Adrian

Takto by malo vyzerat skutocne naplnenie slova "remake".______ Kim ki-youngov The Housemaid z 1960 je doteraz povazovany za jeden z najzakladnejsich filmov povojnovej juhokorejskej kinematografie. Im Sang-soovi patri vsetka vdaka za to, ze okrem spolocneho zakladneho motivu (sluzka prichadzajuca do noveho domu, kde vdaka zapleteniu sa s panom domu zmeni postupne "bezny" chod celeho osadenstva) je jeho remake uplne inym filmom ako original, reflektujucim sucasnu dobu. Original skrz pribeh sa obracal na jednu z palcivych otazok vtedajsej doby - v povojnovej Juznej Korey, ktora nastupila cestu prudkeho priemyselneho rozmachu a sprievodnym javom hospodarskeho rastu bola aj koncentracia obyvatelov smerom do velkomiest (Soul). Migracia mladych zien z vidieka za pracou a lepsim zivotom do mestych oblasti mala za vysledok, ze vacsina z nich skoncila bud ako kontrolorka v prostriedkoch MHD, alebo ako sluzky v bohatych domacnostiach, prip. rovno prostitutky. V originali predstavuje postava sluzky uz od zaciatku rusivy element, ktoremu fandenie od divaka nie je vobec umoznene. Naopak, "cistejsou" postavou sa javi pani domu_____ Remake reaguje skrz explicitne intimne sceny a otvorenu sexualnu konverzaciu na coraz uvolnujucejsie sa "mravy" v korejskom mainstreamovom filme, kde viacere sceny by boli este par rokov dozadu velke tabu. Pararelne k tomu ako moralne vyprazdneny a zvrateny ukazuje aj zivot najbohatskej vrstvy. Pan domu, jeho pani a jej matka tu vystupuju ako negativne postavy a samotna sluzka minimalne ako moralne ambivalentna.________ Velku pozornost na seba strhava styl filmu. Od uvodnej sceny, vyborne dokumentarne zachycujucej obycajnu neobycajnost jedneho zimneho podvecera v rusnom velkomeste sa nasledne az do zaverecnej sekvencie plnej cynickeho alegorizmu presuvame na pole do posledneho detailu precizne komponovanych zaberov (az s Parskovskym fetisizmom, ktory je polahky mozno u niekym oznacit za manieru). Hlavne sceny z domu tvoria dalsiu postavu pribehu a dokonale navodzuju pocit chladu a odcudzenosti na mieste, ktore by malo predstavovat stastie a teplo rodinneho krbu (aj z toho dovodu je akekolvek pozadie rodiny a jej jednotlivych clenov, ako napr. skadial pochadza ich bohatstvo, redukovane na minimum). Jeon Do-yeon v postave sluzky dokazuje, ze je pravom povazovana za jednu z najtalentovanejsich korejskych hereciek. Housemaid z roku 2010 tak hrde stoji sama o sebe a nie iba ako "modny" doplnok trendu po remaku v sucasnosti.

Autorekapitalucia: Jedny z najlepsich akcnych scen roka (sekvencia v tuneli vladne) kde takmer kazda je svedkom Slyovej chuti hrat sa. Dalej najlepsia buddy chemia (A-Team zavistlivo mava zo zadnych rad, na druhej strane treba priznat, ze tam, kde sotatne filmy tuto buddy chemiu museli poctivo budovat, Sly a spol. zacinaju, tam kde ini so snazenim koncia uz len postavenim sa pred kameru) a fungujuce monology/dialogy. A aj ten strih toho az tak vela nepokazil (hlavne ked si porovnam kontaktne suboje v niektorych tohtorocnych nepodarenych arenovkach typu Tekken, kde mozno premierna dlzka zaberu bola este dlhsia ako v Expendables, ale neprehladnost na platne bola naopak vyssia). 8-9/10.

Pribeh skoda reci, otravne decka na zaplakanie. Ovsem WTF zaver si este budete chvilu pamatat, rovnako aj to, ze film obsahuje velmi vela MA sekvencii. Dobrou spravou je to, ze tie s Donniem a jeho bleskovymi rukami su velmi slusne. Nielen kratucky fight s Billy Chowom, ale aj zaverecny s Collinom Chou, ktory je kvalitou porovnatelny s ich reprizou o osem rokov neskor vo Flash Point. 5/10

Chvilu som si vazne myslel, ze tam hra Zlatica Puskarova...na druhej strane Ray Park sa nemal radsej pokusat vobec hrat. Maggie....rozhodne nevadila :) zvysok, vratane MA sekvencii rychlo zabudnutelne.

Ach jo. Derek Yee na Double Tap pracoval ako scenarista a producent, o desat rokov neskor Triple Tap (akesi "volne pokracovanie") si aj odreziroval. Double Tap bol cisty, strohy akcny film, ktory pozna svoje mantinely a v ramci nich sa (uspesne) snazi priniest maximum. Ma zaujimavy nosny napad, pricom jednotlive charaktery do pribehu umiestnuje a prekresluje len do povinnej hlbky pre skatulku zanru akcneho filmu a zvysok je cisto sustredenie na akciu. _____Triple Tap po Derekovym vedenim, ako je mozne badat aj uz z reziserovych predchadzajucich filmov, nie je rozhodne cisto iba akcnym filmom, ale snazi sa ho posuvat do roviny psychologickeho thrilleru. Po uvodnej akcnej tretine prichadza psychologicka stredna cast, kde sa Derekovi este uspesne dari pracovat s nacrtnutymi temami. V druhej polovici sa vsak film staca do thrillerovej roviny zapojenim niekolkych zvratov a v tom momente zacne ist vsetko dolu vodou. Nelogiky pribuda a Yee sa vo vrcholnom momente uchyluje k podlosti jednej z najvacsich - pointu vysvetluje prehranim jednej predchadzajucej sceny ovsem s novymi zabermi. Nemam nic proti "chytrym" filmom, ktore divakovi poskytnu isty zaber aj viackrat, aby mu ukazali jeho nepozornost, ze cely cas mali "pravdu pred ocami", ak uz pri prvom ukazani su v zabere vsetky relevantne informacie. Ovsem v Triple Tap je druhe prehranie tej istej sceny obohatene o nove zabery, ktore si divak do tej chvile nema vobec z coho vydedukovat a tym padom nejde zo strany tvorcov o "chytrost", ale o zlyhanie pri skladani pribehu. V tom momente by v ramci filmu mohlo pristat aj UFO ako Deus Ex Machina a byt katalyzatorom celeho diania, pricom na vierohodnosti pribehu by to nic nemenilo._____PS: Alex Fong v postave porucicka Miu ako spomienka na povodny Double Tap a One nite in Mongkok (v istom momente film kratko prave skrz jeho postavu na spominane dva filmy upozornuje) potesi, ovsem zamrzi, ze malickeho wtf momentu sa pribeh v jeho postave tiez nevyhol. 5/10

Dlho na disku odkladany film,ktory ma o to viac zarazil do sedacky. Zamenitelny pribeh plny vybornej choreografie, ktora nesetri razanciou v kontaktnych subojoch a napadmi aj v okamihoch kedy sa k slovu dostanu zbrane ci car chase. Jeden z vrcholov "GwG" (girls with guns), ktory dokazuje, ze v HKG to s touto zanrovou odnozou mysleli vazne.

Neosuchany namet v dobre znamej zanrovej skatulke. Navyse viacere vychytavky v obraze i zvuku, ktore vrcholne okamihy obzvlastnuju o to s vacsim potesenim, o co viac poznate primarne ukotvenie pouzitych vychytavok. Finale len presne umiestnuje postavy tam kam patria a kde im to najviac sekne - na filmove platno. Smerom ku mne dalsi maly klenot z minulosti. PS: Uvidime ako sa Alex Fong postavy inspektora Miu zhosti tento rok (2010) uz po treti krat (druhy krat to bolo vo vybornom One Nite in Mongkok) v kvazi volnom pokracovani s nazvom Triple tap v reziii Dereka Yee (na Double tap sa podielal iba ako scenarista).

Pang Ho-Cheung v priebehu roka vyborne prostrednictvom zanroveho filmu tematizuje dva spolocenske fenomeny, ktore do zivota obyvatelov HKG prisli priblizne tiez v rovnakom obdobi (2007-2008). Zatial co Dream Home si bral do pozornosti v prostredi thrilleru/slasheru otazku trhu s nehnuteľnosťami (a ich vyrazne cenove fluktuacie ako vysledok nastupujucej hospodarskej krizy v 2007-2008), tak v Love in A Puff je to zas zamezemie romantickej komedie, v ktorom dolezitu ulohu hybatela deja zohrava vyrazne restrikcne opatrenie zo strany HKG vlady voci fajciarom z roku 2007. V podruci uvolnenych a chytlavych taktov hudby s francuzskymn nadychom plynie aj samotny dej velmi nonsalantne a doraz sa kladie hlavne na atmosferu jednotlivych sekvencii. Intimna REDka zachytava zadne a bocne ulicky Hongkongu s citom a ucinne je zdatnym prihravacom pre vyborne napisane dialogy dokreslujuce pocit realnosti v kazdej scene. Az do zaverecnych titulkov to je u mna za plny pocet a jedna z najlepsich romanci tohto roka. Potom vsak pridu dovetky, ktore mi prisli uplne zbytocne a ciastocne nicili predtym tak skvelo vybudovane ziarive momenty. PS: TEn kod v SMSke ma uprimne rozosmial i vdaka tomu, ze mi pripomenul detstvo a vtedajsi nastup "digitaliek". Na ich displeji ste tiez kombinaciou zadania cisiel "71830 15" vytvorili horehlavou urcite slovne spojenie ;-) 8-9/10

Skoda obstojnej akcie v tak blbom scenari.

Aby jeden z najocakavanejsich azijskych duelov roka Jaa vs Chupong skoncil ako najslabsi suboj v celom filme, navyse takmer z 3/4 prezentovany v spomalenom zabere, na to by ma pred zhliadnutim filmu nepripravila ani ta najvacsia temna magia v "pribehu" prezentovana. V istom zymsle je Ong Bak 3 naplnenim vyroku "Kral je mrtvy, nech zije kral!" - je to rozlucka s Tonym ako aj vyraznejsie predstavenie je mozneho nastupcu - Chuponga (ovsem to finale je fakt slabe...). Zaverecne cvicenie Tonyho na skale je tak krasnym epitafom jeho MA tvorby. Velmi, velmi si zelam, aby som sa mylil... .