Adrian

Turista je casozberna bublina konzervujuca viacere styly a ich derivacie suvisiace so zanrom spionazneho filmu, pricom rozhodne nie je dramou, rovnako ani thrillerom. Akcie v nej najdete v decetnom servirovani za malu salku kavy, ovsem najviac je zastupena emocia usmevu a instantnej sladkej limonadky. Nielen tvorcami zamyslaneho, ale obcas aj nechceneho. Aura dvoch velkych hereckych hviezd opacneho pohlavia zahalena v nonsalantnej elegancii, kde sa viac ceni sarm a usmev, nez paste, kolty a dyky -> to vsetko patri v historii urciteho zanroveho zastupenia k velmi znamym atributom, ktore dali vzniknut viacero skvelym filmom. Turista sa inspiraciu v tomto smere nesnazi zakryvat. Zial, chvalyhodny umysel nie je dotiahnuty do zdarneho konca, pretoze tu chyba ingrediencia jedna z najdolezitejsich -> vzajomna chemia medzi ustrednym duom. Urcite stopove, rychlo sublimujuce prvky v danom smere je obcas mozno z platna extrahovat, ale ziadna konstantna substancia z toho nehrozi. A mozno je to aj tym, ze pocet vzajomnych chvil ustredneho dua je vo filme malo, cize k rozduchaniu iskierky vzajomnej pritazlivosti v silny plamen ani prist nestihlo. Ale obcas som vdacny aj za kvapky, nemusi hned prsat. Preto som si tuto odlahcenu, velmi lezernym tempom plynucu imitaciu vlastne aj uzil, a to aj napriek lahko odhadnutelnej "pointe"._____PS: Som si isty, ze film rovnako ako mne, poskytne bonusove body navyse aj inym divakom, ktori: ___a) poznaju Benatky velmi dobre (nielen Palazzo Ducale a Basillicu San Marco, kde svoje zazil aj Daniel "Bond" Craig) a dokazu identifikovat polovicu, alebo mozno aj vsetky lokacie z mesta na vode, aj tie, natocene systemom klucovania pozadia skrz zadnu projekciu ;-) ___b) maju slabost pre plachetnice i motorove clny a obzvlast v tomto zimnom obdobi sa uz nevedia dockat jari, kedy mozu vyrazit znova na more ___c) bolo mile po case hoc i v miniulohe vidiet Ralfa Moellera ;)

Neprinasa nic nove, len marne sa pokusa recyklovat pozitiva z jednotky. Ovsem aj napriek zaujimavemu ansamblu to straca stavu skor, nez jazdci preradia z neutralu na rychlostny stupen.

Po dopozerani celeho serialu plati to, co bolo zrejme uz od prvych casti. Z mojej strany velmi velka spokojnost. Kvalitativny upgrade oproti IRIS bolo vidno takmer na kazdej tvorcej zlozke - od hereckeho obsadenia (Lee Byeong-heon skratka na Jung Woo-sunga herecky nema, Seung-won Cha ma tiez charizmu a zenske osadenstvo je tiez presvedcivejsie ako to v IRIS), cez choreografiu akcnych scen a celkovo vacsieho usilia "viac filmovejsie, menej televizne". A aj tej sladkej romantiky tam bolo pomenej, co je pozitivom, resp. presne v tej miere, ktora k akcnej linii neposobi zdrzujuco, ale prave naopak, dodava potrebne podhubie. Hold korejci su ucenlivi a Athenou sa velmi snazia priblizit vzorom ako napr. 24, hoci to fungovanie celeho univerza tajnych agentur a teroristickych organizacii je este stale na pubertalnej urovni. Btw.... na zaklade prepletenia postav z IRIS a Atheny (hlavne zaclenenie postavy Kim Seon-hwa, byvalej severokorejskej agentky z IRIS) je jasne o com bude minimalne sequel IRIS.

Pre Aronofskeho znova studia dichotomie "posadnutost-zavislost", znova v odlisnom zanrovom usadeni a znova je to vyborne. Pouzitie zrkadiel ako reflexnej plochy zneistujucej uhol pohladu i vyznamovu rovinu skutocnost-predstava nie je samozrejme ziadne novum, ale vo filme je plne funkcne a tym pre mna aj opodstatnene. Najviac ma fascinovala gradacia pribehu a hlavne skvelo namixovana ruchova stopa, ktora film robi intenzivne fyzickym, transgresivne prenasala do mojho vedomia premenu hlavnej hrdinky ako i kazdy pohyb sprevadzany zachvevom neistoty, bolesti ci utrpenia. A stale dufam, ze Aronofskeho vlastna "posadnutost-zavislost" na filme bude raz vyuzita aj pri spracovani romanu Theodora Roszaka s nazvom "Flicker", pretoze filmova adaptacia tejto knihy je reziserovi sita na telo.

Dynamika scen a de facto celej druhej polovice filmu vyrazne prehlusila vo mne ak nie logicke nedostatky, tak minimalne otazniky nad konanim urcitej dvojky postav v zaciatocnej fazi narastania katastrofy. Ovsem merna jednotka "adrenalin/m2" robi tento film jednym z najsilnejsich aspirantov na trofej za rok 2010. 7/10

Prirovnanie "japonske Twin Peaks" je dost presne. Navyse v tomto zanrovom cross-over maju jednotlive zanrove zastupenia presne ten spravne japonsky "over the top" dotyk.

1. seria - 80%, 2.seria - 70%

1. sezona - 70%.

Ta pointa nie je marna (zial to naozaj zaujimave na celom pribehu by zacalo prave az scenou zacinajucou po nej), ale to cele predtym, to je jeden ukazkovy priklad nezvladnuteho konceptu, kde okrem trikov drhne vsetko - herci, pribeh, budovanie napatia, gradacia a nevyslovne otravna epic hudba.

Uprimne som rad, ze som po dlhsom case mohol v kine vidiet poctivu gangster-krimi dramu, dokonca som sa pristihol ako radostne si hmkam pri nocnych scenach, kde obraz vykazoval velmi pocetne zrno. Film sa mi za to okrem ineho odvdacil tym, ze uz dlho som nebol tak nerozhodny v otazke "paci-nepaci". The Town je natoceny zrucne a v style sa prezentuje istota. Pribeh fici podla osvedcenej mustry (resp. kombinacii dvoch-troch najzauzivanejsich mustier v danom zanrovom prieniku) a verne sa drzi pravidla plneho vyuzitia kazdeho naznaceneho motivu az nadoraz, cim sa cely film stava velmi lahko odhadnutelnym. Ta snaha o natocenie "poctiveho" remesla (zanrovo i stylom) ho totiz postupne zbavuje iskry v neakcnych pasazach a zaverecny akt je uz povinne suchym dovetkom, kde sa zurocia logicke otazniky a dejove barlicky. Mrzi ma to hlavne preto, ze v urcitych momentoch deja boli naznaky, ze niektore standartne situacie by mohli byt narusene, ale nakoniec sa tesne pred vyhodenim vyhybky cuvne na znamu trat. Som si vedomy, ze ta cistota je zamerna, ale vadi mi.