve tie stereotypné pasáže sú dosť fádne, našťastie ich nie je veľa. V celom filme sa moc nerozpráva, fakt sa tam povie len pár viet a hrajú tam len traja herci a nejaký ten zombí. Čiže so scenárom ani kastingom sa moc nenatrápili, ale efekty sú na úrovni, tie tunely vyzerajú fakt dobre a sci-fi. Záverečná pasáž je psychologicky celkom dosť silná, ale ukončenie veľmi predvídateľné. Na druhú stranu, ono sa to ani nedalo moc ináč vymyslieť. Ani myšlienkovo nie je Meandre úplne prázdny, nemali by sme sa trápiť pre to, čo nemôžeme zmeniť a mali by sme si užívať život, ktorý máme. Vlastne by som ten záver nazval jednoznačne pozitívnym. Ako celok to moc nedáva zmysel, nič sa tu nevysvetľuje, ale vlastne to nie je treba, lebo je otázne či sa to deje naozaj alebo len v jej hlave (ja by som sa priklonil k tomu druhému), celé sa to dá chápať aj ako jedna metafora. Méandre je presne taký ako množstvo hororov v poslednej dobe, mierne nadpriemerne dobrý, príjemne potešil, ale nenadchol. 4* 74%

Veľmi komorný horor vsádzajúci hlavne na atmosféru. Tá je vcelku dobrá, vytvorená hlavne fantastickým vizuálom temných oregonských lesov a spustnutých industriálnych zón. Parádne spravené sú aj zábery na nie moc kompletné ostatky ľudských tiel a niekoľko dobrých lakačiek, ktoré prichádzajú v naozaj nečakaných momentoch. Počítačovú príšeru našťastie neukazujú moc, ale záverečnú scénu, kde si to s ňou hlavná hrdinka rozdá, si mohli odpustiť. Vo viacerých chvíľach je scenár trochu pritiahnutý za vlasy, napríklad ako mohol ten chlapec prežiť sám alebo prečo má jeho učiteľka takú strašnú potrebu sa oňho postarať, že riskuje život? Tentokrát mi však tieto drobnosti vôbec nevadia a herci sú dobrý, ale ako celok Antlers nijako nenadchnú. Ide o pomalý komorný film, ktorý zanechá len mierne znepokojenie a napriek tomu, že mu nemám moc čo vytknúť, nemôžem povedať, že by som bol spokojný. 4* 71%

Veľmi netradične komponovaná duchárina vsádzajúca na pomalé budovanie atmosféry a narušených vzťahov. Je surrealistická svojím pojatím, obsahujúca všadeprítomné modely interiérov a rôznych situácii stelesňujúcich realitu, či exteriéry budiace dojem modelu. Narušenosť vzťahov sa dôsledkom viacerých udalostí neustále prehlbuje a dovedie postavy na pokraji zrútenia k neuváženým a nezvratným rozhodnutiam. O čo je prvá polka pomalšia (a to je fakt dosť, trochu moc aj na mňa a to ja to mám takto rád), o to intenzívnejšiu hororovú koncovku, ktorá zamrazí svojou hrôzou aj zvrátenosťou, Hereditary má. K tomu je to naozaj fantasticky zahrané a vďaka psychickému rozpoloženiu postáv sú všetky ich kroky uveriteľné, čo je v rámci žánru nevídané. Atmosféra, narušenosť až zvrátenosť tohto filmu sú parádne a sú tým, prečo mám Asterovu tvorbu tak rád. Ale napriek tomu, že Hereditary má všetko preto, aby bolo mojím obľúbeným filmom, akosi som si k nemu na rozdiel od Asterovho neskoršieho Midsommaru nenašiel cestu a to ani po viacerých pozretiach. Asi mi postavy neboli dosť sympatické aby som sa do nich dostatočne vcítil alebo som len nebol v správnom rozpoložení, ale nadšenie Hereditary nezanechalo. 4* 85%

Aj dnes je to stále veľký klenot svetového hororu. Dosť dlho som jeho pozretie odkladal, ale som nadšený. Zlo sa prejavuje postupne, najprv v nepatrných náznakoch a čím ďalej tým viac a viac zožiera malú Regan a celú jej rodinu. Celý film vsádza viac na psychológiu postáv a temnú atmosféru a to je dobre, lebo tá je narozdiel od lakačiek a gore scén večná. Obsahuje viacero prestrihov na lebky, tak krátkych, že pokiaľ žmurknete, prehliadnete ich. Tie umocňujú nepríjemný pocit z prítomnosti niečoho iného, zlého a to nielen s posadnutou Regan, ale aj s jej zúfalou matkou, či kňazom, ktorý pociťuje vinu za smrť svojej matky. Scény prejavov posadnutia sú parádne a ešte aj dnes z nich mrazí, aj keď malé dievčatko s vulgárnym a obscénnym slovníkom už dnes nepôsobí tak šokujúco ako kedysi. Keby toto bol jediný prejav posadnutia, tak by sme bohužiaľ už v dnešnej dobe mohli skonštatovať o mnohých deťoch, že sú posadnuté diablom, aspoň v podobe rozkladu súčasnej spoločnosti. Žiaľ morálka upadla, narozdiel od tohto filmu, ktorý stále pôsobí dobre, aj keď mnohé novšie horory už riadne zostarli. Trošku škoda slabšieho záveru, ktorý mi prišiel strašne narýchlo urobený a nedotiahnutý. Ale aj tak je to majstrovské dielo z ktorého som nadšený, čo sa mi pri hororových klasikách často nestáva. 5* 94%

Pokračovanie bohužiaľ zďaleka nedosahuje kvalít prvého dielu. Začína sľubne, zábery na krajinu, parádna hudba a rýchly zostup záchranného tímu do jaskýň, tentokrát cez atraktívnu starú baňu. Zážitok je to opäť relatívne nepríjemný a klaustrofóbický, ale v jaskyniach je príšerne veľa svetla a pôsobia dosť ako umelé kulisy nasvietené reflektormi, ktorými aj sú. Potom chvíle, keď sa pozerajú cez nočný režim kamery aby v "tme" niečo videli sú vcelku trápne a to o to viac, že som podobne ako pri pri prvom diely zvolil pozeranie v noci. Väčšina smrtí je naozaj nenápaditá, formou ukusnutia časti krku, k tomu tu vo veľkom tečie kečup a to s obľubou naším hrdinkám do tváre. Bezprostredne po návrate do jaskyne je Sarah pochopiteľne dosť vystresovaná a mykne ju pri každej skale, ale potom väčšinu filmu koná s absolútnou rozvahou a kľudom, čo je dosť divné. Ale aj tak to nie je ona, koho správanie by kazilo dojem. Väčšina záchranného tímu je tu len na to aby mali orkovia koho zabiť a na tak nezmyselne sa správajúcu postavu, ktorá by ma tak vytáčala ako tunajší šerif by som si musel dlho spomínať. Našťastie sa celkom uspokojivým spôsobom odoberie na druhý svet. Descent part II je pre mňa dosť sklamaním, má dobré chvíle a zopár dobrých lakačiek, ale celková atmosféra je dosť zabitá prílišným množstvom svetla, kopou naozaj umelej krvi a debilne sa správajúcimi postavami, ktorým prajete akurát, aby ich už nejaký ten ork zožral. Najintenzívnejším momentom je potom pozeranie found footage nahrávok z prvého dielu, čo len potvrdzuje, že bol po všetkých stránkach lepší. 3* 54%

Parádne klaustrofóbické a nepríjemné. Šesť kamarátok sa rok po šokujúcej tragédii vyberie na dobrodružný adrenalínový výlet, ktorý má Sarah pomôcť dostať sa s psychických následkov tragédie. V úvode sú nám servírované krásne letecké zábery krajiny s parádnou hudbou, ktoré pripomenú úvod Kubrickovho The Shining a následne sa už spúšťajú do nádherného prostredia jaskynného systému. Po zavalení tunelu ktorým prešli sa začína ten pravý horor. Atmosféra je tu parádna, úzke tunely a tma vyvolávajú naozaj klastrofóbický pocit a k tomu vo vzduchu visí nepríjemné tušenie, že nie sú v jaskyniach sami. Descent ponúka naozaj neskutočne intenzívny zážitok, hlavne preliezanie priepasti, parádne lakačky, viackrát ma skutočne poriadne myklo, a nepríjemné gore. Scénu s otvorenou zlomeninou nohy by nemuseli slabšie povahy zvládnuť. Je to intenzívne, špinavé, krvavé a užil som si to naozaj maximálne, pozeral som potme do štvrtej do rána a postaralo sa mi to o zaručenú nespavosť. Postavy sa bohužiaľ nesprávajú vždy celkom logicky, napríklad pochybujem, že by bola Juno tak nezodpovedná a zaviedla by svoje kamarátky do neprebádaného systému bez toho aby im to povedala, ale nijako to nekazí celkový zážitok. Čo ho naopak kazí je fakt, že tunajšie príšery sa nechajú nejako ľahko zabiť, respektíve dve naše hrdinky musia byť minimálne Arnoldove dcéry a tunajších jaskynných rokov prekvapivo ľahko eliminujú. Tie potvori všetky vyzerajú dosť podobne ako Jacksonov Azog z Hobbita, takže možno práve tu našiel inšpiráciu, konieckoncov presne takto by som si predstavoval jaskyne pod Mlžnými horami v Stredozemi, plné takýchto orkov čakajúcich na to, aby ťa mohli zožrať. Nelogickostí bolo bohužiaľ celkom dosť, ale hororový zážitok to bol parádny po všetkých stránkach. 4* 88%